Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!
Pairing: SS/HP

Varovanie: žiadne/ slash
Iba hobby I.

Díval sa na seba do zrkadla kritickým okom. Odraz v ňom verne znázorňoval mierne podlhovastú tvár s vyčnievajúcim nosom. Bolo to už pár mesiacov, čo naposledy pobadal tmavé kruhy pod svojimi hlbokými očami. Jeho tvár teraz vyzerala... inak. Pleť nemala ten chorobný sinavý nádych, líca neboli prepadnuté. Pohľad uhľovo-čiernych očí zväčša nepichal, ani nevraždil, hoci stále dokázal zastrašiť a bol rovnako uhrančivý i intenzívny. Po minulotýždňovej dovolenke v Taliansku bol dokonca jemne opálený. A celkom sa mu to pozdávalo.

Vedel, že by mal so sebou niečo robiť. Nemohol takto žiť ďalej. Povzdychol si a prstami si opatrne prešiel po dvoch zahojených rankách na krku. Bolo to tak dávno. Viac ako päť rokov...

Kto by si bol pomyslel, že prežije? Kto by v to vôbec dúfal, však? Konečne mohol snívať, plánovať a myslieť na budúcnosť. Svetlejšiu a možno aj lepšiu. Mohol robiť všetko, čo mu bolo doteraz odopierané. I keď nič netreba preháňať, pravda? A ani on to nerobil. Ako sa vraví, pomaly ďalej zájdeš. Rozhodol sa toho porekadla držať.

Zamračil sa a zadíval sa na seba. Minerva mala asi vážne pravdu. Začínal sa podobať na vagabunda. Dlhé vlasy mu lenivo a ochabnuto viseli cez plecia a splývali na chrbte popod lopatky. Boli bez života. Ako starý čierny záves, na ktorý si brúsia zuby lačné mole. Školský rok začne čo nevidieť. Mal by sa dať do poriadku. Nie, že by si nejako extra dával záležať na vzhľade a bolo mu vždy srdečne jedno, ako ho vidia ostatní, ale sám cítil, že tú zmenu nutne potrebuje.

U holiča nebol vyše pätnásť rokov. Okrem toho, bolo preňho lepšie, keby mal kratšie vlasy, čo malo samozrejme svoje výhody. Neliezli by mu do tváre, nemusel by ich krotiť koženými pásikmi, ktoré ich iba oslabovali a hlavne, nemusel by sa viac obávať, že nejaký vlas skončí nedopatrením v kotlíku a nechtiac tak spôsobí nejakú katastrofu. Plus, nemusel by na ne používať fixačné kúzlo, vďaka ktorému vyzerali tak... mdlo a mastne.

ssSssSssSss

Ešte v ten deň sa vybral do Šikmej uličky. Len čo sa vynoril z krbu v Deravom kotli, vyrútil sa von zadným vchodom. Ignoroval spýtavý pohľad Toma, iba čo mu kývol na pozdrav. Poklopkal špičkou prútika po tých správnych tehlách, aby sa pred ním otvoril vstup do rušnej, poludňajším slnkom zaliatej ulice.

Kráčal rázne, ale nie prirýchlo. Obzeral sa po výkladoch bez väčšieho záujmu a bez toho, aby si lepšie všímal ostatné okolie i výkriky a tovar pouličných predavačov.

Popravde, netušil, kde by mohol nájsť nejaké holičstvo. Vedel, kde má obchod madam Malkinová a kde pán Olivander. Vedel by presne popísať, kde sa nachádza Apatieka pána Bobbina, aby tam trafil aj človek, ktorý tu nikdy v živote nebol. Nehovoriac o tom, že Zašitú uličku poznal lepšie ako vlastnú dlaň. Ale holičstvo? Ani za nič by sa však nespýtal na cestu, i keby mal blúdiť a hľadať ho celý deň.

Vedel ale jedno. Minulý týždeň sa tu bol strihať Filius Flitwick a veľmi si chválil obsluhu i nový strih. Podľa Severusovho názoru vyzeral tak ako vždy. Húdol však pred Hagridom o šikovnosti a doslova o umení toho holiča tak intenzívne, akoby šlo o nominanta pre cenu Merlinovho rádu prvého stupňa v strihaní vlasov. Zaujalo ho to. Nastražil uši a nerušene počúval ako sa bavia o Holičstve pod Gaštanom. Horšie už bolo asi to, že Filius nespomenul žiadnu ulicu, nezadal žiaden orientačný bod. Vedel len toľko, že to bolo niekde... v Šikmej uličke.

Zahol za roh Binnsovej a Widderovej a ocitol sa na malom námestí. Tam zastal, aby sa rozhliadol. Boli tu len tri obchody. Prvý z nich mal vo výklade nejaké farebné handry a vývesku: „Second hand pre čarodejníkov.“ Druhá bola malá kaviarnička zastrčená medzi obchodom s oblečením a... och, áno. Kaviarničku, kde farebný názov hlásal: U Betty v tej chvíli absolútne prehliadol. Nevšimol si ani muffiny, ovocné koláče so želé a čokoládovú tortu, ktoré boli pôsobivo naaranžové vo výklade. Zaujalo ho modro-žltá výveska s nápisom: Holičstvo pod Gaštanom.

Vošiel dnu. Jeho príchod oznámil aj mosadzný zvonček. Zvedavo sa rozhliadol okolo. Malá miestnosť, ale čistá. Steny omaľované svetlo-žltou farbou. V ľavo pri stene dva stoly so zrkadlami a pred každým z nich na pohľad pohodlné kreslo. Viac si všimnúť nestihol. Zamračil sa. Nezdalo sa, že by tu bola iná miestnosť. Kde je obsluha? napadlo ho.

„Dobrý deň,“ ozvalo sa vzápätí, keď sa hneď za ním otvorili dvere a zvonček sa opäť rozcinkal.

Otočil sa a zamrzol na mieste. Azda i vytreštil oči. Mladého muža následne prešiel skúmavým pohľadom od hlavy k pätám, akoby tomu čo vidí ozaj nemohol uveriť, ale i tak dal najavo svoje očividné a nefalšované pohŕdanie. Videl ako sa ruka, v ktorej mladý muž zvieral plastikový pohár s kávou, ktorej príjemná aróma pošteklila i jeho čuchové zmysly mierne zachvela.

„Netušil som, že ste sa... dopracovali až sem,“ riekol mrazivo, snažiac sa, aby tie slová vyzneli dosť dôrazne i ironicky, a aby si muž stojaci pred ním uvedomil ako uňho - týmto – klesol. A to si myslel, že sa to nemôže stať, lebo nebolo už kde klesať. I tak bol hlboko pod nulou. Teraz dosiahol samotné dno.

Mladíkove črty nestvrdli a pohľad, ktorý mu opätoval nebol ani trochu vykoľajený, rozladený, či nevraživý, ktorý by prezieravo zvolil on v primeranej odozve ich doterajším vzťahom. Sálal z neho pokoj. Pokoj, ktorý mu na pár krátkych sekúnd závidel. V skrytu duše – samozrejme. Nebolo to to, čo by očakával.

Obišiel ho, zložil si pohár s kávou na úzky pultík a založil si ruky na hrudi. „Prajete si, pane?“ opýta sa znova, na čo si Severus iba odfrkol.

„Myslím, že som sa zjavne... strašne zmýlil,“ precedil skrze zuby a otočil sa na odchod. Už mal ruku na pozlátenej kľučke dverí natretých na zeleno, keď sa zastavil. Presnejšie, zastavil ho pobavený smiech, ktorý sa rozľahol tou neveľkou miestnosťou. Ten smiech sa mu zaťal do tela účinnejšie ako ostré zuby hájnikovho Chlpáčika. Keď hneď na to začul zreteľne vyslovené slovo – zbabelec – pustil kľučku, zvrtol sa na päte a prebodol toho opovážlivého mladíka temným pohľadom.

Žiaľ, nezdalo sa, že by to naňho nejako zapôsobilo. Stál bokom opretý o pultík a pochlipkával kávu, ktorú si doniesol.

„Už nikdy...“ zafučal Severus a chýbalo málo, aby sa mu z nosa a uší nepusil prúd hustej, bielej pary ako z lokomotívy, „už nikdy ma tak nenazvite!“ varoval ho nízko posadeným hlasom. A vtedy sa pristihol, že sa nad ním týči ako hora a tvár má len pár centimetrov od tej jeho. Rýchlo cúvol. Nadobudol stratenú rovnováhu a trhanými pohybmi si začal rozopínať sako.

Pohľad sa zúžil do dvoch tmavých štrbín, ktoré našli svoju bezbrannú obeť. Aspoň si to myslel. „Ak to pokašlete,“ varoval ho predom, „osobne sa postarám o to, aby ste už v živote nemohli ublížiť jedinému vlasu, pán Potter!“

Mladík sa uškrnul. Odložil pohár s kávou a vykasal si rukávy bielej košele. „Odložte si,“ povedal a ukázal na drevený vešiak stojaci blízko vchodových dverí. Severus tak spravil, avšak vytiahol si z vrecka saka prútik. Odmietal sa ho v jeho prítomnosti vzdať.

Harry sa nad tým gestom iba pousmial. No nepovedal nič.

„Nasledujte ma, pane,“ požiadal ho a prešli do časti holičstva, ktorá slúžila ako umyvárka. Severus sa zamračil.

„Bez toho to nejde?“ opýtal sa ponuro, ale stretol sa s nekompromisným pohľadom. Nevoľky sa posadil na stoličku. Cítil ako mu Potter prehodil cez plecia ručník a následne oslobodil vlasy nekompromisne spútané koženou šnúrkou.

„Zakloňte hlavu, pane,“ ozval sa nad ním tlmene Potterov hlas a on opäť poslúchol. Nevdojak sa zachvel. Pripísal to však obavám z toho, čo bude nasledovať a nie účinku toho podmanivého basu. Počul ako pustil vodu a chvíľu zrejme nastavoval požadovanú teplotu. Až potom mu zmáčal vlasy. „Nie je horúca?“ opýtal sa starostlivo.

Severus ho nespúšťal z pohľadu, hoc so zaklonenou hlavou. Ale nepovedal ani slovo. Potter si zdá sa zaumienil nevšímať si ho a pokojne pokračoval vo svojej práci.

Odstavil vodu, nabral si do rúk trochu šampónu a naniesol mu ho na vlasy, aby ich dôkladne umyl. „Tento šampón vás zbaví aj toho fixačného kúzla,“ odvetil a Severusovo obočie sa stiahlo ešte viac. Ako to zistil? Nehodlal sa však pýtať.

„Máte veľmi jemné vlasy,“ pokračoval mladík zamyslene. „A veľmi dlhé. Končeky sú strašne poštiepené. Akú máte predstavu o strihu?“

Severus tam sedel ako cibazol a zdesený cítil, ako doslova... mäkne. Vnímal trenie, šúchanie a masírovanie silných prstov po pokožke hlavy a bolo to také príjemné, že mal chuť proti vlastnej vôli priasť ako spokojný kocúr. Zahryzol si do pery. Potterove poznámky ho privádzali do zúfalstva. Nemohol jednoducho držať hubu a robiť, čo bolo treba?

„Nič extravagantné. Len skrátiť,“ odvetil silou vôle a vnímal vôňu šampónu, ktorá naplnila vzduch v holičstve. Bylinky. Mal rád vôňu byliniek. Okrem toho, sám používal bylinkový šampón.

Znova prúd vody, znova dávka šampónu a znova príjemná masáž pokožky hlavy a omývanie dlhých prameňov ebenových vlasov. Ochranný balzám na jemné vlasy a znova voda.

Keď mu vlasy jemne vyžmýkal nad umývadlom a prikryl ich druhým ručníkom, Severus takmer nespokojne zavrčal.

„Môžete vstať,“ počul za sebou. „Presunieme sa pred zrkadlo.“

Sadol si do stoličky rovnako zelenej ako boli dvere holičstva. Potter cez neho prehodil tmavomodrú pláštenku, ktorú prichytil suchým zipsom kdesi vzadu, za jeho krkom.

Severus pozoroval každý jeho krok, každý i nepatrný pohyb. Potter mu najprv rozčesal vlasy. Zdalo sa, že mu to trvá dlho, ale bol dôkladný a ani raz ho za ne bolestivo nepotiahol. Bolo to... veľmi príjemné. I keď by to samozrejme nepriznal. A potom zachytil jeho pohľad v zrkadle. Severus netušil prečo, ale pri tom ako sa im stretli oči mu podivne zovrelo žalúdok.

„Ako veľmi vám ich môžem skrátiť?“ opýtal sa ho, v snahe získať aspoň nejakú predstavu, ale Snape zaryto mlčal. Harry teda vzal do ruky vlhký prameň tmavých vlasov a chvíľu naň zamyslene civel. „Páčilo sa mi, ako ste ich mal upravené, keď som vás stretol v prvom ročníku.“

Tmavými očami preletel krátky záblesk ohromenia, kým sa opäť rovnako rýchlo vytratil.

„Proste ich skráťte, Potter. Nič viac. Alebo od vás žiadam nemožné?“ ozval sa mrzuto, rozladený tou nemiestnou poznámkou.

Harry sa pousmial. „Tak dobre.“ Načiahol sa pre nožnice a hrebeň.

Práca mu išla ako od ruky. Nevedel síce, ako veľmi môže Snapovi skrátiť dlhočizné vlasy, ale v hlave sa mu zrodil obraz, ktorý bol priveľmi lákavý, a ktorý mohol z toho nevrlého netopiera spraviť človeka. Rozhodol sa postupovať presne podľa obrazu, ktorý mu vykreslila zaujatá myseľ.

Snape sedel v kresle a mlčky ho sledoval. Uvedomoval si ten pohľad každou bunkou svojho tela, ale nenechal sa ním rozptyľovať. Nožnice v jeho rukách doslova kmitali. Dlhé, ebenové pramene vlasov padali na plecia zakryté pláštenkou a postupne pokrývali podlahu z bielych dlaždičiek. Cvakali dovtedy, kým neodkryli pôsobivú šiju, ale nestúpli viac do temena.

Cestičku, ktorá doteraz sedela vždy pekne v strede posunul mierne na stranu. Zachoval mu primeranú dĺžku vlasov, končiacu tesne pod ušami. Ľavá strana bola o čosi kratšia ako pravá. Vysoké čelo upravil tak, že mu nechal ofinu, ktorá sa učesaná do prava postupne predlžovala a spojila sa s ostanými vlasmi, čo vyzeralo pomerne štýlovo, nevtieravo, nerušivo a... Severus musel uznať, že mu tento strih ubral azda i pár rokov. Aspoň pomyselne. 

Nespúšťal z Pottera pohľad. Ako mohol chlap s takým vrabčím hniezdom na hlave dokázať toto? Prižmúril oči a sledoval, ako zručne pracuje s kefou a fénom. Pravda, toto bolo prvý raz, čo sa kedy Severusove vlasy stretli s týmito výdobytkami techniky. A zrejme aj posledný. Avšak výsledok stál za to.

„Hotovo. Alebo si prajete ešte niečo?“ prerušil tok jeho myšlienok Potterov hlas.

Severus pokrútil hlavou a sklopil pohľad, kým Potter odložil svoje mučiace nástroje, sňal z neho pláštenku a trocha ju oprášil. Potom vzal do rúk metlu, ostrihané vlasy zmietol na bok. Skôr ako stihol vziať aj smetáčik, Severus mávol prútikom a nechal ich zmiznúť. Jeho pohľad vravel: Pre istotu.  

„Čo som dlžný?“ opýtal sa napokon a siahol do vrecka, z ktorého vybral kožený meštek na mince.

„Dvanásť siklov, prosím,“ odvetil a kochal sa pohľadom na celkom nové ja, Severusa Snapa.

Muž odrátal mince z vrecka a položil ich na pultík zaprataný všakovakými hrebeňmi, kefami a prípravkami na vlasy. Otočil sa a stiahol si z vešiaka sako.

„Dovidenia, profesor,“ zvolal Harry, keď muž chmatol po kľučke a otvoril ich.

„Zbohom, Potter,“ odvetil stroho a stratil sa preč.

ssSssSssSss

Keď sa dvere holičstva otvorili o chvíľu znova, Harry sebou podvedome trhol. Na prahu však nestál Severus Snape, ale majiteľ, u ktorého pár hodín do týždňa vypomáhal.

„Ahoj Harry,“ pozdravil ho veselo. „Ako to išlo?“

Harry sa usmial. „Ahoj, Bobby. Celkom dobre. Podarilo sa ti Eufrozíne niečo pekné kúpiť?“ zaujímal sa.

Bobby prikývol. „Myslím, že šperk je k piatemu výročiu najvhodnejšia voľba. Čo povieš?“ opýtal sa a dychtivo čakal na Harryho vyjadrenie, keď otvoril zamatovú škatuľku a ukázal Harrymu krásne nášnice s neveľkými kamienkami, ktoré pri svetle hrali všetkými farbami. „Nie sú to žiadne diamanty, ale sú celkom pekné, však?“

Harry súhlasil. „Určite. Myslím, že sa budú tvojej manželke páčiť.“

„Dúfam,“ odvetil váhavo. „Nechal som jej poslať kyticu červených ruží a objednal som stôl u Absolóna.“

Harry sa pousmial. Na rozdiel od Bobbyho, ktorý si žil pokojným manželským životom a dokonca šťastným, on v tejto oblasti iba strádal a bezradne tápal.

„Tak teda, prajem vám obom príjemný večer. Pozdrav odo mňa Euforzínu. Budem musieť ísť. Zajtra vstávam skoro do práce.“

„Maj sa, Harry. Daj vedieť, kedy sa opäť zastavíš,“ zakýval mu na pozdrav.

ssSssSssSss

Harry sa priamo z holičstva premiestnil k sebe do bytu.

Byt sa nachádzal na ulica St. Marry, ktorá bola pokojná a tichá. Azda i to sa mu páčilo najviac. Po rušnom dni v práci si rád doprial zaslúžený oddych. A kto ho poznal, vedel, že vždy pracoval na doraz. S maximálnym nasadením. Robil tak vždy a všetko. Aj do svojich záľub sa vrhal po hlave...

Podišiel k chladničke a vytiahol z nej plechovku piva. Otvoril ho a posadil sa na gauč. Popri tom sa pobavene usmial. Strihal vlasy Severusa Snapa. Tie jemné pramene boli ako hodváb. Kĺzami mu pomedzi prsty, hladkali mu ruky...

Potom strčil ruku do náprsného vrecka a vytiahol odtiaľ pramienok vlasov zviazaný čiernou stužkou. Privoňal k nim a prešiel si nimi po líci.

Tak jemné...

ssSssSssSss

Pokračovanie nabudúce...

sevicekX.png
harousX.png
12.05.2013 18:51:27
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one