Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!
Pairing: Scorpius/Harry

Varovanie: slash/Mpreg
Od Lucie do Vianoc

Len čo otvoril vstupné dvere, ovanul ho závan chladného vzduchu. Okrem toho, že mu ošľahal bledú tvár mrazivý vietor a kmásal mu habitom, akoby mu ho chcel strhnúť z tela a pojať ho do svojho ľadového náručia sa však nezmohol na nič. Dôkladne za sebou zavrel ťažké dvere ozdobené čiernym kovaním a vydal sa cestičkou priamo k skleníkom. Zamieril k poslednému, ktorý patril výlučne profesorovi Herbológie. Vošiel dnu a sňal zo seba zahrievacie kúzlo, ktorým si ošetril tmavomodrý habit prv, ako vyšiel z hradu von. Nadýchol sa opojnej vône a rozhliadol sa okolo. Zdalo sa, že je tu sám.

Rád sa tu prechádzal. Tento skleník bol vyhradený na pestovanie tých zopár vzácnych odrôd rastlín a kvetín, ktoré sa nedali len tak ľahko zohnať na trhu a hrozilo im vyhynutie. Rastlinky boli rozdelené do viacerých sekcií. On však neomylne zamieril do uličky, kde boli vysadené polnočné trojruže. Jediné, ktoré profesor Longbottom pestoval pre ich nevšednú krásu a podmanivú vôňu a odmietal sa ich vzdať. Venoval sa im až zo zarážajúcim citom a nehou, ktorá prekvapovala niekedy i samotnú madam Sproutovú.

Aj jemu sa páčili. Rád sa dotýkal ich hebučkých listov v tvare srdca. Miloval tú vôňu a farbu kvetov, ktorá tak veľmi pripomínala polnočnú farbu jeho dúhoviek.

Ale dnes tu nebol len kvôli nadchýnaniu sa ich krásou. Už pár dní ho ovládal smútok a bezradnosť. Nevedel, čo si počať a dúfal, že ho niečo napadne.

Za stenami skleníka sa spustila snehová metelica, ale on si ju sotva všímal. So sklonenou hlavou sa prstami dotýkal nežných sýto-modrých lupienkov ruží.

„Scorpius?“ ozvalo sa odkiaľsi a on sa otočil za hlasom. Na konci uličky stál jeho starší kolega. Podišiel k nemu a pozdravil ho. Neville bol jediný človek, ktorému sa dokázal bez problémov zdôveriť. A jediný, kto o ňom vedel asi naozaj všetko. „Nepočul som ťa vojsť,“ riekol s takmer nepatrným úsmevom.

„Prišiel som len nedávno. Myslel som, že som tu sám,“ odvetil mladík vyhýbavo.

Neville iba prikývol. Poznal Scorpiusa už pár dobrých rokov. Vlastne mu rástol pred očami. Bol celkom iný ako jeho otec, či starý otec. V tom chlapcovi sa na rozdiel od nich neskrývala ani štipka hnevu, či závisti a už vôbec neoplýval žiadnou zo slizolinských vlastností. Bodaj by aj, keď počas štúdií navštevoval Bystrohlav. Zdalo sa však, že nie je vo svojej koži a to už pomerne dlhší čas. Prekvapivé bolo i to, že sa vianočné sviatky rozhodol stráviť tu na hrade miesto toho, aby ich strávil so svojím ovdoveným otcom.

„Scorpius, deje sa niečo?“ opýtal sa a mladík prikývol. Nevedel prečo, ale prítomnosť profesora Herbológie naň pôsobila upokojujúco, nevtieravo i napriek zvedavým otázkam. Neville bol veľmi všímavý a veľa vecí si poľahky domyslel. „Týka sa to Harryho?“

Ďalšie prikývnutie.

„Myslel som, že je to medzi vami v poriadku,“ nadhodil Neville zadumane, i keď postrehol, že posledných pár dní je niečo inak. Vedel, že jeho priateľ mal toho chlapca úprimne rád. Napriek vekovému rozdielu našiel konečne niekoho, kto ho bol schopný urobiť šťastným. Lenže on sa tomu stále bránil. Opakoval, že nemá ani to najmenšie právo robiť si na mladíka nároky a navyše, bol to Malfoy. Aj Nevillovi bolo jasné, že keby sa o tom vzťahu dozvedel Scorpiusov otec, asi by svojho syna zodral z kože a svojho nepriateľa zrejme s radosťou vykastroval.

Scorpius si povzdychol a prečesal prstami plavé vlasy. „Bolo. Pohádali sme sa. Chcel som, aby... aby sme náš vzťah konečne zverejnili a prestali sa skrývať. Sme spolu už vyše pol druha roka. Nesúhlasil.“

Neville si očistil ruky od hliny a mlčky počúval.

„Chcel som spraviť niečo, čím by som mu otvoril oči a dokázal mu, že mi nezáleží ani na otcovom hneve, ani na mienke verejnosti,“ líca mu sčervenali, keď hanblivo sklopil tvár.

Neville sa zamračil. Tušil, že toto nebude len tak nejaký problém, ale skôr menšia katastrofa.

„Som... som... Neville, ja...“ nebol schopný to ani len vysloviť. Napokon vyjachtal: „Netuším, ako sa to stalo, ale... som v inom stave. Presnejšie, v druhom týždni.“

Neville celkom ustrnul v pohybe. Trvalo to síce len pár sekúnd, ale Scorpiusovi sa to zdalo ako nekonečno. Neville si to v duchu vyrátal.

„Muselo sa to stať niekedy po Svätej Lucii,“ priznal ticho mladík.

„Ach,“ vzdychol si Neville. „Ak si teda nepoužil žiaden elixír, asi zaúradovala vyššia moc.“

Scorpius nechápavo zažmurkal. „Vyššia moc?“

Neville prikývol. „Je to síce stará babská povedačka, ale... určite si ju už počul. Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.“

„Samozrejme, že som to počul, ale netušil som, že to aj bude fungovať takýmto šialeným spôsobom!“ zvolal Scorpius frustrovane. „Otec ma zabije!“

Neville k nemu opatrne pristúpil. „Harry o tom vie?“

„Nie. Chcem, aby so mnou bol preto, lebo ku mne cíti to isté, čo ja k nemu. Toto je celkom nesprávny dôvod. Nechcem z toho robiť povinnosť!“

Neville sťažka vydýchol. Napokon siahol po svojom prútiku a vyčaroval im obom stoličky. „Sadni si,“ prikázal autoritatívne. „Teraz ti niečo poviem.“

Scorpius sa zatváril síce trucovito, ale poslúchol a zaujal stoličku oproti nemu. „Harry to nikdy nemal v živote ľahké. Odmietol sa oženiť, hoci celým srdcom túžil po veľkej, milujúcej rodine. Ostal pracovať tu v Rokforte potom, čo ho zranili ako aurora. Preto trochu kríva. Keď si nastúpil do prvého ročníka, celkom bezprostredne ste si k sebe našli cestu. I keď som sa obával, aby si voči tebe nevypestuje podobný vzťah, aký s ním mal počas jeho štúdií krstný tvojho otca. A keď si sa pred tromi rokmi vrátil, aby si zaujal voľné miesto profesora Elixírov, všimol som si tie jeho kradmé pohľady. Viem, že bol dokonale šťastný, keď ste boli spolu. Stačí sa naňho pozrieť teraz. Chodí ako telo bez duše iba preto, lebo má dojem, že robí správnu vec. Chce ťa ochrániť pred sebou samým a zrejme ani netuší, že robí najväčšiu chybu svojho života.“

„Čo mám teda robiť?“ opýtal sa bezradne mladší muž, pričom sa Neville pobavene usmial.

„Myslím, že to vieš. Nepotrebuješ rady od ďalšieho starého mládenca,“ uškrnul sa a vstal. Zadíval sa na hrad a potom sa k nemu otočil. „Nájdeš ho v jeho komnatách.“

„Ďakujem ti,“ riekol mladík a podišiel k nemu, aby ho objal.

„Nemáš za čo,“ odvetil nežne mohutný profesor a potľapkal ho po chrbte. Keď Scorpius opustil skleník, otočil sa a podišiel k pracovnému stolu, kde hnojil niektoré z rastliniek. Dúfal, že im to vyjde. Aspoň im... Povzdychol si a nabral do hrste hnojivo...

¤¤¤

Školský rok sa chýlil ku koncu. Scorpius bol na povinnej prehliadke u madam Poppy spolu so svojím snúbencom. Svadba bola na spadnutie.

Scorpius navštívil otca v Harryho sprievode ešte pred oslavami Nového roku. Draco z toho vôbec nebol nadšený, ale jeho syn bol evidentne šťastný. I keď nechápal, ako môže milovať toho krívajúceho zjazvenca. Potter sa v jeho prítomnosti krotil, i naprie faktu, že si Draco drobné provokácie neodpustil. Aspoň takto získal nejakú satisfakciu. A tiež sa tým bavil.

Svadba sa konala v záhrade Potterovho domu v Godrickovej úžľabine. Záhrada bola veľkolepo vyzdobená, plná obsluhujúcich škriatkov a vynikajúceho jedla, nehovoriac o sláčikovom orchestri. Proste, hodná Malfoya.

Napokon, musel uznať, že necháva syna v dobrých rukách. Potter bol doňho očividne blázon. Robil všetko, čo videl Scorpiusovi na očiach. Rozmaznával ho teraz väčšmi ako to stihol robiť Draco za jeho detstva. Ale tešil sa na svoje vnúča. I keď v ňom bublali drobné obavy z toho, na koho sa to malé bude podobať viac. Prial si, aby bol na Potterovu zlosť väčšmi Malfoy...

¤¤¤

Bolo po obrade a hostina bola v plnom prúde. Draco postával osamelo v altánku a popíjal dobre vychladené šampanské, keď k nemu pomalým krokom podišiel jeho... zať. Potter mu kývol na pozdrav hlavou a prisadol si k nemu na čalúnenú lavicu.

„Ďakujem,“ povedal po chvíli svorného, nie práve príjemného mlčania.

Draco naňho zagánil. Chcel vyprsknúť niečo štipľavé, ale napokon si to rozmyslel. Iba prikývol. Napokon, chcel sa opýtať na niečo, čo ho škrelo.

„Nevidel som Longbottomovu manželku. Rozviedli sa?“ opýtal sa, tváriac sa nenútene, akoby ho to v skutočnosti vôbec nezaujímalo.

Harry pokrútil hlavou. „Je sám.“

Draco si odfrkol. „Je, ale...“

„A vždy aj bol,“ doplnil Harry.

Draco naňho vrhol šokovaný pohľad. „Ale veď sa mal... on sa...“ evidentne mu došla kompletná slovná zásoba.

Harry pokrútil hlavou. „Nie. Vedel, do čoho ťa tlačí otec. Chcel ti to rozhodnutie iba uľahčiť.“

„Takže... nikdy?“

„Nikdy. Vždy ti ostal verný,“ dodal ticho Harry a sledoval reakciu plavovlasého muža sediaceho tak upäto vedľa seba.

Draco vstal a prudko hodil pohár s nedopitým nápojom do trávy. Jemné sklo sa rozbilo o chodník vykladaný malými, štvorcovými kameňmi. „Bodaj by vás parom vzal, vy čestný chrabromilčania!“ vykríkol nasupene a rozbehol sa krížom cez záhradu. Svojmu synovi sa vyhol oblúkom.

Scorpius vošiel do altánku a prisadol si k Harrymu. Ten ho objal a pohladkal vypuklé brucho, ktoré sa črtalo pod slávnostným habitom. „Ako sa cítiš?“ opýtal sa ho starostlivo jeho manžel.

„Šťastný ako blcha. I keď ma trochu zmáha únava,“ priznal mladík. „Navyše, junior riadne kope.“

Harry sa usmial, keď pod dlaňou skutočne zacítil slabé kopance.

„Čo zas preletelo cez nos otcovi?“ zaujímal sa Scorpius, hľadiac ako jeho otec mieri kdesi hlbšie do záhrad.

Harry sa mu pozrel do očí a tajomne sa usmial. „Minulosť...“

¤¤¤

Draco zahol do vzdialeného kúta záhrady, kam ho videl odchádzať. Skutočne tam bol. Postával medzi rozvitými ružami s rukami vo vreckách. Vyzeral prekliato dobre, ale v tej chvíli nič nemohlo zastaviť jeho spravodlivý hnev.

„Kto ti dal to právo!“ zreval zúrivo, s prútikom v ruke. „Počuješ?! Kto ti dal to právo?!“

Neville sa otočil. Tmavé obočie sa mierne stiahlo, i keď tvár ostávala pokojná. „Bolo to jediné možné riešenie a ty to vieš,“ povedal a našťastie včas uhol, keď vzduchom preletela akási kliatba.

„Seriem ti na to! Oklamal si ma!“ zreval a znova po ňom mrskol kliatbou. „Bol som ti dobrý, aby si ma šukal, ale nie až tak, aby si mi dal šancu rozhodnúť sa?!“

Neville však jeho pokusy poľahky odrážal.

„Do pekla s tebou, Longbottom! Do pekla s tebou!“ vykríkol mu priamo do tváre, keď sa Neville odrazu vymrštil, aby mu zachytil zápästie, zvierajúce prútik. Ten spadol po chvíli boja na zem. Dve telá na seba prudko narazili a dve vyhladované ústa sa po rokoch odlúčenia opäť našli.

Neville pustil svoj prútik a objal muža, ktorého roky miloval. Na ktorého roky čakal...

Ich ruky horúčkovito pracovali na všetkých tých gombíkoch a zipsoch prv ako klesli do trávy. Draco pod ním odovzdane stonal a prosil ho, aby sa ponáhľal, kým mu Neville šepkal, ako ho miluje a ako veľmi mu chýbal...

Nad ich hlavami sa v letnom vánku kolísali polnočné trojruže...

Scorryik.png
harik1X.png
24.05.2013 17:23:28
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one