Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Dar nad všetky dary - SS/HP

Pár: Severus/Harry

Varovanie: žiadne

Venovanie: Vixen! :)
plátnoX.jpg

Výzva k príbehu :

Ahoj, ráda bych pár:Harry/Severus,

období: po válce,

žánr: menší drama/ romance,

zvláštnosti: Sev na Vánoce dostane anonymní drahý dárek s milostným dopisem, Malfoy zjistí, že mu ho poslal Harry, ale chce Seva pro sebe, tak tvrdí, že mu ho poslal on. Harry je zdrcen, ale nevzdává se. Vše ale praskne, když na Valentýna Harry pošle Sevovi další drahý dárek. Sevovi to dojde a nakonec jsou s Harrym spolu :-)

roční období: zima / jaro (keďže druhý sviatok bol Valentín a to je február, ostala zima)

-         - Dúfam, že ten Malfoy je Lucius

oooOOOoooOOOooo

Dar nad všetky dary

Severus nenávidel všetky sviatky a už dávno sa postaral o to, aby sa to dozvedeli všetci. Vrátane Albusa, ktorý mu celé roky robil naschvály. Tie teplé vlnené ponožky, ktoré mu dával sa nedali nijako inak vysvetliť.

Akurát, že tohto roku to bolo iné. Presne tak, ako i tie dva minulé. Vedel, že tentokrát ho pod tým infantilným vianočným stromčekom nebude čakať ani deravý kotlík.

A zlostilo ho, že sa pritom cítil tak... hrozne. Osamelo.

Pohľady, ktoré naňho ukradomky vrhal jeho mladší a nadovšetko iritujúci kolega mu na dobrej nálade samozrejme nepridávali. Ignoroval ich, pokiaľ to bolo možné, ale napokon to vzdal.

Dopil svoju poslednú šálku čaju, ktorú si výnimočne doprial - jablkový so škoricou a rozhodol sa nechať bujarú zábavu, ktorá vládla okolo Štedrovečerného stola napospas osudu.

Vedel, že Minerva sa pripuje z vaječného punču, že Poppy budú žiariť oči a Pomone zas líca. Že Hagrid sa bude pokúšať spolu s Flitwickom o vianočné koledy a Blaise Zabini im bude lyžičkou vyťukávať o tanier do rytmu, že Trelawneyová sa bude chichotať ako trafená, kým nakoniec nezaspí na stole a Rolanda sa napokon poháda s Filchom kvôli komore na metly, ktorú odmietal upratovať.

A on...

Vzhliadol k nemu a jeho obočie sa vyšplhalo vyššie. Bez slova vstal a opustil miestnosť, sprevádzaný tým smaragdovým pohľadom, ktorý... si za merlina nevedel vysvetliť.

Buchli dvere a ten prízrak ho dohnal. Akoby nestačilo, že ho už i tak doháňal do šialenstva.

„Profesor Snape!" vykríkol, ale Severus nezastavil. Hoci sám proti svojej vôli spomalil krok a v duchu sa za to patrične vyhrešil. Asi senilnel.

Zastal, až keď mu rameno dopadla jeho ruka. I cez vrstvy látky cítil jeho teplú dlaň. „Civieť vám nestačí? Musíte ma ešte i obťažovať, Potter?"

Mladý muž cúvol. Výraz tváre sa na moment zastrel akýmsi ublíženým výrazom, ale bolo dosť možné, že si to Severus len namýšľal. Toho nezmara predsa nemôže dostať nič. Koľkokrát sa ho pokúšal odbiť a on sa priplazil zakaždým nazad.

Neuveriteľné!

„Len som chcel... Šťastné a Veselé, pane," zamrmlal a v mihu sa otočil na päte.

Severus mlčal. Miesto toho tam ostal stáť ako soľný stĺp a vypaľoval mu do chrbáta dieru. Akoby nestačilo, že profesor Obrany kríval, však?

„Aj vám, Potter," zašepkal a hoci to znelo takmer nečujne, mal dojem, že mladíkom myklo. I keď ich už delila úctyhodná vzdialenosť.

Severus sa otočil, plášť sa okolo neho zavlnil a on odplachtil do žalárov, aby sa zavrel v komnatách a venoval sa nejakej zmysluplnej činnosti.

Najskôr fľaši nejakého dobrého koňaku.

oooOOOoooOOOooo

Tú fľašu si napokon musel otvoriť z celkom iného dôvodu. Len čo sa vrátil, našiel si na stole dar a navyše i list. A to sakra horúci.

Severus nikdy predtým nedostal milostný list.

Takže, keď ho otovril a začítal sa, civel na tie úhľadne napísané riadny ani obarený.

„Najdrahší, nie - najmilovanejší Severus,

mal by som Ťa varovať, že tento list nebude plný kvetnatých spojení, pretože ja neoplývam takým spôsobom vyjadrovania. Bude však úprimný, to jediné Ti môžem sľúbiť.

Tieto slová ma tlačia na hrudi, že sám žasnem nad tým, ako ľudské srdce unesie takú záťaž. Milujem Ťa. Milujem Ťa zúfalo, náruživo, nežne, úplne už celé roky. Pochabé priznanie? Možno, no musím ho dostať zo seba von.

Keby si vedel, ako po Tebe túžim, šokovalo by Ťa to. Láska moja, uvedomujem si, že som neviazaný a možno rovnako aj šialený, ale navlas tak neviazane a šialene po Tebe túžim. Až ma to samého neraz prekvapuje a zaráža.

Chcem bozkávať každé miesto na Tvojom tele a donútiť Ťa ústami i jazykom, aby si sa červenal a strácal vedomie. Len vďaka mne, Severus. Chcem Ťa vziať do rúk a úst, a pochutnať si na Tebe ako na najsladšom dezerte.

Chcem z Teba piť víno a med.

Chcem, aby si ležal podo mnou. Horeznačky.

Prepáč, zaslúžiš si viac úcty. No nemôžem na to prestať myslieť. Na Tvoje hlboké hnedé oči a hodvábne jemné ústa. Ani noci celého života medzi Tvojimi stehnami by mi nestačili.

Chcem sa s Tebou zhovárať a počúvať Tvoj zamatový hlas, ktorý vo mne vyvoláva sladkú triašku. Uveríš, keď poviem, že si pamätám každé slovo, ktoré sme spolu kedy prehodili? Viem, i to je možno choré, ale cítim to tak...

Keby som tak mohol prísť k Tebe na návštevu, ako prichádza cudzinec do novej krajiny, naučiť sa Tvoju reč, pri potulkách prekročiť hranice všetkých intímnych a tajných miest, zostal by som navždy. Stal by som sa tvojím občanom...

Povedal by si, že je priskoro, aby som niečo také cítil? Alebo možno nemožné? Opýtal by si sa, ako si môžem byť taký istý? No niektoré veci sa nedajú merať časom. Opýtaj sa ma o hodinu. O mesiac. O rok, či celý život. To, ako Ťa ľúbim, presahuje každý kalendár, hodiny a každý úder zvona, ktorý kedy udrie..."

Zahrešil. Až teraz si uvedomil, že list bol pokrkvaný a znova vystretý. Jeho okraje boli mierne obhorené, akoby vytiahnuté z ohniska. Zjavne sa mu nemal nikdy dostať do rúk a on tu sedel a predsa ho čítal.

A nevychádzal z údivu. Nielen nad listom a darom, ale aj nad vlastnými citmi, ktoré ho zaplavili.

Severus si ho prečítal ešte trikrát, lúštil a dešifroval význam slov, hľadal odkaz schovaný medzi riadkami, ale nevyzeralo to ako krutý žart, ktorý si niekto spravil na jeho účet.

A tak si doprial pohárik koňaku a schoval list medzi stránky prvého vydania knihy veršov lorda Byrona. Poriadne drahý kúsok starej anglickej literatúry, po ktorom túžil a zháňal ho už celé roky. A odrazu ho dostal.

Prvý dar v živote, ktorý si naozaj vážil a cenil a za nič na svete by ho nevrátil, i keď to chvíľu zvažoval. A nemal sa zaň komu poďakovať.

Nielen, že chýbal zvyšok listu, ale nenašiel tam ani len strohé venovanie.

Tú noc toho veľa nenaspal.

oooOOOoooOOOooo

Lucius sa prihrnul ako veľká voda. Ako napokon vždy.

 Zaprial mu Šťastné a Veselé a ukradol si od neho bozk. Nedovolený.

„Toto už nikdy neurob," varoval ho Severus značne rozladene, ale muž sa len sebavedome uškrnul a usadil sa do kresla.

„Kedysi sa ti to páčilo. A ak si dobre spomínam, bolo to iba celkom nedávno."

Severus ho spražil pohľadom.

„Čo si dostal tieto sviatky?" opýtal sa ho Lucius a prijal pohárik, ktorý mu podal. Plavovlasý muž očakával, že jeho bývalý milenec iba čosi zavrčí, ale on mu namiesto toho podal knihu. Zachoval si tvár a nedal najavo žiadne prekvapenie.

„Od koho?" opýtal sa bezvýrazne, oceňujúc dar znalecky po jeho finančnej hodnote.

Severus mykol plecami. „Netuším. Je od... anonymného..." a zarazil sa. Čo mal povedať pred bývalým milencom? Že mu ju pravdepodobne poslal tajný ctiteľ? Vysmial by ho.

Ale v hlave mu to doslova šrotovalo. Zjavne mu to docvaklo. Znova sklonil oči ku knihe. Byron. Verše lorda... A potom sa mu rozsvietilo.

Len pred troma dňami ho stretol v kníhkupectve. Vysolil za ten zväzok poriadny balík a tvári sa tak nadšene... Predavač vravel, že je jediná svojho druhu. Ostatných pár bolo zničených, alebo také čosi, pri rozsiahlom požiari verejnej knižnice.

Prvý vydanie rukopisu a práve od...

A hlavou mu blysol nápad. „Takže sa ti môj dar páči?"

Severusom očividne myklo. „Tvoj dar?"

Lucius vstal z kresla a odložil pohárik bokom. Knihu taktiež. Miesto toho pristúpil k Severusovi a objal ho v páse.

„Vari si úplne slepý? Nevidíš, o čo sa snažím, od kedy..." odkedy som sa vrátil z Azkabanu, si radšej nechal pre seba.

„Takže... chceš mi povedať, že..." zvolal podivne zvýšeným hlasom.

A hoci Lucius netušil, o čom je reč, usmial sa naňho širokým úsmevom a prikývol. „Pre teba všetko."

Naklonil sa k nemu a pobozkal ho. Ten bozk bol tvrdý, požadovačný a drsný. A hoci mu ho Severus váhavo opätoval, nedokázal sa zbaviť pocitu, že tu niečo nesedí.

Odtisol ho od seba a cúvol. „Netlač na mňa."

Lucius sa spokojne pousmial. „Isteže. Ako si praješ. Ale vedz, že som po tebe neprestal túžiť."

Odišiel a nechal tam celkom rozpolteného Severusa v agonickom zovretí zmätených myšlienok a pocitov.

oooOOOoooOOOooo

Ešte v ten deň, v prvý sviatok vianočný sa odobral pred obedom do knižnice. Očami lustroval jednotlivé názvy kníh, keď za sebou začul jeho hlas.

„Prvé vydanie? To muselo niečo stáť," zamrmlal tlmeným hlasom Potter.

Severus naňho vrhol prekvapený pohľad. Nepočul ho vojsť. Potom očami skĺzol ku knihe, ktorej chrbát pohladila Potterov ukazovák.

Odfrkol si. „Čo vy už len viete o anglickej literatúre," zašomral a dodal, „a iste. Čosi to iste stálo. Ale Luciusovi peniaze nikdy nechýbali, však?"

Sám bol prekvapený, ako sklamane znel tón jeho hlasu, ale šokoval ho výraz, ktorý sa mihol mladíkovou tvárou. Zazrel ho, i keď len na krátko.

„Ach, tak to som rád, že..." hlas mu zjavne zamrzol v hrdle, keď iba stiahol pery do úzkej linky a potom potriasol hlavou. „Nechám vás. Ospravedlňte ma za to vyrušenie."

Severus ani nemukol. Iba sa za ním díval a Potter sa vliekol preč ako zmoknutý tieň.

Nevedno prečo, ale ten pocit, ktorý v ňom vyklíčil po Luciusovom priznaní sa ešte umocnil po Potterovom... vyrušení.

Sklonil oči k tomu vzácnemu vydaniu a ruky sa mu mimovoľne zaťali v päsť. Nie, neprial si, aby to bol on, kto...

Zadržal povzdych, ktorý sa mu tlačil z úst. Nestačí, že ho noc, čo noc budia márne sny presýtené dravou vášňou po niečom, čo nikdy nebude jeho? Respektíve... po niekom?

oooOOOoooOOOooo

Vedel, že Lucius chcel viac. Vždy to chcel. Len keby mu to dovolil...

Sviatky sa skončili, január sa prehupol do februára a sviatok sv. Valentína sa nezadržateľne blížil.

„Rezervoval som nám kráľovský apartmán, Severus. Ten víkend si užiješ. Čaká nás iba relax."

A sex, pomyslel si nespokojne, zamračene sa naňho dívajúc. Vedel celkom presne, kam a k čomu ho chce Lucius od Vianoc natlačiť. A to do svojej postele. Napriek tomu, že bol stále ženatý s Narcissou.

Severus mal toho úprimne dosť. Dúfal, že keď to pred vojnou skončil, nebude sa viac o nič pokúšať, ani keď sa im obom akýmsi zázrakom podarí prežiť. Lenže... mýlil sa.

„A čo Cissa?" ozval sa zádrapčivo.

„Je vo Francúzsku. Týždeň módy. Nevráti sa skôr, to ti garantujem. Dior, Laurent, Armani. To sú muži, okolo ktorých sa točí jej výhradný záujem. Och a ešte konto môjho účtu, pravda. Takže?"

„A čo Draco? To ti neprekáža, že by sa to mohol dozvedieť?"

„Je dospelý a má vlastný život," odbil ho.

„Lenže ja..."

„Viem, že ma chceš," prerušil ho nástojčivo. „Spomeň si. Nikto ti ho nevedel dať do pozoru tak, ako ja. Nikto ti to nevedel tak pekne tvrdo urobiť. Si môj. Vždy si bol. Už ako dvanásťročný, pamätáš?" opýtal sa sladko, nakloniac sa k nemu. Pobozkal ho na ústa, krátko. „Keď som ťa učil, keď sme spolu objavovali a skrývali sa po všetkých kútoch školy, len aby sme si užili..."

Severus si to pamätal. Lucius ho vtedy doslova uháňal. Ani teraz vlastne nerobil nič iné. Ako dvanásťročný sa mu nedokázal ubrániť a napokon sa mu to i zapáčilo, ale...

Nie, nevstúpi dvakrát do tej istej rieky.

„Popremýšľam o tom a dám ti vedieť, ako som sa rozhodol," povedal tváriac sa neoblomne.

Luciusa to evidentne nepotešilo, ale narovnal sa a prikývol. „Verím, že sa rozhodneš správne. Tak, ako vždy. Maj sa, Severus."

Keď sa za ním zvíril popol v krbe, Severus urobil grimasu: „Maj sa, Severus" a vyvrátil oči k stropu. Teatrálny, manipulatívny a egoistický. To bol Lucius Malfoy.

Nie. Už viac nebude bábkou v jeho rukách. Zamračil sa. Mal mu ten prekliaty dar vrátiť. Teda, v prípade, že bol vážne od neho...

Bolo to zvláštne, ale Lucius nespomenul žiaden list. Kto vie, prečo?

oooOOOoooOOOooo

Sviatok Svätého Valentína tiež nepatril k tým, z ktorých by sa mohol radovať. Všade samé srdiečka, rozchichotané študentky, hrajúce kartičky plné zaláskovaných vyznaní a amorčekovia. Vážne nechutné. Toľko ružovej a červenej sa mu v ten deň zlievalo pred očami dohromady, až mal chuť ručať a fučať ako býk v aréne a rohami roháňať tie pobláznené davy študentov.

„Tak mu to sakra povedz! Keby by si mal lepšiu príležitosť, ak nie dnes?" začul vyčítavý hlas zaznievajúci z dverí prázdnej učebne Transfigurácie. „Harry, nenechaj toho hnusáka, aby zlízol všetku smotanu!"

„Ak sa nemýlim, chodíš so synom toho hnusáka," podotkol hlas, ktorý nemohol patriť nikomu inému ako Potterovi.

Severus cítil, ako mu v hrudi buráca srdce a dych sa kráti. Pristihol sa pri tom, že sa drží príliš blízko steny a príliš blízko pootvorených dverí s nastraženými ušami a napäto počúva.

„Kto vraví, že mám mať k svokrovi vrúcny vzťah?" ohradila sa mladá žena vzdorovito. „Stačí, ak sa budeme vzájomne rešpektovať."

Harry na to iba čosi nezrozumiteľne zamrmlal. A potom zreteľnejšie dodal. „Ten list... zmizol, Hermiona."

Oslovená zalapala po dychu. „Ty si mu ho poslal?!" vypískla šokovane. „Pre všetkých svätých! A jeho neranila mŕtvica pri tej hroznej štylistike a spôsobe vyjadrenia?" pípla a potom zvolala: „Tak mu to teda povedz! Čo môžeš stratiť?"

Mal dojem, že počul dosť. Odplížil sa do žalárov ako duch. Zavrel sa v komnatách a znova vytiahol ten inkriminovaný list, aby si ho prečítal.

Srdce mu stále búšilo a v žalúdku sa mu hádam usídlil celý roj motýľov. Bolo by hádam možné, aby bol od neho?

Merlin, prosím! pomyslel si, tuho zvierajúc viečka, nikdy som od teba nič nechcel. Ak môžeš, ak... ak môžeš... nech sa stane zázrak. Jeden celkom maličký... zázrak.

oooOOOoooOOOooo

Celý deň si opakoval, že radšej nemal načúvať. Že si nemal nič priať a rozhodne nemal ani len chcieť niečo očakávať.

Hodinové ručičky sa posúvali nezadržateľne ďalej. Potter večeru vynechal. Za to slečna Grangerová tam bola a vrhala po ňom pre zmenu kradmé pohľady ona. Ignoroval ju. Veľmi okato.

Potom sa vrátil nazad. I tak toho veľa nepojedol. Jedna hrianka, i to nedojedená a šálka čierneho čaju. Nič extra.

Minulo deväť a jemu sa zdalo, že i desiata hodina odbila akosi prirýchlo. Deň sa skutočne nezadržateľne chýlil ku koncu.

Jeho nádeje začínali vädnúť a on sa mračil čoraz viac uvažujúc o tom, ako veľmi sa musel mýliť...

Keď sa ozvalo zaklopanie na dvere a on sa strhol.

Len čo sa dvere rozleteli dokorán, jeho pohľad sa vpil do zelených očí. Hlbokých, vrúcnych a úprimných.

Harry sklonil hlavu a nadýchol sa, zjavne zberajúc odvahu. A keď znova dvihol hlavu a pozrel mu do očí, Severus ho prekvapil.

A prekvapil i sám seba, pretože mu vzal tvár do dlaní a pobozkal ho. Harry najprv stuhol, ale v okamihu sa poddal, ovinul mu ruky okolo krku a vošiel mu prstami do vlasov.

Severus mal dojem, že nezažil nič krajšie. Pomaly ho vtiahol dnu a zabuchol za nimi dvere. Vo chvíli, keď im obom dochádzal dych a oni sa od seba oddelili, Severus sa mu zadíval do očí.

„Povedz mi, že som sa nemýlil," zašepkal takmer prosebne, nespúšťajúc z neho pohľad. Intenzívny, planúci, navlas rovnaký ako bol ten jeho.

Harry sa prudko začervenal. „Nechcel som, aby si ten list dostal. Bol... hrozný, tá štylistika a..."

Severus ho umlčal ďalším bozkom, vyjadrujúc sebe vlastným spôsobom nesúhlas s tým vyhlásením. Bolo poburujúce, pretože ten list bol nádherný!

„Nikdy som nedostal krajší," priznal. „A je môj prvý a jediný, svojho druhu," dodal. „Veľmi som si prial, aby si to bol ty. Tá márna túžba ma zabíjala. Mať ťa každý deň na očiach a vlastne... nemať..."

„Hovoríš mi z duše," usmial sa naňho Harry, keď mu vzápätí v tých zelených studničkách šibalsky zaiskrilo a on si chvíľu hrýzol peru, kým sa odhodlal opýtať. „Severus? O akej márnej túžbe si to hovoril?"

Severus sa rozosmial. Musel. Prvý raz v živote a po nekonečne dlhom čase sa opäť smial. I Harry sa naňho orhomene pozeral a on musel uznať, že nikdy nevyzeral vyvedenejší z miery ako v tej chvíli.

Neodolal, aby ho zasa nepobozkal. I keď len krátko. Potom ho vzal za ruku a kývol. „Aj na to príde, Harry," hlesol veselo, „ale najprv... je tu pár vecí, ktoré by sme mali spolu prebrať. Myslím, že je na čase."

Harry sa pousmial. Jeho ruka schovaná v tej veľkej, horúcej dlani. Tam, kde patrila. „Severus?"

Muž sa k nemu otočil.

„Milujem ťa."

A on sa naňho usmial. Žiarivo, otvorene mu dávajúc najavo to, čo cíti. A to všetko sa mu neodzrkadľovalo iba na tvári, ale aj v očiach.

„Ja teba viac..."

A Harry takmer padol z nôh...

oooOOOoooOOOooo

A v jednej opustenej kancelárii sa objavil domáci škriatok s hlasným puknutím. „Pane, Pinky dodržať svoj sľúb."

Starec namaľovaný na obraze sa spokojne uškrnul a prikývol. „Výborne Pinky. Svoj dlh si splatila. Môžeš ísť."

Domáci škriatok sa široko usmial a odmiestnil sa späť do kuchyne, kým starec s polmesiačikovými okuliarmi sa stále spokojne usmieval a uhládzal si bradu. Nikto sa nikdy nedozvie, kto sa postaral o to, aby sa ten milostný list dostal do tých správnych rúk...

A Lucius Malfoy? Ten obišiel naprázdno. Napokon, nič iné si ani nezaslúžil.

oooOOOoooOOOooo

Koniec


A/N:
 Znením listu som sa inšpirovala z knihy Láska v čase Vianoc, od L. Kleypasovej!!!
prehadzov1.png
prehadzov2.png
14.09.2013 19:34:39
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one