Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Tajomný Eros 1/2

Pairing: Harry/Severus

Varovanie: slash

Upozornenie: Verše patria pánovi Shakespearovi :)
Tajomný Eros 1/2

Zbystril pozornosť, len čo ho alarm vstupného vchodu na prízemí upozornil na jeho prítomnosť. Ešte naposledy pohľadom prebehol nielen pripravené prostredie, ale i seba a svoj výzor.

Dokonalé, pomyslel si a pripravil sa na príchod svojho hosťa.

Bolo jedno, že meškal, hlavne, že sa vôbec ukázal. I keď si na druhej strane nebol stopercentne istý, od koho sú všetky tie listy, v ktorých mu jeden po druhom prichádzali v znení Shakespearových veršov, spomínal si na každý jeden z nich.

Všetko to prepuklo v decembri, keď čarodejnícky svet obletela správa o jeho sexuálnej orientácii. Vďaka tej zákernej potvore Rite, ako inak. Vždy sa vedela objaviť práve tam, kde ste ju najmenej čakali.

Harry vždy dostával početné zásielky listov, darčekov a tých najrôznejších taľafatiek, ktoré sa však po tej správe nestenčili výlučne na mužskú populáciu, ale naopak. Pribudlo ich. Od vyznaní a prísah, že ho dokážu vyliečiť z túžby po mužoch k listom od mužov, ktorí sa mu neúnavne a nehanebne ponúkali.

A potom sa to stalo. Prišiel celkom obyčajný list v ošúchanej obálke. Stálo na ňom zeleným atramentom jediné.

Harry Potter.

Prvý mu doručila popolavo sivá sova s našuchoreným perím, práve siedmeho v novom roku. Treskúci januárový deň sa razom stal o čosi príjemnejším i záhadnejším. Pravda, bolo to originálnejšie ako poslať mu svoje spodné prádlo, ktoré ho nielen okamžite odradilo, ale i znechutilo - v mnohých prípadoch.

"Tí, ktorých obdarila priazeň hviezd,

nech majú slávu, hrdé tituly.

Žičím im to, nepoznám väčšiu česť,

mňa v ústraní si šťastie pritúli.

I víťaz na bojiskách ošľahaný

tisíc ráz - po potknutí jedinom

z knihy cti odrazu je v knihe hany

a zabudne sa, že bol hrdinom."


Presne tridsať dní sa neudialo celkom nič a on si myslel, že je po všetkom a jeho anonymný ctiteľ to na rozdiel od tých šialencov vzdal. Ale mýlil sa. Siedmeho februára obdržal nový list.

"Som, pane mojej lásky nevoľníkom,

ktorého k sebe púta tvoja cnosť.

Posielam ti svoj zdržanlivý výkon -

nájdi v ňom aspoň moju oddanosť.

Až hviezda, ktorá moje kroky riadi,

si povie "raz mu priazeň venujem"

a otrhanca lásky vyparádi -

možno si zaslúžim tvoj záujem.

Potom ti hrdo lásku vyznať skúsim,

dovtedy pred tebou len mlčať musím."


A znova celý mesiac ani lístok. Márne vyčkával, márne hútal, kto to môže byť.

Siedmeho marca prišiel nový list.

"Keď do postele klesnem, nech si údy

oddýchnu od práce či od cesty,

odrazu zistím - hlava ďalej blúdi

a pracuje môj duch, keď telo spí.

To moja myseľ na horlivú púť

sa vždy aj z veľkej diaľky k tebe vydá,

mdlým viečkam nedovolí prestrihnúť

ten pohľad do tmy, ktorým slepci vidia.

Si taký krásny, prosím, len môj buď..."


Tu postrehol zmenu. Posledný verš do básne nepasoval, čo znamenalo, že ho tam pisateľ musel pridať náročky.

Pristihol sa, že sa na tých listoch pomaly, ale isto stáva závislým.

Márne vysvetľoval Ronovi, prečo sa nemôže prísť pozrieť na jeho metlobalový zápas - i keď išlo len o amatérsku ligu. Márne presviedčal Hermionu, že sa s ním nič nedeje a že je v absolútnom poriadku. Bolo mu celkom na nič prenasledovať sovu, lebo sa mu poľahky stratila v hustých lesoch!

Siedmy apríl bol nekonečne ďaleko.

Ale keď nastal, s úderom ôsmej hodiny ráno zaklopala na jeho kuchynské okno už známa popolavá sova a on jej otvoril. Vták sa zniesol dovnútra a ticho húkol na pozdrav. Len čo jej odviazal list z nohy, sova odletela k pripravenými maškrtám. Napila sa vody a zobla si zo sovích keksov.

"Ako sa mi má vrátiť vyrovnanosť,

keď dobrodenie nenájdem?

Trýzeň dňa nepoľaví ani na noc -

deň ešte strpčí noc a noc zas deň.

Hoci si svoje nepriateľstvo strážia -

keď na mňa vrhnú sa, sú jeden kat.

Deň za tebou ma ženie - noc ma zráža:

"Vzdaj to! Tým viac ti bude unikať!"

Dňu privrávam sa: "Nebo stemnie síce,

no nechmúr sa, on svetlo dodá ti."

A líškam sa aj noci tmavolícej:

"Keď hviezdy zhasnú, on ťa pozláti."

Deň však je zo dňa na deň ukrutnejší

a noc ma z noci na noc menej teší.

Keby si vedel, keby si tušil, na koho si to pascu lásky ušil..."


Znova zmena. Harry bedlivo študoval každý list, akoby mu niektorí mohol pošepnúť čosi viac. Akoby bolo medzi riadkami čosi, čo by si všimol, čo by mu napovedalo, kto je pisateľom krásnych vyznaní. Napokon iba frustrovane zahrešil.

Posledná veta v aprílovom verši bola ozaj ako podareným žartíkom. Netušil! On skutočne ani netušil! A to ho doslova pripravovalo o rozum.

Máj. Zdalo sa, že jeho siedmy deň si dáva načas. Pekelné muky, ktoré sa nedali s ničím porovnať.

Ale prišiel. A s ním jasné ráno a sova s listom ako obvykle. Prenasledovanie sovy s neviditeľným plášťom nedopadlo o nič lepšie. I tentoraz mu sova unikla ako dobre cvičený špión, ktorý vie, že je ostro sledovaný.

"Často som videl - objať horský val

kráľovské oko úsvitu sa chystá.

Zeleň lúk zlatoústo bozkával,

pozlátil striebro riek ten alchymista.

V tom temno nízkych mračien oddelilo

od oka nebies kraje podnebné -

svet opustilo, za závoj skrylo

a na západ sa kradlo hanebne.

Aj moje slnko svoju žiaru žiar

na moje čelo lialo zavčas rána,

no patrilo mi iba chvíľu, žiaľ,

a oddelila nás hmla nevídaná.

Nehovoria ti nič tieto slová,

ktorými prihováram sa ti zas a znova?

Iste, viem, kde chyba je... z mojich úst sa to ale nikto nedozvie..."


Harry padol do kresla. Mal chuť soptiť a kričať na plné hrdlo. Ako to, že sa nedozvie?! Robil si ten človek z neho žarty?!

Snažil sa upokojiť. I tento list si schoval k ostatným a rozhodol sa vyčkať. Potreboval nejakú indíciu. Nebol zadubený, ale riešiť hádanky nebolo jeho obľúbeným životným krédom.

Jún.

"Ak zmocní sa ťa chuť odsúdiť

a vysmiať sa mi s pohŕdaním v oku,

to, v čom mi krivdíš, potvrdím - a biť

sa pôjdem so sebou po tvojom boku.

Veď svoje chyby sám najlepšie poznám,

Do poslednej ich spíšem na papier -

ty potom smelo využi ten zoznam

a odsúď ma a víťazstvo si ber!

Stratený - tvojím ziskom získam tiež.

Veď moja láska z tvojho srdca rastie.

Keď seba zraním v nádeji, že chceš

to tak ty - cítim dvojnásobné šťastie.



S úctivým pozdravom,

Ten, ktorý kvôli Tebe vôbec nespáva...

P.S.: Milovaný, stále netušíš, kto ti to píše? Napoviem?

Sám Hádes zo svojej temnej ríše..."


V júli neprišlo nič. A ani potom v auguste. Vzdal to.

A Harry to tušil. Takže zároveň vedel, že niekde spravil chybu. Nad tými listami presedel toľko dní a prebdel nad nimi toľko nocí, až sa to zdalo neuveriteľné. A potom odrazu do seba všetko zapadlo.

V jedno hmlisté sychravé ráno, keď sa ulicami Londýna plazila mliečna hmla a on si spomenul na muža v čiernom, ktorý sa s ním lúčil akýmsi zvláštnym pohľadom, ktorý si vtedy nedokázal vysvetliť. Pohľadom, z ktorého mu nabehla husia koža a zježili sa chĺpky na tele. Pohľadom, ktorý nemrazil, ale dúfal...

Odrazu všetko dávalo väčší zmysel. Tie narážky pri náhodných stretnutiach - ak vôbec boli náhodné - tie náhodné dotyky a podivne nástojčivý výraz tváre, temných očí čiernych ako smolné jazerá.

Hlúpy, hlúpy, hlúpy a zadubený, Harry, hrešil sa v duchu a musel sa smiať sám sebe. Sedel v kresle s tvárou schovanou v dlaniach. Krútil ňou a uvažoval, ako bolo možné, že to prehliadol.

Nahol sa opäť nad listy a podčiarkoval v nich jednotlivé verše.

Január. Z knihy cti odrazu je v knihe hany a zabudne sa, že bol hrdinom.

Február. Som pane tvojej lásky nevoľníkom. To by naňho sedelo. Muselo ho to zistenie minimálne riadne vydesiť.

Marec sa odrazil v úplnej anonymite, i keď teraz sa mu to videlo príznačné.

Apríl - narážka na nepriateľstvo.

Máj - dokonca dve indície - alchymista a oddelila nás hmla nevídaná. To bolo v to ráno, keď odchádzal z hradu po návšteve Hagrida. Poloobor nemohol prísť zavrieť a Minerva nemala čas. Objavil sa akurát on a potom sa mu stratil v hmle.

Jún. Odkaz na Hádesa, boha podsvetia nemohol byť vari ani jasnejší! Kto iný by to mohol byť ako muž, ktorý dlhé roky bdel nad svojimi slizolinčanmi?

Ako to, že na to neprišiel skôr? Merlin!

Nasledujúcich pár dní chodil ako telo bez duše. Uvažoval, čo robiť. Predstava, že by ho mohol mať po svojom boku bola...

Nie, absurdná nie, pretože ten muž ho fyzicky priťahoval už dlhší čas, ale rozhodne bola nečakaná. Miesili sa v ňom také pocity, že ho doslova zmietli z nôh. Napokon sa rozhodol. Šiel na to sebe vlastným spôsobom.

Priateľstvom.

V ostýchavom duchu im uplynul september. Október a november sa vídali častejšie. V decembri sa zdalo, že Severusovo podozrenie opadlo a on sa mu otvoril. Nie celkom, ale stal sa prístupnejším, čo bolo rozhodne viac ako čakal.

V januári prežíval Harry doslova krízu, pretože zistil, že sa zamiloval, ale stále nechcel všetko uponáhľať. Chcel si byť istý.

A potom dostal ten spásonosný nápad.

Február a deň svätého Valentína. Deň, kedy by konečne mohol zistiť, čo potrebuje.

Preto toto všetko a preto malá zmena v jeho výzore.
oooOOOooo

Spozornel, keď sa dvere otvorili a dnu vošiel muž, po ktorom túžil. Hra môže začať...

Usmial sa a vykročil k ohromenému mužovi.
 
30.06.2014 19:54:13
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one