Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Priznaj si pravdu! - DM/SS

Pairing: Draco Malfoy/Severus Snape

Varovanie: slash

Venovanie: Paty!
plátnoX.jpg

Výzva k príbehu :
Když už tak už:-) Pokud tě to baví... Zadání číslo dva:


Pár: Draco/Severus

Období: delší dobu po válce

Žánr: no rozhodně ne tragédie!

Zvláštnosti: Oba dva členy nějakého podivného sboru bystrozorů, uvíznou při terenní práci...

Období: Zasněžená zima.

To jsem si zase vymyslela něco, že?

Pat

= myslím, že úloha splnená! :)

oooOOOoooOOOooo

Priznaj si pravdu!

Skutočne mrzlo a ten chlad bol veľmi, veľmi nepríjemný. Zarezával sa mu do kostí a zdalo sa, že Severus na tom nie je inak.

„Bez prútika nerozložím ani oheň," zamumlal kyslo, kým po slepiačky hmatkal okolo seba, v snahe nájsť ho. „Prisahám, že keď toho trolla nájdem, pošlem ho kade-ľahšie!" vyhrážal sa a Severus nemohol inak, len súhlasiť. „Takto nás tu zabarikádovať!"

Obaja sa akýmsi nedopatrením ocitli v starej zavalenej štôlni. Kým Severus stratil prútik niekde vonku v snehu po tom, čo ho zasiahla trollova laba, Draco oň prišiel vo chvíli, keď doňho vrazil Severus. Lenže jemu ho stačilo iba nájsť.

Chvíľu obaja mlčali, uvedomujúc si, že keby boli bývali väčšmi opatrnejší, toto by sa nestalo.

„Je mi chladno," posťažoval sa zasa Draco, vstal a rukami v tme zapátral po mužnom tele, ktoré bolo kdesi nablízku.

Našiel ho na druhý pokus. Začul ako Severus prudko nasal vzduch, no momentálne mu to bolo jedno. Objal ho a pritiahol si ho do náručia.

„Počul som, že telesné teplo v takýchto chvíľach pomáha."

Severus sa iba uškrnul, hoci to v tej tme nebolo vidieť. „Skutočne? To máš od Pottera alebo z aurorského kurzu?" ozval sa uštipačne.

Draco si to nevšímajúc prikývol a jeho vlasy pošteklili staršieho muža na krku. „Severus? Spomínaš si, o čom sme tam vonku predtým hovorili?" opýtal sa.

Severus si odfrkol. „My sme nekonverzovali, my sme sa hádali."

„Ty si sa hádal, ja som konverzoval," opravil ho bleskovo Draco. „A argumentoval."

„To je irelevantné," odvetil sucho, ale neurobil nič, aby sa z toho objatia vyslobodil, čo Dracovi predsa len dávalo malú nádej. I keď nepatrnú. Ale aspoň natoľko ho už za tie roky poznal.

Usmial sa a keby tam bolo aspoň trocha svetla, Severus by videl, ako mu oči žiaria šibalstvom. V nasledujúcej chvíli sa jeho pery pootvorili a horúci jazyk poláskal elegantnú krivku bieleho hrdla, ktoré nezdobil žiaden vlnený šál, a ktoré mu tak bolo vydané napospas.

Severus znova raz šokovane vydýchol, ale ani sa nepohol. A tak Draco využil príležitosť a nechal jazyk vyšplhať až k ostro rezanej čeľusti. Na tú sa najprv prisal perami v jemnom bozku a jeho úzke, tak veľmi vzrušujúce ústa našiel už veľmi rýchlo. Nemohol sa netrafiť.

Jeho pery ich dokonale skopírovali a jemným tlakom ich donútili pootvoriť sa. To, čo nasledovalo potom by bol prirovnal k nadpozemskému zážitku. Presne to preňho predstavovali Severusove ústa a jeho vášnivé bozky, ktorých sa nevedel zasýtiť.

Len keby sa Severus nebol odtiahol...

„Toto... mali by sme prestať," namietol starší muž zastretým hlasom, „nie je to správne."

„Dovoľ, aby som vyjadril svoj názor," odvetil spurne, ale muž ho zarazil.

„Na toto vážne nemáme času nazvyš, Draco. Nájdime tvoj prútik, kým nám tu nezmrznú zadky a chyťme toho zmätka. O tomto... sa pozhovárame neskôr!"

Draco sa odtiahol a zamračil. Tušil, že v jeho slovníku to znamenalo - Nikdy. Zabudnime, že k tomu vôbec došlo.

Nedovolil si namietať iba preto, lebo mal svoju hlavu. A či už Severus chce alebo nie, k tejto téme sa ešte rozhdone vrátia.

oooOOOoooOOOooo

Draco hľadal svoj prútik a Severus sa mu snažil pomôcť.

„AU!" vykríkol Draco a po tme sa chytil za čelo, keď sa obaja v tej hustej tme zrazili.

„Mám ho!" zvolal Severus a načiahol sa po ňom, aby mu vtisol prútik do ruky.

Netrvalo dlho a priestor uhoľnej štôlne osvetlila mäkká žiara. Následne Draco kúzlom odstránil kamenný zával a obaja vyšli na denné svetlo. Draco si Acciom privolal Severusov prútik zapotrošený v snehu a vydali sa po stopách toho hrozného trolla.

Plavovlasý mladík si pritiahol šál a zdvihol golier zimníka. V tejto psej zime vôbec nemal pocit, že by to ohrievacie kúzlo, ktoré na seba pred chvíľkou zoslal účinkovalo. To už sa nachádzali na úpätí vrchu Snowdon.

„Tá stopa je pomerne čerstvá, nebude ďaleko," prehovoril, snažiac sa prehlušiť zavýjanie vetra a v zápätí sa zapotácal, keď sa mu noha pokĺzla na zľadovatelom povrchu lesného chodníka.

Ruka jeho spoločníka a kolegu vystrelila do vzduchu a zachytila ho prv, akoby sa bol neelegantne rozčapil v snehovom záveji.

S útrpným povzdychom mu poďakoval a vystrúhal zničený výraz v bledej tvári.

„Tam!" ukázal jeho partner a Draco pozrel smerom, kde zazrel nepatrný pohyb. Prikrčil sa, prútik v ruke a obaja temer naraz splynuli so svojím prostredím. Hlavne kvôli nenápadnosti.

Subjekt sa im stratil z dohľadu, ale len na malú chvíľu. Pridali do kroku. Sneh a mráz teraz nevnímajúc, obaja vo svojom živle.

Draco sa schoval za hrubý kmeň smreka a naznačil svojmu partnerovi, aby zasnežený vrchol kopca obišli každý z inej strany.

Dostalo sa mu zhodného prikývnutia. Obaja vyrazili, každý svojim smerom.

Stretli sa na vrcholci Snowdonu, trochu zadýchaný a obaja zamračený. Po tvorovi, ktorého stopovali nebolo ani stopy.

„Ideme dnu?" naznačili mu nečujne pery jeho partnera a hlava ukázala na vstup do jaskyne, ktorá tvorila tej hore akúsi kamennú čiapku ozdobenú snehovou pokrývkou.

Draco prikývol. V tejto chvíli bol odhodlaný na všetko. Len nech už skončia, inak mu omrznú uši a odpadne mu nos.

Vpadli do jaskyne s vytasenými prútikmi.

„Lumos Maxima!" zakričal Draco a svetlo, ktoré vystrelilo z konca prútika osvetlilo pomerne veľký priestor a na pár sekúnd oslepilo prenasledovaný subjekt. Kým však stačil zareagovať, na moment celkom zmeravel.

Ozval sa ohlušujúci rev, pri ktorom by sa neskúsenému čarodejníkovi, alebo obyčajnému muklovi krvi nedorezal.

Draco uhol v poslednej chvíli a vyhol sa chlpatej snehobielej labe, či skôr ruke ako lopate, keď sa po ňom ohnala a nalepený na kamennú stenu jaskyne ostal civieť na to, ako ho Severus zrazil k zemi jednou dobre mierenou ranou.

Snežný muž sa po priamom zásahu kliatby do hlavy zapotácal a zviezol na zem, aký bol dlhý.

„To by sme mali," zamrmlal Severus spokojne s prútikom v ruke a z koženej brašne, ktorá mu visela na boku vybral pár sklenených ampuliek. Odobral si potrebné vzorky a napokon Yetiho zaočkoval.

„Si na rade," oznámil Dracovi, ktorý sa mu iba mlčky prizeral. Draco sa zohol po kamienok, očaroval ho na prenášadlo a položil ho Yetimu na hruď. Keď sa kamienok aktivoval kúzlom, Yeti zmizol, aby sa vrátil tam, kam patrí. Do Himalájí.

„Budeme musieť podať správu," zamrmlal Severus. „Pôjdeme?"

Draco prikývol, nezvykle mĺkvy.

oooOOOoooOOOooo

Ministerstvo bolo o tomto čase prázdne. Len na druhom podlaží, na oddelení Pre výskum a ochranu zákonom chránených, vzácnych čarovných tvorov sa svietilo.

 Severus sedel za svojím stolom, Draco ho mlčky pozoroval od toho svojho.

„Bojíš sa, čo na to povie otec, keď ho pustia?" opýtal sa odrazu a mohol počuť, ako brko v Severusových štíhlych prstoch zaškrípalo po pergamene.

Tmavovlasý muž k nemu ani nezdvihol pohľad, ani neprehovoril. Miesto toho bez slova odstránil kúzlom atramentovú škvrnu z pergamenu a pokračoval v písaní podrobnej správy.

„Severus, prosím, toto je smiešne!" tresol rukou po doske stola. „Viem, že ma chceš! Nepoprieš to! Ty možno mlčíš, ale tvoje telo kričí! Kričí to za teba!"

„Neviem, o čom hovoríš," zamrmlal chladne, na čo sa Draco rozosmial.

„Si dobrý herec, ale mňa neoklameš. Viem, že sa ti to so mnou páčilo. Viem, že ku mne cítiš niečo viac, než len náklonnosť, inak by si nebol opustil svoje učiteľské miesto a nebol by si trval na tomto fleku. Vždy si nado mnou držal ochrannú ruku, ale to už sakra nie je potrebné!"

„Nie?" opýtal sa s nadvihnutým obočím a výrazom v tvári, ktorý by bol Draco najradšej zmazal.

Draco si prehrabol vlasy. „Nie!" trval na svojom. „Viem sa o seba postarať i sám, ak si si nevšimol." Vstal zo svojho miesta a zastal pri jeho pracovnom stole. „Tá hra na mačku a myš ma omrzela. Ja viem, čo chcem, a ak sa rozhodneš pripustiť si pravdu, Severus, príď, budem čakať," oznámil celkom pokojným hlasom.

Schmatol zimník visiaci na drevenom vešiaku a vo dverách sa ešte zarazil. „Tá noc... bola nádherná. Pevne verím, že sa v tebe nemýlim..."

A s tým odišiel.

oooOOOoooOOOooo

Keď o pár hodín neskôr otváral vchodové dvere, do bytu mu vpadol namosúrený muž. Aspoň tak teda pôsobil.

„Tak aby ti bolo jasné!" vyštekol. „Ja sa Luciusa v žiadnom prípade nebojím a je mi srdečne jedno, čo na to povie!"

Draco prekvapene vyvalil oči, ale snažil sa skryť svoje pobavenie pred peniacim mužom.

„Nič nepopieram a ani som sa ťa nesnažil oklamať. Z Rokfortu som odišiel z vlastnej vôle a sem som sa hlásil iba preto, lebo som vedel, že si po Potterovi hneď druhý kandidát na problémy. A rozhodne sa s nikým nehrám na mačku a..."

A vzápätí sa našiel v Dracovom objatí. Jeho telo sa konečne uvoľnilo a on mu začal oplácať bozky rovnako dychtivo, ako ich prijímal.

Keď sa od seba na moment odtrhli, Severus zvieral Dracovu tvár v dlaniach a palcami hladil jeho mierne ružové líčka. „Naozaj ťa chcem. Vždy som chcel len teba, vždy, Draco," pošepol a vtisol mu na ružové pery krátky bozk.

Mladší muž sa rozochvene usmial, sivé oči potemnené túžbou. „To je dobre. A keď sa už o mňa tak veľmi chceš postarať," zamrmlal mu s ústami tesne pri uchu, „čo tak... v spálni? Mám isté... veľmi špecifické potreby, ktoré neznesú odklad."

Severus sa usmial. Vzal ho za ruku a viedol za sebou. Vedel presne kam. Na tú noc, ktorú spolu pred pár týždňami strávili nedokázal zabudnúť.

O chvíľu už obaja ležali v saténových povliečkach smaragdovej farby...

Koniec

prehadzov1.png
prehadzov2.png
14.09.2013 19:50:54
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one