Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!
Páry: HP/SHM, DM/JSP, LM/SS

Varovanie: slash/mpreg/trojka Malfoyovcov :D

Trošku nezvyklé, ale prosto som mala taký nápad, no...
Tri v jednom

Ginny si pred vchodom oprášila z čižiem sneh a vošla do chodby ich rodinného domu v Godrickovej úžľabine. Kedysi dlhé vlasy ryšavej farby mala skrátené a v jemných vlnkách jej teraz lemovali srdcovitú tvár. Veľmi dúfala, že sa to bude jej manželovi páčiť. Vlastne už dúfala i v to, že si to vôbec všimne.

Zúfala si už nejakú chvíľu, lebo nadobúdala čoraz väčší dojem, že sa jej manžel odcudzuje každým dňom viac a ich pokojný vzťah sa dostáva do slepej uličky. A akoby starostí nebolo dosť, rozhádal sa s nimi najstarší syn James, jej otec chorľavel a v práci toho mala vyše hlavy. 

Modré oči orámované hustými mihalnicami jej napriek všetkému žiarili radosťou. V duchu totiž spriadala plány, ako rozvadených uzmieriť, ako otcovi a matke uľaviť. Aj dnes mala ostať v práci cez čas. Na poslednú chvíľu si to však rozmyslela a vzala si pol dňa dovolenky.

Nielen kvôli sebe, hoci by sa to tak mohlo zdať, pretože bola u kaderníčky, manikérky, kúpila si nové šaty a dokonca i viac ako vyzývavé spodné prádlo. Z toho nového obchodu vychádzala síce poriadne ružolíca, ale i spokojná. Ak sa Harry pri pohľade na ňu odetú do tých priesvitných krajkách a hladkého saténu nezblázni, tak potom je všetko stratené. I po troch pôrodoch mala stále vynikajúcu figúru a jej prsia sa rozhodne ovisnutými nazvať nedali.

Ak si to tak spätne premietla, nemilovali sa viac ako rok. Harry sa vždy na niečo vyhovoril. Bolesti hlavy, krížov, staré zranenie... únava. Keď to naňho skúšala i napriek tomu, tváril sa, že spí a len čo pocítil jej pátravú ruku pod perinou, odvrátil sa a pretočil na brucho.

Sprvu to ešte šlo, to jej doprial aspoň trochu rozkoše, keď ju priviedol k vytúženému orgazmu aspoň prstami alebo ústami, ale potom...

Zahryzla si do pery. Análny sex nebolo jednoducho čosi, čo by považovala za vábivé v rámci milovania. Dal sa zniesť, ale... nebolo to prosto ono. Milovala Harryho odjakživa a spravila by preňho všetko. Teda, takmer všetko... Na toto ju viac nenahovoril.

Netrvalo dlho a išlo ju z tej bezvýchodiskovej situácie poraziť. Pár nocí dokonca preplakala, potom sa vyhrážala, lebo si myslela, že jednoducho detinsky trucuje. Napokon to dospelo do bodu, kedy sa radila i s odborníkom u Sv. Munga, lebo dospela k záveru, že o ňu absolútne stratil záujem a to mal práve päťdesiat, čo bol u čarodejníka najlepší vek.  

Verila, že to bude dobré i preto, lebo si vzala rady odborníka k srdcu.

Z kriedovobieleho neba sa spustila prvá osamelá vločka, ktorú o chvíľu nasledovali ďalšie. Zavrela za sebou dvere a v predsieni si zobliekla kabát. Modrý šál i s vlnenou čiapkou uložila na poličku a tašky odniesla do kuchyne.

Prv ako stihla vybaliť, na parapete pristála neveľká hnedá sova. Otvorila jej, než stihla zaklopať zobákom na okno a vpustila ju dnu.

„Vitaj, Morgana,“ pozdravila ju a sova sa jej obtrela hlávkou o dlaň s tichým húkaním. Potom jej nastavila nôžku a len čo si Ginny vzala lístoček, sova vďačne prijala sušienku z jej ruky. 

 „Ahoj, mami, vybavené! James príde!

S láskou, Lily.“

Usmiala sa. Nič ju tak nemohlo potešiť ako táto krátka správa. Odmenila Morganu ďalšou sušienkou a len čo sova po chvíli odletela, rozhodla sa nájsť svojho manžela a oznámiť mu tú vynikajúcu správu.

Bez premýšľania zamierila priamo do jeho pracovne v zadnej časti domu, ale už v polceste zarazene ostala postávať v neosvetlenej chodbe. Tichý smiech a vášnivé zastonanie, ktoré jej doľahlo k ušiam nebolo to, čo očakávala. A na to, čo o chvíľu neskôr zazrela škárou medzi nezavretými dvermi ju nemohlo pripraviť vôbec nič.

Pritisla si ruku na ústa, aby zabránila vykĺznuť hysterickému vzlyku, náhlivo stiahla z vešiaka kabát a vybehla do zasneženého dňa, kam ju len kroky viedli.

oooOOOoooOOOooo

Na dvere hosťovskej izby sa ozvalo zaklopanie. „To som ja, môžem?“ ozval sa spoza dvier Hermionin vľúdny hlas.

Ginny sedela v kresle a civela cez okno. Hermiona bola jej jediná záchrana. Včera ju nechala vyplakať sa, dala jej elixír bezsenného spánku a zariadila, aby Ron nevyzvedal. Nebola schopná hovoriť. A určite by nebola schopná zabrániť bratovi, aby jej manžela zniesol zo sveta a spravil tak Voldemortovi láskavosť post mortem.

Hermiona niesla v rukách starý strieborný podnos s čajom a zázvorovým čajovým pečivom. „Harry si včera robil starosti. Povedala som mu len toľko, že si u nás a že tu prespíš.“

Ginny meravo prikývla, kým jej priateľka zložila podnos na malý okrúhly stolík a naservírovala sebe i jej. V duchu sa modlila, aby tam prezieravo kvapla pár kvapiek upokojujúceho elixíru.

Jej priateľka mlčala a celý ten čas sa tvárila tak, že Ginny nadobudla pocit, že ona vie. Vie a vždy i vedela.

„Prečo si mi nič nepovedala?“ opýtala sa zastretým hlasom, ešte chrapľavým od plaču.

Hermiona na ňu nepozrela. Vyhla sa jej pohľadu, iba čo jej podala šálku mätového čaju. Sadla si na stoličku a sklonila hlavu. Ruky si zložila v lone.

„Nevedela som to s určitosťou a Harry... tvrdil, že to bol len... úlet.“

Ginny prerývane vydýchla. „Takže si ho pristihla? S kým?“ vlastný hlas, ktorý jej vyšiel zo stiahnutého hrdla znel stiesnene a cudzo.

„Cedric Diggory. Bolo to dávno a odvtedy sa toho toľko udialo. Čcho a potom...“ stíchla a zopla si ruky v lone.

Ginny na ňu vyjavene civela, ale na margo jej odpovede nepovedala nič. Sotva nepatrne kývla hlavou.

„Hneváš sa?“

Ginny sa zatvárila neisto. Stále to v nej vrelo, stále v sebe mala celé more nevyronených sĺz a kopy bôľu na rozdávanie, ale na druhej strane tu bola istá miera súcitu, pochopenia, lásky...

„Zrejme by som sa mala,“ šepla. „Ale... sama na seba. Bola som taká slepá!“

Hermiona sa k nej natiahla, aby ju chytila za ruku, studenú ako ľad. „Nemyslím, že si bola...“

Nedopovedala. Ginny ju uťala prv ako stihla dokončiť. „Bola som! A navyše i sebecká! Merlin,“ zastonala a schovala si bledú tvár do dlaní, keď sa vytrhla Hermione. Chvíľu tak zotrvala, kým sa znova nevystrela. Potriasla hlavou, akoby ten jediný pohyb mohol všetko napraviť. Všetko, čo v nej bolo zlomené, zničené, zbúrané...

„Čo presne sa vlastne...“

Ďalšia nedokončená veta.

Hermiona asi po prvý raz ani len netušila, či to vôbec túži vedieť, ale chcela pomôcť najlepšej priateľke zvládnuť situáciu, s ktorou sa musela popasovať. Nikdy by nebola predpokladala, že sa čosi také môže prihodiť. Harryho mala rada ako vlastného brata a nerada by sa rozhodovala medzi nimi dvoma. A čo ich deti? Ako sa s tým vyrovnajú ony?

Našťastie sa zdalo, že Ginny stále nenašla odvahu vyjadriť slovami nahlas to, čo v tom osudnom okamihu uzrela. Iba pokrútila hlavou.

„Ja... myslím, že som to tak trochu tušila,“ pripustila rezignovane. „Len som bola príliš zamilovaná a príliš naivná. Viem, že ma má Harry rád, ale v posteli to nikdy nebolo... ono.“

Slzu, ktorú sa jej skotúľala po líci rýchlo zotrela a nasilu sa pousmiala, hoci ten úsmev bol pokrivený smútkom, ktorý ju zvnútra stravoval ako nenásytný červ.

„I tak dobre. Vraví sa predsa, že nikdy nie je neskoro, no nie?“

Hermiona naklonila hlavu na stranu. „Na čo?“

„Na nový začiatok. Mám dojem, že si ho zaslúžime obaja.“

„Takže sa naňho nehneváš?“ skutočne to znelo z Hermioniných úst udivene, ale bolo jej to jedno. Pokrútila hlavou.

„Nie. Ak ho to spraví konečne šťastným... Nemyslíš, že si to zaslúži? Po tom všetkom?“

Hermionine oči plávali v slzách. Nemala poňatia, či by ona v sebe našla rovnaké pochopenie pre Rona, ale svoju švagrinú musela obdivovať. Objala ju a ona jej objatie opätovala.

oooOOOoooOOOooo

Bolo to zvláštne. Stála na priedomí a odupávala si sneh z čižiem. Nesnežilo, ale mrzlo. Obloha bola sivobiela ako holubičie krídla, keď si otvorila a vošla do predsiene. Na moment ju prepadol pocit, že sa vrátila v čase. Pravda, s tým rozdielom, že nemala v rukách nákupné tašky a v chodbe sa okamžite po jej príchode objavil jej manžel.

V tvári nečitateľný výraz, v tej jej celý kaleidoskop emócií.

„Pozhovárame sa? V prijímacom... salóne?“ navrhla a on bledý ako stena mlčky prikývol. Vykročila za ním. Sadla si a chvíľu iba zízala na svoje prázdne ruky. Včera v nich mala ťažký nákup a v hlave milión plánov a tisíce povinností, ktoré sa chystala splniť. Teraz myslela na jediné.

„Mrzí ma to!“

„Harry, ja...“

Skočili si naraz do reči.

Znova trápne ticho nasledované Harryho pokusom ospravedlniť sa. Vypočula ho, ale jej názor na vec to nezmenilo.

Kľačal pred ňou, zvieral jej ruky vo svojich dlaniach a tváril sa tak previnilo, až jej to lámalo srdce. Sľuboval, že sa to nikdy viac nestane, že to ukončil a že ju miluje.

A vnútro jej naplnil nečakaný pocit pokoja. Odrazu vedela, že jej rozhodnutie je naozaj... správne.

Vymanila si ruku z jeho zovretia a pohladila ho po neoholenom líci. Všimla si tmavé kruhy pod jeho očami a bezmocný výraz v tých zelených očiach, ktorý by azda obmäkčili i kus nepoddajnej, tvrdej žuly.

„Nie, Harry. Tentoraz bude po mojom,“ odvetila mäkko. „Nemá zmysel, aby sme sa obaja trápili. Priznaj si to kvôli sebe i kvôli mne. Celý život si musel niekomu podriaďovať. Najprv Dursleyovci, potom Dumbledore a Voldemort. A napokon my, tvoja rodina.“

Chcel čosi namietnuť, ale priložila mu prsty na pery. „Viem, že nás miluješ a dal by si za nás vlastný život. To je hádam viac, ako by som si mohla priať. Ale napriek tomu chcem viac, Harry.“

Naprázdno preglgol a pozrel jej do očí. „Gin, prosím, prestaň. Prisahám, že...“

„Mlč! Neprisahaj! Rozhodla som sa. Chcem sa rozviesť.“

„Ginny, prosím...“ zašepkal, brada sa mu triasla, v očiach sa mu leskli slzy.

Usmiala sa. „Vieš, veľa vecí som pochopila. So mnou si nikdy nebol taký šťastný, taký vášnivý. Priznávam, som zlomená a žiarlim, ale... moje srdce nie je zaslepené hnevom. A nikdy nebude. Stále v ňom budeš mať svoje miesto. Si napokon otcom našich detí a to je to najkrajšie, čo si mi mohol dať.“

Naklonila sa k nemu a pobozkala ho na čelo. „Harry, všetko bude v poriadku. Verím tomu...“

Neodišla.

Zatiaľ sa presťahovala do hosťovskej izby a bola rozhodnutá zmieriť Jamesa so svojím otcom. Tiež im chceli oznámiť, že sa rozvádzajú spoločne a ani jeden z nich netušil, kedy a ako to spraviť. Takýto netradičný dar pod vianočným stromčekom by určite nebol vítaný. A asi ani ako začiatok nového roka sa s tým rátať nedalo.

Rozhodli sa počkať.

oooOOOoooOOOooo

Vianoce prebehli bez vážnejších problémov. Až na to, že James odišiel trochu skôr, aby aspoň časť Štedrého večera strávil so svojím milencom a Lily s Alom odišli na noc k starým rodičom, nič netušiac.

Harry vošiel do obývacej izby, kde sedela v kúte pohovky Ginny. Popíjala vaječný koňak a čítala si novú knihu, ktorú jej daroval najstarší syn James. Keď ho zbadala, iba sa usmiala a ukázala na miesto vedľa seba.

Prisadol si.

„Myslím, že to dopadlo celkom dobre, nie?“ ozval sa.

Pozrela naňho. „Bol si úžasný a ja som na teba hrdá. James je očividne šťastný. I keď si stále myslím, že je to viac ako len trochu zvláštne. James a Draco Malfoy.“

Venoval jej spýtavý pohľad. „Trochu zvláštne?! To mi hovoríš ty, ktorá je vždy nad vecou?“ uškrnul sa a jemne ju štuchol lakťom do boku.

Rozosmiala sa. „Veru áno. Občas sa pristihnem pri tom, ako hútam nad prepletenými cestami osudu. Muž, ktorého si roky nenávidel miluje tvojho syna. No povedz, či to nie je šialené?“

Harry sklonil hlavu. Stále ten fakt niesol veľmi ťažko. Už len predstava Jamesa v náručí toho slizkého slizolinčana mu poriadne rozhojdala žalúdok a narušila sebaovládanie. Mal chuť vyzvať ho na súboj.

Aj to chcel urobiť. Veď preto sa s ním James pohádal. Preto sa vyše pol roka nezhovárali. Harry tajne dúfal, že jeho syn príde k rozumu, keď s ním tá fretka zatočí a tajne snoval vlastné plány na pomstu.

„Je,“ prisvedčil napokon.

„Ako sa má Scorpius?“ Nie, že by chcela vyzvedať. Prosto jej to nedalo a tušila, že niečo nie je tak, ako má byť.

Odvrátil sa, červený v tvári ako repa. „Neviem.“

Ginny sa oprela a uprela naňho ten svoj hypnotický pohľad. „Ako to?“

„Rozišiel som sa s ním. Veď o nič nešlo...“

Chvíľu ho skúmala pohľadom a napokon si iba odfrkla. „Skutočne?“

Prikývol, ale nevyzeralo to veľmi dôveryhodne.

Odrazu pochopila. „Ty si to... Pre Merlina! Ty si sa chcel pomstiť Dracovi prostredníctvom jeho vlastného syna?!“ vykríkla šokovane a vyvalila naňho svoje modré oči. Akoby ho videla prvý raz v živote. Akoby ho nespoznávala.

Ani jeden z nich si nevšimol záchvev plameňov v kozube. Ani jeden z nich nepostrehol tvár, ktorá sa tam na malý moment objavila. Ani jeden z nich neuzrel absolútne zlomený výraz, ktorý sa v nej zračil a ohnivé slzy, ktoré stekali po plamenných lícach, kým tá tvár znova nebadane nezmizla.

Harry si povzdychol. „Priznávam, nie som na seba hrdý. Ale áno. Chcel som raz urobiť niečo celkom podlé a slizolinské. Túžil som po tom, aby Malfoy vedel, aké to je!“

Ginny mlčala. Dlho mlčala. A jej manžel si iba horko povzdychol, znechutený sám sebou. „Som odporný bastard, Gin. Vraví sa, že pomsta je sladká. Never tomu za žiadnych okolností.“

Jej ruka mu mäkko dosadla na plece a pohladila zhrbený chrbát. „Čo sa stalo?“

„Čo sa stalo okrem toho, že som nám tou avantúrou rozbil manželstvo, a že sa navyše ešte hnusím sám sebe?“

Jeho hlas znel príkro, prísne. A voči sebe samému. Jeho pohľad bol tvrdý, pery pevne stisnuté.

„Harry,“ naliehala jemne.

Pozrel na ňu a ona pochopila. Bez jediného slova. Vždy mu rozumela. A teraz sa iba usmiala. Odložila knihu bokom, nedopitý pohár s vaječným likérom položila na stôl a objala ho.

Potom sa potichu rozosmiala. „Aký otec, taký syn,“ vyšlo z nej, na čo sa zatváril takmer urazene.

Konečne sa úsmev objavil i na jeho perách. Vzal ju za ruku a pobozkal. „Ak s tým súhlasíš, zajtra im to môžeme povedať.“

„Si si istý?“ ubezpečovala sa.

Harry prikývol.

oooOOOoooOOOooo

Deti postavili pred hotovú vec presne na druhý sviatok vianočný. A tie nevedeli, či byť šokované zo samotného faktu, že sa ich rodičia chcú rozviesť, alebo preto, lebo tam stáli a ich otec objímal matku rukou okolo útlych pliec.

Harryho a Ginny to stálo prvý dlhý rozhovor a siahodlhé vysvetľovanie, aby ich dospelé ratolesti pochopili dôvod a hlavne, aby na nich nezanevreli a nenahnevali sa.

Najlepšie to vzal asi Albus. Prosto ich oboch objal, vtisol im bozk na líce a ubezpečil ich, že ich bude milovať nech sa deje, čo sa deje. Ak sa tak rozhodli, podporí ich.

Lily tam sedela v slzách a krútila hlávkou s nekonečnou otázkou: „Prečo a ako sa to mohlo stať?“

Harry to nezvládol a ušiel na priedomie. Pripadal si ako najväčší úbožiak a stále v ňom hlodal ten zakorenený pocit, že je všetkému na vine, pretože len on môže za to, že si rozbil rodinu. Milujúcu rodinu.

„Oci?“ ozval sa za ním jeho najstarší syn a on iba tuho prižmúril viečka v očakávaní nejakého slovného výbuchu typu: „Ty jeden starý, zvrátený pokrytec!“

Nestalo sa.

„Takže si vážne... gay?“

Neotočil sa, ale prikývol.

Ticho. Opäť nepochopiteľné, lebo stále čakal výbuch. Jeho syn si iba povzdychol a zastal si po jeho boku. Vlasy rovnako strapatné, hoci o čosi kratšie.

„Nespýtaš sa prečo?“ ozval sa mdlým hlasom, s rukami zastrčenými vo vreckách nohavíc. Myslel tým na dôvod svojho hnevu, keď sa dozvedel o tom, s kým si jeho najstarší syn začal.

James iba pokrútil hlavou. „Nie.“

Neznelo to nahnevane a Harrymu trochu odľahlo.

„Vieš, prečo som sa rozhodol vrátiť a... odpustiť ti?“

Harry pokrútil hlavou.

„Rozhodne to nebolo na mamino alebo Lilyno prehováranie,“ odvetil pokojne. „Požiadal ma o to Draco.“

Harry naňho prekvapene pozrel, ústa otvorené v nemom úžase. „Vravíš, že...“

James sa uškrnul. „Vlastne sa mi tak trochu vyhrážal. Vraj ak neposlúchnem, rozíde sa so mnou.“

Harry naňho zízal ako omráčený hádam celú večnosť, až kým sa James pobavene nerozosmial. „Viem, vždy si ho pokladal za nadradeného materialistu. Ale skutočne si myslíš, že by som dokázal žiť s niekým, kto nevie milovať?“

„Vy spolu žijete?!“ vydýchol prudko a James pre istotu cúvol, pretože jeho otec vyzeral na hranici medzi kolapsom a výbuchom.

Harry sa však rýchlo spamätal. Možno za to mohla i tá hrsť snehu, ktorú si strčil za golier košele, aby sa schladil a prinútil uvažovať nadmieru racionálne.

Otriasol sa a vošiel si prstami do vlasov. „Asi by som ti mal gratulovať,“ vyriekol prekvapivo, čím Jamesa uviedol do pomykova.

„Prečo?“

„Lebo si toho dokázal viac ako ja. Vždy si konal podľa citov a vlastne si nesklamal ani mňa, ani svoju matku. Milujeme ťa takého, aký si. Ja som sa zachoval zbabelo. Vstúpil som do zväzku, ktorý vyústil v jeden veľký chaos.“

„Pripúšťam, že sa tak občas správame, ale musíš uznať, že máme aj svoje svetlejšie stránky,“ ozval sa zozadu milý hlások. Jeho dcéra k nemu pristúpila a objala ho okolo pása.

„Srdiečko, čo to vravíš?“ opýtal sa nežne a pobozkal ju na vrch hlavy. „Ste to najlepšie, čo som dosiahol. Milujem vás celým svojím srdcom.“

„Je to pravda. Celý život si toho veľa obetoval a veľa si si odopieral. Viem to, nie som hlúpa,“ šepla s tvárou zaborenou v jeho hrudi. „Ľúbim ťa a vždy ťa budem ľúbiť.“

„My všetci,“ dodal Albus, keď k nim pristúpil. „Hromadné objatie?“ opýtal sa uličnícky a Harry sa rozosmial, keď k nemu pristúpili i jeho synovia, aby ho zovreli v mocnom objatí. Pozrel na Ginny, ktorá stála vo dverách a kývol na ňu. Pridala sa. Smiali sa a plakali zároveň.

Nič nebolo krajšie ako byť súčasťou jednej rodiny. I keby to znamenalo, že sa čochvíľa... trošku zmení.

oooOOOoooOOOooo

Scorpius postával v izbe a tupo zízal na vianočnú jedličku vyzdobenú honosne ako každý rok. Malfoy Manor zíval prázdnotou. Aspoň na pohľad.

Nepočul vojsť svojho otca. Strhol sa, keď mu na pleci pristála jeho ruka. „Si v poriadku?“

Pokrútil hlavou. „Myslím, že nenávidím svoj život,“ zachripel. „A celý tento teň.“

„Čo sa stalo?“

„Starý otec mi oznámil, že mi našiel vhodnú nevestu, zajtra musím do práce a dozvedel som sa, že ma muž, ktorého milujem iba využil, aby sa ti pomstil. Stačí to ako adekvátny dôvod?“

I Draco upriamil pohľad na jedličku. Bola ozaj krásna. Vysoká, jej špička so zlatou hviezdou siahala až po samý strop a izbu plnila nádhernou vôňou ihličia. Reťaze, gule, sviece a všakovaké ozdoby vyzerali ako namaľované. A pod ňou sa hrbila kopa darov dokonale zabalená v ozdobných papieroch a previazaná širokými stuhami.

„Čo sa týka tej nevesty, ja ti dávam slovo, že sa môžeš rozhodnúť celkom slobodne. Nechcem, aby si skončil v podobnom manželstve ako ja s tvojou matkou. Nenávidela ma do konca svojich dní a ja jej to nemôžem mať ani za zlé. Nedokázal som jej dať to, čo potrebovala, hoci bola obklopená luxusom a nikdy jej nič materiálne nechýbalo.“

„Čo sa týka práce, na tú vplyv nemám,“ odvetil po chvíli, „a čo sa týka Harryho...“

Scorpius sa nadýchol. Prudko, šokovane. „Ty o tom vieš?“ dostal zo seba.

Draco sa uškrnul. „Nebolo ťažké prísť na to.“

Scorpius zvesil hlavu. „Aj tak je to už jedno.“

„Nemôžem tomu veriť a neverím.“

„Je to tak. Počul som ho na vlastné uši.“

„Tak si počul zle. Poznám Pottera a ver mi, že on by nikdy neublížil ani muche. Okrem toho,“ pokračoval, keď sa jeho syn nadýchol, aby spustil lavínu protestov, „videl som vás spolu. Nie je pochýb, že k tebe niečo cíti.“

„Pudovú príťažlivosť,“ odfrkol si.

Draco sa zamračil. „Hoci to nerád pripúšťam, je v tom zrejme aj to. Ale Potter bol vždy mužom zásad a silných citov. Ako vravím, neublížil by ti. Nemá to v povahe.“

Scorpius naňho neveriaco pozrel. „Naozaj si myslíš, že...“

„Nie. Viem to. Mimochodom, čaká ťa v záhrade...“ odvetil a vzápätí bol vtiahnutý do prudkého objatia svojho vlastného syna, ktoré mu na pár sekúnd vyrazilo dych. Spokojne sa usmial a modlil sa, aby mal pravdu. Lebo ak Potter jeho synovi ublíži iba preto, lebo on miluje Jamesa...

No, rozhodne mu to len tak ľahko neprejde.

oooOOOoooOOOooo

Presne o rok neskôr:

Lucius zúril. Mal dojem, že sa tu niekto zbláznil, ale on to rozhodne nebol! Jeho syn i vnuk si pred ním zastali bok po boku, aby ho postavili pred hotovú vec.

„To neprichádza do úvahy!“ vykríkol a buchol svojou palicou o drevenú podlahu.

Nedzalo sa, že by to rozhnevané gesto na nich nejako zapôsobilo.

Od bezmocného hnevu nedokázal obsedieť. Vstal z kresla a začal rázovať pred stolom. „Ty Draco, to by som ešte vedel tolerovať, ale ty, Scorpius?!“

„Otec, môj syn sa rozhodne ako uzná za vhodné,“ prehovoril Draco celkom pokojným, nekompromisným hlasom.

„Ani nápad! Keby si splodil viac potomkov, netrval by som na tom. Ale takto? Kto zabezpečí dediča?! Komu odkáže naše impérium, keď naše slávne meno zanikne spolu s ním?!“

Scorpius pozrel na otca a mierne sa začervenal, ale stále mlčal. Draco si ho nevšímal. Stál po synovom boku odhodlaný obrániť ho pred otcovou panovačnou a tvrdohlavou svojvôľou.

„Tak zanikne spolu s ním! No a čo?!“ vykríkol bojovne.

„No a čo?!“ Lucius sa chytil za srdce. „NO A ČO?!“ Pred očami sa mu zahmlilo, dýchanie sa sťažilo. Oprel sa o stôl, aby získal stratenú rovnováhu...

„Môže si predsa dieťa adoptovať a...“

Lucius prižmúril oči. „To nemyslíš vážne, však? Počúvaš sa?!“

„Starý otec?“ skočil im Scorpius do reči. „Potomok je to jediné, čo ťa trápi?“

Obaja naňho nechápavo pozreli.

Lucius sa vystrel a obrátil svoju pozornosť naňho. Položil mu ruku na plece. Zjavne usúdil, že jeho vnuk prišiel k rozumu a divadlo so zlým zdravotným stavom nie je viac potrebné.

„Isteže. Na mene záleží. Nemôžeš pripustiť, aby meno Malfoy zaniklo.“

„Dobre.“

Draco sa naňho otočil. „Scorpius...“ vydýchol šokovane.

Ale jeho syn si ho nevšímal. Uprene hľadel do tváre svojho starého otca, ktorý sa zatváril víťazoslávne ako Cézar v najslávnejších rokoch Ríma.

„Ale nevezmem si Rubíniu Zabiniovú v žiadnom prípade. Okrem toho, včera som sa zasnúbil.“

Zrušil kúzlo a odhalil prsteň z bieleho zlata s prekrásnym gravírovaním a kameňom vsadeným uprostred. „Je na ňom uvalené kúzlo pravej lásky. Presne ako na tom prsteni, ktorý má na prste môj snúbenec.“

„Ale, ale potom...“ habkal Lucius. „To znamená...“

„O mesiac plánujeme uzavrieť zväzok. Dúfam, že vám nebude prekážať, ak to dieťa bude tak trochu... Potter.“

Tupé žuchnutie, ktoré nasledovalo zdá sa Scorpiusa neprekvapilo. Draco však pristúpil k synovi prekračujúc telo vlastného otca, ktorý upadol do mdlôb a asi trikrát po sebe sa uisťoval, či si z neho nerobí žarty, lebo je predsa muž a čarodejník, a hlavne čarodejník.

Scorpius však iba pokrčil plecami a ihneď otca ubezpečil, že sú v najlepšom poriadku, on i dieťa. Potom sa už len smiali na tom, že aj s Harrym seklo rovnako ako s Luciusom, ktorého teraz kriesili.

oooOOOoooOOOooo

O jeden vysnívaný mesiac neskôr:

Lucius postával v pracovni a díval sa na veľkolepo vyzdobenú záhradu. Dve svadby a vnúča na ceste, to bolo viac, ako by si bol schopný predstaviť vo svojich najdivších snoch, v najdivších rokoch búrlivej mladosti.

Dvere za ním sa potichu otvorili a po chvíli sa okolo jeho pása omotali dve štíhle paže. „Si pripravený?“

„Nemyslím,“ odvetil sucho a do ucha mu zaznel príjemne zamatový smiech. Keď sa jeho dlhoročný milenec obtrel svojim hákovitým nosom o jeho líce, obrátil k nemu tvár, aby si prisvojil jeho pery v krátkom bozku.

Tmavovlasý muž ho bez váhania predĺžil i prehĺbil. Napokon sa od neho odtrhol a zadíval sa naňho. „Mal by si byť rád. Máš predsa všetko, čo si chcel. Meno rodu ostane zachované. Mal by si byť Potterovi vďačný.“

Lucius iba čosi nezrozumiteľne zamrmlal. Severus vedel, že si o vnuka robí starosti, ale tiež vedel i to, že keď príde čas pôrodu, Scorpiusovi zaistí tých najlepších a špičkových liečiteľov, ktorých by si nemohla dovoliť ani samotná anglická kráľovná.

„Tak poď, lebo ak zmeškáš začiatok, neodpustia ti to,“ doberal si ho.

Lucius znova tlmene zavrčal. Ale podvolil sa, keď ho Severus vzal za ruku a viedol k dverám.

„Aj tak nepochopím, ako sa tí dvaja mohli dať dokopy práve s...“

Severus sa uškrnul. „A nie je to jedno? Mohli dopadnúť aj horšie.“

Lucius to musel uznať. Takto skončia azda v šťastných manželstvách. Odrazu ho čosi napadlo. Zastavil a stisol Severusovu ruku silnejšie. Ten sa naňho otočil so spýtavo zdvihnutým obočím.

„Čo keby... sme aj my... konečne spečatili a spojili naše životy?“

Severusovo obočie vyletelo ešte vyššie. „To má byť žiadosť o ruku?“

Lucius sa pousmial. „Povedzme...“

Severus mlčal, iba si ho premeriaval pohľadom.

„Malo by to svoje výhody,“ spustil plavovlasý čarodejník.

„Hm, nie som si istý,“ odvetil pochybovačne a zabodol doňho svoje čierne oči. „Ale súhlasím s tým, aby si mi ich predniesol ako návrh. Ale až po obrade a v súkromí svojej spálne. A teraz už poď.“

Lucius si spokojne povzdychol a chytil sa ho pevnejšie.

Merlin, jablko vážne nepadá ďaleko od stromu, pomyslel si, keď vykročil uličkou po červenom koberci, vedúc syna i vnuka k oltáru.

Koniec
Scorryik.png
harik1X.png
24.05.2013 17:26:03
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one