Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Tajomný pán Tulipán - DM/NL

Pár: Draco/Neville

Varovanie: slash, sex

Venovanie: Jesssnape!
plátnoX.jpg

- líbí se mi příběhy, v nichž jsou postavy donuceny se vzít, a postupně se do sebe zamilovávají...

pár: DM/NL
období: po válce
žánr: romantika/trochu drama

zvláštnosti: jak už jsem napsala, hrozně se mi libí vyobrazený charakter Draca a Nevila v povídce Chrabromilská česť, takže tak nějak si jejich povahy představuji... zpočátku se nenávidí, ale láska zvítězí =))) občas by se mohl vyskytnou i Severus a jeho fascinující ironie (bez Sevka, nejako naňho nevyšlo)
roční období: jednoznačně moje milované jaro =)


Jesssnape

= mojko, pevne verím, že Tvoje očakávanie som splnila ;) Tento párik ja osobne zbožňujem! Krásna výzva, ďakujem za ňu.

= príbeh uverejnený v troch kapitolkách

oooOOOoooOOOooo

Tajomný pán Tulipán I.

Len pred pár hodinami bol nútený povedať mu svoje áno. Nikdy v živote sa necítil tak... tak zraniteľne a bezmocne. Najhoršie na tom bolo, že nemal iné východisko. Musel to spraviť.

Jeho otec už sedel v Azkabane, s matkou práve prebiehali súdne pojednávania. Všetko sa zbytočne naťahovalo, ich právnici hrali o čas, zháňali svedkov, snažili sa robiť i nemožné. Bodaj by aj nie. Boli veľmi štedro platení, nech už sa meno Malfoy práve váľalo v blate, stále malo svoju váhu a istú vážnosť, i keď jeho skvostný punc utrpel.

Ale ani rodičia netušili, čo v slabej chvíľke vykonal. Ten zväzujúci obrad podstúpil pod tlakom, ale z vlastnej vôle. Nikdy by nepripustil, aby sa ich rodinný majetok dostal do rúk ministerstva, či kohokoľvek iného. Toto neprichádzalo do úvahy.

A teraz by si bol najradšej obúchal hlavu o múr. Ešte pred pár hodinami si myslel, že má smrť na jazyku a potom si príde jeho krstný otec, ktorý azda nejakým zázrakom tiež utiekol hrobárovi z lopaty a vystrábi ho.

Naozaj to nebolo fér!

Nie to, že prežil, ale to, že konal tak unáhlene. Mal počkať. Mal. Jednoducho sa príliš ponáhľal. Vidina nového mocenského zriadenia na ministerstve, na ktoré ich rodina nemala už žiaden, ani zanedbateľný vplyv ho prinútili konať. Nechcel, aby sa otec po návrate z väzenia musel utiahnuť niekde pod most. A matka...

Povzdychol si a pretočil sa v posteli na bok. Radšej na to nemyslieť. Nie teraz. Ešte nie je v poriadku. Ešte je tu šanca, že je to... len zlý sen.

Len zlý sen...

oooOOOoooOOOooo

Milovali sa.

Draco mal síce námietky, ale usúdil ich v sebe ešte v zárodku. Vedel, že na nejaký ten protest je teraz už neskoro. Takže podstúpil poslednú obeť svojho bezhlavého konania.

Avšak... z akéhosi dôvodu mu to ako obeť nepripadalo.

Odrazu nevedel, kto z nich dvoch je menej skúsený. Dal by ruku do ohňa a odprisahal by, že je ešte v svojich sedemnástich panicom, ale podľa toho, ako ho bozkával, ako sa ho dotýkal... ako ho vedel rozpáliť a vzrušiť...

Netušil, či je väčšmi vzrušený, alebo zmätený.

Neville za ním prišiel večer do nemocničného krídla. Keď sa prebral, iba sa k nemu bez slova nahol a pobozkal ho. No a ten obyčajný bozk vyústil do niečoho oveľa dramatickejšieho.

A bolo mu srdečne jedno, kde sú a že sa tu môže každú chvíľu objaviť madam Pomfreyová, ktorá by zjavne pri pohľade na nich utrpela srdcový kolaps.

Takže mu to dovolil. Všetko. I napriek tomu, že spočiatku ticho protestoval, že nebude ten dole... poddal sa mu. Ten nemotorný babrák sa ukázal byť vášnivým a nežným milencom. Bol dokonca vnímavý k jeho potrebám a akoby zakaždým vytušil, čo by si prial... Jeho jemná starostlivosť bola uchvacujúca.

Draco sa prestal vzpierať... i keď, vlastne ani netušil, či vyslovil nejakú námietku, keď mu chrabromilčan roztiahol nohy a uvelebil sa medzi nimi, podložiac mu zadok páperovým vankúšom. Keď doňho vnikol, Draco len ticho sykol a zvyšok... zvyšok si užíval každým dúškom.

Objímal ho, akoby ho nikdy v živote nechcel stratiť. Nepochopiteľné. On... jeho...

Rovnako dychtivo ako mu odpovedal na bozky mu odpovedal na rytmické prírazy rozhorúčeného tela. Sakra, ako bolo možné, že sa mu to s ním tak ohromne páčilo?

Možno preto, že otcov priateľ a tetin švagor Rabastan mal na míle ďaleko i k slovu nežnosť, nie to ešte k činom?

Dych sa mu krátil, telo sa perlilo potom a on sa nemohol vynadívať do tváre, ktorá sa nad ním skláňala. Tie mäkké pery si od neho kradli bozky a posievali mu bledú tvár ďalšími, ľahučkými ako pierka...

Chcelo sa mu plakať, smiať a kričať zúfalstvom i rozkošou zároveň. Nikdy predtým si nepripadal taký rozpoltený i dôležitý. A to len vďaka nemu. Akoby bol stredom vesmíru a on jeho slnkom.

Neville akoby skutočne cítil, kedy presiahlo jeho vzrušenie okraj. Draco by bol vykríkol, keby chrabromilčan nepolapil tie jeho ústa novým, hladným bozkom a pochoval tak jeho orgastický výkrik.

Nezvalil sa naňho. Opatrne sa z neho vytiahol a ľahol si vedľa. Pritiahol si ho do náručia a pobozkal na temeno hlavy.

Draco bol na smrť unavený. Údy mu oťažievali a viečka sa zatvárili i proti jeho vôli. Nemal tušenia, kedy zaspal, a keď sa ráno prebudil, vedel, že niečo podstatné sa zmenilo.

Pri jeho posteli bdel krstný otec s tým svojim nerozlúštiteľným výrazom v tvári a mlčky ho pozoroval.

Draco až potom očami zavadil o malú obálku, ku ktorej bol priložený biely kvet... Tulipán.

A jeho manžel bol... preč.

Tajomný pán Tulipán II.

Roky plynuli celkom pokojne a skoro bolestne jednotvárne. Otec bol aj po piatich rokoch zatvorený v Azkabane, matka pred pol druha rokom opustila nápravno-výchovné zariadenie, kde bola zatvorená a odsťahovala sa niekam do Španielska.

A on sa snažil zlepiť nejako svoj život dohromady z kúskov črepín, ktoré z neho po vojne ostali.

Čelil opovrhovaniu, ignorovaniu i ohováraniu.

Sám.

Vybudoval si vlastný podnik. Spoločnými silami s krstným otcom, ktorý po vojne odišiel z Rokfortu. Draco netušil, čo by robil, keby ho nebolo. Život ho naučil spoliehať sa iba na seba, ale Severus mu bol neoceniteľnou pomocou.

To, že stále nechápal a nedokázal pochopiť, ako bolo možné, že sa Severus dostal do vzťahu s Potterom, to bola druhá vec. Akosi sa aj to naučil akceptovať. Hlavne, keď videl, ako sa k sebe majú, keď si myslia, že si ich nik nevšíma.

A v hĺbke duše ho to škrelo. Keď mal lepší deň, bol ochotný pripustiť si, že im závidí. Keď to bol jeden z tých horších dní, preklínal svoj život, i jedného veľmi konkrétneho chrabromilčana...

oooOOOoooOOOooo

Vonku svietilo aprílové slniečko a tráva sa po nočnom daždi krásne zelenala, akoby obživla. Stromy pučali a z trávy nesmelo vykúkali prvé jarné kvietky.

„Pane, prišla vám zásielka," oznámil mu asistent a podal mu neveľký, úzky balíček.

Draco sa zamračil, ale prevzal ho. Veľmi dobre vedel, čo bude obsahovať. Vždy obsahoval to isté. Tulipán. Na narodeniny, na meniny, na ich výročie...

Akoby mu nestačilo, že na to musel myslieť stále znova a znova... každý deň, pretože sa od tej jedinej... mizivej spomienky, ktorú už miliónkrát pochovával a vymetal zo svojej mysle ako exorcista nedokázal zbaviť.

A ani tentoraz sa nezmýlil. Dnešok sa však od tých minulých líšil. Vnútri bol totiž priložený jednoduchý lístoček.

„Draco,

vraciam sa domov.

Tvoj manžel."

Zachvel sa ako list vo vetre a jeho pery sa zomkli do úzkej linky. Opantal ho hnev.

Ako sa opovažuje!? Nechal ho tu samého ako prst a teraz si jednoducho príde, akoby sa nechumelilo?! Čo si myslí, že tu nájde? Vrelé prijatie? Otvorenú náruč čakajúceho mužíčka, ktorý od radosti vyskočí z kože, lebo milosťpánovi sa konečne uráčilo vrátiť?!

Nezlostil sa. On zúril! A kypel a spotil, kým rázoval po svojej kancelárii, zvolávajúc hromy-blesky na hlavu toho... biedneho červa! Toho nepodareného chrabromilčana!

oooOOOoooOOOooo

Domov z práce odišiel skôr, ako zvyčajne. Utiahol sa na Manor a zamkol sa v pracovni s fľašou portského. Uvedomil si, že ten nezmyselný zväzok mohol zrušiť. Nebol by prvý, kto by sa rozviedol. Prečo sa však za tých pár rokov o to ani nepokúsil? Prečo... prečo ho to ani nenapadlo?

Alebo prečo ho prosto nenapadlo použiť inú, jednoduchšiu verziu zväzku? Ale nie, to by ale nemohol byť on, aby si vybral menej zväzujúcejšiu verziu manželského sľubu.

Opil sa. To bolo jediné, čo sa mu v tej chvíli zdalo najrozumnejšie...

oooOOOoooOOOooo

Mäkká posteľ? Zvláštne.

Bol by prisahal, že ostal vo svojej pracovni. Lenivo rozlepil oči a rozhliadol sa po vlastnej spálni. Až potom sa trochu pohol a pretočil sa na bok.

Bol nahý. Určite. Nemusel ani nakuknúť pod prikrývku, hoci to spravil, len aby sa presvedčil na vlastné oči a potom iba nechápavo zažmurkal.

A ďalšia vec, ktorú si všimol ležať na vedľajšom vankúši bol... ďalší tulipán, s novým lístočkom.

„Musel som odísť na Rokfort a nechcel som ťa budiť. Vyzeráš nádherne, keď spíš. Mimochodom, ďakujem za nádhernú noc. Bol si úžasný... N."

Draco si pretrel oči a prečítal si ten lístok ešte trikrát, kým mu celkom došiel význam tých slov. Potom dvihol hlavu a rozhliadol sa po izbe. Vyzerala ako po výbuchu.

Naozaj... naozaj sa s ním v noci miloval? A-ako to bolo možné...?

A najmä, prečo si na to dofrasa nespomínal?!?

„Portské! Kurva! To nemôže byť pravda! Nemôže," zvolal priškrteným hlasom a potom dopadol chrbtom na posteľ prikrývajúc si tvár rukami.

Inak bledá pokožka hrala sýtym cviklovým odtieňom.

Draco zaklial a vymotal sa z prikrývok prisahajúc, že viac nebude piť. Zjavne potom nevie, čo stvára. Ako sa mohol dať presvedčiť, aby sa s ním dofrasa vychrápal?! Veď bol naňho napálený! A poriadne! Ešte si spomínal nad kliatbami, ktoré si na ňom chcel vyskúšať... tak potom...

Vypustil z úst ďalšiu štipľavú nadávku a s rozhorčením v tvári zamieril do kúpeľne.

Tajomný pán Tulipán III.

Na dvere jeho pracovne sa ozvalo zaklopanie. Nemusel dvakrát hádať, kto to je. Dnu vstúpil jeho manžel.

S úsmevom na perách...

Draco sa chcel mračiť. Vážne. A chcel ho okríknuť pri prvej možnej príležitosti a spraviť si z neho živý terč aspoň s malým oneskorením.

Lenže nebol toho schopný.

Mal dojem, akoby onemel a ohlúpol odrazu. Neville bol...

Ako sa mohol za ten čas tak zmeniť, bleslo mu mysľou, keď sa díval na vysokého šviháka, s krátkym slušivým zostrihom, planúcimi hnedými očami, širokými plecami a úzkym pásom. Nevyzeral vôbec tak nemotorne ako kedysi. Jeho krok bol ladný, každý pohyb elegantný a sebaistý... a jemu odrazu vyschlo v hrdle.

Pripadal si pri ňom akýsi... nezaujímavý a nevýrazný.

A chrabromilčan ho dokonale ochromil, keď k nemu pristúpil, hánkami prstov ho pohladil po líci, na čo sa ako na povel rozochvel a potom sa k nemu naklonil, aby ho pobozkal. Tak nežne a... láskyplne, ak mohol vôbec podľa zvyšku zdravého úsudku domnievať.

A keď ho potom chytil za ruku a preplietol si s ním prsty, prišlo mu to také prirodzené, akoby to robili odjakživa.

„Ešte sa na mňa hneváš?" opýtal sa Neville, keď sa po tom omamnom bozku odtiahol.

Dracovi chvíľu trvalo, kým sa spamätal. Zamračil sa. „A nemal by som sa?!" vyštekol. Zdalo sa, že jeho hnev bol späť.

„Harry ti naozaj nič nepovedal?" opýtal sa Neville akosi konštatujúco, nie s výčitkou a prešiel si rukou po tvári.

Draco sa zamračil ešte väčšmi. „Čo má Potter s tým, že si ma bez slova odvrhol?"

„Neodvrhol, Draco," vyhlásil pevným tónom, ktorý nepripúšťal námietky. „Nikdy by som..." zahryzol si do pery a z úst sa mu vydral povzdych. „Nemohol by som. Merlin, veď ťa milujem od prvej chvíle, keď som ťa stretol."

Draco zalapal po dychu. Ako je možné, že... Ale myšlienka sa rozplynula a jeho studený pohľad sa pod tým čokoládovým začal topiť.

 „Chcel som ti to vysvetliť už včera, ale ty si..." Nevillov úsmev prezrádzal a odzrkadľoval pálivé, veľmi príjemné pocity a azda ešte príjemnejšie spomienky, takže sa samozrejme začervenal.

„Čo som?" vyslovil v neblahej predtuche.

„Vrhol si sa na mňa ako zmyslov zbavený," vyslovil Neville zastretým hlasom. „Už som si myslel, že nedôjdeme ani do spálne."

A sakra! Znova ten cviklový odtieň.

„Ako?" ešte i jeho hlas škrípal ako štrk na príjazdovej ceste. To vari ani nebolo možné...

Neville ho jemne potiahol za ruku a viedol k pohovke. „Poď, je na čase ti to vysvetliť."

A on sa nechal viesť. Sadol si k nemu a kým sa Neville pohrával pri rozprávaní s prstami jeho ruky, on tú hru fascinovane pozoroval a napäto počúval.

 „Tvoj krstný otec si vypočul rozhovor medzi bratmi Lestrangeovými, keď sa vracal zo Škriekajúcej búdy do hradu spolu s Harrym. Rodolphus chcel získať váš majetok a Rabastan to mal zariadiť. Preto nenamietal proti zväzku, ktorí sme uzavreli. Vlastne bol tvojím jednaním prekvapený. Dokonca za mnou potom prišiel a trval na naplnení toho zväzku. Len tak sme ťa mohli ochrániť. Teba i váš majetok," na moment sa odmlčal. „Lenže... potom o tom napísali v novinách a Severus vedel, že tu nebude bezpečné ostať, keď sú obaja na slobode a nevedno kde sa skrývajú. Musel som odísť, len aby som ťa zbytočne neohrozil. Nebol som ďaleko. V Edinburghu som študoval za profesora Herbológie, kým Harry a jeho tím ich prenasledovali celé tie roky. Je mi ľúto, že to trvalo tak dlho..."

Draco mal dojem, že zle počuje... Takže, to všetko bolo kvôli... nemu? Len kvôli jeho bezpečnosti?

„Dúfal som, že keď ti pošlem tulipán, budeš vedieť, čo pre mňa znamenáš," zamrmlal ospravedlňujúco, keď si následne dvihol jeho ruku k ústam a pobozkal ho na hánky prstov.

„Ako by som mohol?" zachrapčal, preklínajúc sa za vlastnú slabosť. „Nikdy... pre mňa nikto niečo podobné... neurobil. A kvety... mi vlastne nič nehovoria."

Neville sa chápavo pousmial a podpichol ho. „To preto ich máš ako miniatúry všetky do jedného opatrené v knižnici tým trvalým kúzlom?"

A znova to nepríjemné teplo, ktoré mu stúpalo hore krkom a farbilo mu líca červeňou. Odvrátil tvár, ale Neville ho jemným dotykom prinútil pozrieť naňho.

„Prečo práve tulipán?" opýtal sa Draco, dívajúc sa do tých vrelých očí, ktoré sa mu pohľadom prepaľovali azda až do duše.

„Pretože biela znamená čistotu, krásu a jemnosť. Pretože mi ťa pripomína svojou vznešenosťou a eleganciou. Jeho lupienky sú hebké a nežné rovnako ako tvoja pokožka. A pretože v reči kvetín znamená biely tulipán vyznanie lásky."

Draco takmer nedýchal. „Ale... to nie som vôbec ja..." zašepkal.

„Ale si. Ty si moje všetko, Draco. A ja ťa žiadam len o jedno," zamrmlal, kľaknúc pred ním na koleno. „Daj mi ešte šancu. Daj mi šancu a ja ti dokážem, že sme pre seba stvorený. Po ničom inom netúžim."

Draco si zahryzol do pery. Ako bolo možné, že sa chcel rozpustilo smiať a pritom sa mu do očí tlačili slzy?

Prikývol. Nebol si istý vlastnými rečovými schopnosťami. Určite nie v danej chvíli.

Neville sa usmial od ucha k uchu a strhol si ho do vášnivého objatia. Keď sa po chvíli od seba lapajúc po dychu oddelili, Draco zamrmlal: „Naozaj som sa na teba včera... vrhol?"

Neville s úškrnom prikývol. „Veru áno. A ohromne sa mi to páčilo."

Draco si zasa zahryzol do pery a potom sa opatrne opýtal. „A myslíš si, že malé oživenie spomienok by padlo vhod?"

„Určite," pritakal Neville. „Táto pohovka vyzerá veľmi pohodlne."

Draco sa zasmial. Ale len dovtedy, kým sa k nemu nesklonil a nepobozkal ho.

Znova a znova. A znova...

Koniec

prehadzov1.png
prehadzov2.png
08.09.2013 20:43:19
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one