Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Spoločné svitania - PP/RH

Pár: Poppy P./Rolanda H.

Varovanie: femslash

!Moja osobná výzva!
(a ešte ich pár v rukáve mám, bude váľať oči :D)
plátnoX.jpg
Ahoj, prispievam svojou osobnou výzvou, jednou z tých - hm... slušnejších :D

Pár: Poppy a Rolanda

Varovanie: femslash

Obdobie: práve vojna, prišlo mi to vhodné - ohľadom nápadu so spracovaním

Zvláštnosti a roč. obdobie: žiadne/nespomína sa

oooOOOoooOOOooo

Spoločné svitania

Pootvorila dvere. Stačilo to na to, aby ju ovalil dobre známy pach nemocničného krídla. Sterilizácia a dezinfekcia. Nechodila sem rada. Ak už tu musela stráviť nejaký čas, bolo to vážne len v tom najnutnejšom prípade.

Okrem toho, keby sem chodila pričasto, nedokázala by to viac udržať v tajnosti. To sa... jednoducho nedalo.

Stačil jej jediný pohľad, aby jej ostré črty tváre v okamihu zjemneli a prežiarili sa citmi, ktoré ukrývala hlboko vo svojom vnútri. Presne tak, ako i v tejto chvíli.

Rolanda vstúpila dovnútra nehlučne našľapujúc po drevenej podlahe, ladným krokom pantera. Jastrabie oči zamerané na postavu zvŕtajúcu sa okolo pracovného pultu, ktorá sa chystala na vojnu tak, ako vedela.

Kontrolovala si zásoby elixírov, pripravovala vatové tampóny, strihala gázu i kusy obväzov naviac z ľanového plátna a stáčala ich do roličiek. Postelí pribudlo a boli poukladané nahusto, temer jedna vedľa druhej, ale tak, aby sa okolo nich dalo prejsť.

Rolanda sa postavila za ňu a objala ju okolo pása.

„Prepáč," zamrmlala, keď sa Poppy vyľakane strhla, ale vzápätí sa k nej útla žena obrátila tvárou a ovinula jej ruky okolo krku.

„Nemala by si tu byť," vyčítala jej šeptom. „Minerva ťa určite potrebuje. Vravela, že chce posilniť ochrany hradu a..."

„Rozpustila nás," prerušila ju, keď jej vzala tvár do dlaní a s nežným úsmevom na perách sa jej zadívala do sivých očí, ktoré tak milovala. „Myslím, že nám všetkých chcela dopriať trochu toho času, aby sme tie posledné chvíle strávili najlepšie ako dokážeme."

Poppy sa oči zaliali slzami a tenké pery stisla do pevnej linky. I tak nezabránila vzlyku, ktorý jej unikol, ale vzápätí ho pohltili Rolandine ústa.

Ten bozk bol nežnejší ako ich prvý, ktorí si vymenili pred rokmi, keď sa ešte len začali stretávať. Ale už nebol taký nevinný. Rolanda presne vedela, čo chce.

Preto Poppy možno i trochu zaskočilo, keď ju vzala za ruku a viedla ju neomylne do jej malého bytu, hneď vedľa nemocničného krídla.

Milovali sa. A Rolanda do toho dala celé svoje srdce i dušu. Priala si, aby Poppy vedela, aby pochopila silu jej citov, ktoré nemohla dať nikde inde najavo, len tu... medzi týmito štyrmi stenami, ktoré o tom budú mlčať. Naveky. Pretože dnes v noci... dnes sa budú rozprávať iné príbehy.

Príbehy o zničených životoch, o stratách a smrti...

A možno aj o víťazstve. O víťazstve dobra nad zlom.

„Myslíš, že to Harry zvládne?" opýtala sa jej šeptom Poppy, keď sa znova dávali do poriadku a ona si zapínala posledný drobný gombíček na sivomodrých šatách.

Rolanda sa usmiala. „Nepochybujem o tom. Boli sme svedkami vecí, s ktorými si poradil ešte ako dieťa. Musíme mu veriť."

Poppy sa pousmiala. „Sľúbiš mi niečo?"

Rolanda sa k nej otočila, keď si zapla vestu a prekryla ju obyčajným čiernym habitom.

„Vrátiš sa mi?"

„Budem sa o to usilovať. Sľúbiť však môžem len jedno. Nevzdám sa bez boja," vyhlásila bojovne, na čo sa Poppy musela zasmiať. Jej nádherná valkýra bola pripravená bojovať a možno i vyhrať. Alebo k tomu víťazstvu dopomôcť.

„Ale mám podmienku," prerušila niť jej úvah a Poppy na ňu zvedavo pohliadla.

„Akú?"

„Ak... ak vyhráme, prestaneme sa skrývať, jasné?"

Poppy zaváhala, ale napokon prikývla. Vymenili si posledný nežný bozk, kým sa odrazu ozvali poplašné sirény hradu.

Bolo to tu...

oooOOOoooOOOooo

Poppy si naložila na striebornú tácku dva poháre a ponáhľala sa k poslednému obsadenému lôžku. Tento pacient bol pre ňu výnimočný. Zo všetkých najviac.

Spokojne sa usmiala i napriek tomu, že tie jastrabie oči farby ohňa sa na ňu nepekne mračili.

„Ak mi nesieš znova nejaký nechutný dryák, nejakú páchnucu gebuzinu, prisahám, že..."

„Ty aby si večne nefrflala!" zahriakla ju s úsmevom. „Ešte i Severus bol poslušnejší pacient ako ty."

„Severus sa ťa možno bojí, ale ja..."

„Ro, prestaň," napomenula ju s láskou a zložila tácku na nočný stolík. Vzala do ruky poháre a jeden jej podala. Prisadla si k nej a štrngla si s ňou po tom, čo Rolanda privoňala k nápoju a obočie jej vyskočilo o niečo vyššie.

„Víno?"

Poppy prikývla. Za oknami svitalo.

„Na čo si pripijeme?" opýtala sa Rolanda zúženými očami. Zjavne myslela na sľub, ktorý jej predtým dala.

Poppy nadvihla pohár a na malú chvíľu stočila oči k oknám. „Na spoločné svitania."

Koniec


prehadzov1.png
prehadzov2.png
04.09.2013 19:51:11
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one