Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Čertovsky milujúca náruč - II.

Pairing: HP/SS

Varovanie: slash

Venovanie: Suellen, kali, Nade, Erumoice a niekto, kto sa nepodpísal :)
Čertovsky milujúca náruč II.


„Poď ďalej,“ dostalo sa mu konečne pozvania po tom, čo už dobrých pätnásť minút vyčkával na svojho krstného otca. Prívetivosť a útulnosť chodieb Rokfortských žalárov sa za ten čas, čo opustil školu vôbec nezmenili. Kameň, z ktorého boli hrubé steny vystavané bol tu v podzemí nepríjemne vlhký, rozhodne studený, a aj napriek horiacim pochodniam zastoknutých v kovaných držiakoch, napriek ozdobným tapisériám a obrazom to tu pôsobilo pomerne skľučujúco a ponuro. Aj tak malo toto miesto svoje čaro. Roky to býval jeho druhý domov.

Len čo sa dvere Severusových súkromných komnát otvorili, Draca ovanul závan teplého vzduchu a jeho skrehnuté telo pookrialo. Vstúpil dnu a Severus za nimi zavrel dvere.

Rozhliadol sa okolo seba. Uvažoval, čo sa tu za ten čas zmenilo. Jeho komnaty navštívil neraz, no okrem červeného vankúšika opretého v rohu masívnej pohovky čalúnenej sivým brokátom nepobadal takmer žiadnu zmenu. Nebol by povedal, že Potter je taký poriadkumilovný.

„Naozaj spolu žijete už vyše štvrť roka?“ vypadlo z neho, keď sa otočil späť ku krstnému otcovi.

Severus prikývol.

Draco odul spodnú peru. Vyzeral, akoby bol sklamaný.

„Dáš si niečo?“ opýtal sa ho, ale jeho krstný syn odmietavo pokrútil hlavou.

„Nezdržím sa dlho. Prišiel som ti odovzdať pozvánku na banket. Osobne. Otec by rád vedel, či prídeš aj so svojím doprovodom.“

Severus neurčito pokrčil ramenami, keď pozvánku preberal. „Musím si to premyslieť a samozrejme, opýtať sa svojho... doprovodu, ako si ho nonšalantne nazval. Nechcem ho nasilu ťahať do osieho hniezda. Pri akej príležitosti sa banket koná tentoraz?“

„Moje zásnuby s lady Astériou Greengrassovou,“ oznámil mu Draco s odovzdaným výrazom na tvári a snažil sa s vynaložením všetkých síl tváriť statočne, keď mu to s predstieranou ľahkosťou povedal.

Severus vystrúhal spýtavý výraz tváre, keď uvažoval, či Draco náhodou nežartuje. Poznal tú dotyčnú slečnu. Pred pár rokmi ukončila štúdium a rovnako ako jej staršia sestra Daphne, navštevovala Slizolin. Jediné, čo o nej mohol povedať bolo, že je to malá potvora, ktorá vytrvalo ide za svojím cieľom a neberie ohľad na nič. Pochádzala však z dobrej rodiny a teda chápal, prečo Luciusova voľba padla akurát na nich. Majetok, prestíž, spoločenské uznanie a čistokrvnosť, to boli tie pravé hodnoty, prijateľné pre Malfoyovho dediča. Nechutné.

Draco sklonil hlavu a riekol: „Pochop, je mojou povinnosťou splodiť dediča. Poznáš starú rodovú tradíciu. Meno Malfoy nesmie zaniknúť.“

Severus ho chvíľu pozoroval, potom podišiel k nevysokému sekretáru, chvíľu sa prehraboval medzi fľašami, až našiel tú správnu. Niečo poriadne silné na tento rozhovor. Privolal si poháre z hrubého skla a nalial im štedrú dávku z brandy. Jeden z pohárov potom vrazil Dracovi do ruky a naznačil mu, aby si konečne sadol a nepostával tu ako kôl v plote.

„Tak ako to je naozaj?“ opýtal sa, keď si štrngli. Draco sa zviezol do kresla a sklopil pohľad. Hoci on mal dojem, že sklopil i uši a stiahol chvost medzi nohy ako zbitý pes. „Nechoď na mňa s tým, že sa ti odrazu zmenili chute. Veľmi dobre viem, že si to od štvrtého ročníka na Rokforte ťahal s Blaisom. I keď nechápem, ako sa vám to podarilo utajiť.“

Draco naňho ani nepozrel. „Je to... zložité,“ odvetil vyhýbavo.

„Hovoril si o tom s rodičmi? Vedia, čo chceš?“ nedal sa odradiť Severus.

Plavovlasý mladík pokrútil hlavou. „Bolo by to zbytočné. Vieš, aký je otec.“

Pravda, Lucius vedel byť tvrdohlavejší ako mulica. Ale na druhej strane, svojho syna mal rád a bolo len máločo, čo by mu nesplnil. Napriek tomu Draco nerád skúšal otcovu mieru láskavosti a trpezlivosti.

„A čo Blaise?“

„Povedal som mu to pred časom. Od vtedy sa so mnou nebaví. Odmieta hrať druhé husle, aby som ho citoval.“

Severus prikývol. „Aj tak si myslím, že by si mal vyjsť s pravdou von.“

Draco naňho zagánil. „Vážne?“ odvrkol rozčúlene. „Asi tak ako ty? Vie Potter, že si ho dostal tak povediac na striebornom podnose? Možno si nesabotoval jeho vzťah s Bootom a Longbottomom, ale tie ostatné áno. To nepoprieš!“

Severus stuhol. „To bolo iné! Na rozdiel od teba som spravil aspoň niečo, aby som získal muža, ktorého...“ nedopovedal. Miesto toho uhol pohľadom. Nechcel, aby bol jeho krstný syn prvým, komu prizná svoje city. Mal to byť Harry!

Draco vyprskol zvyšok pálenky, z ktorej si práve odpil a nestihol ju prehltnúť. „Ty ho... skutočne miluješ? Pottera? Myslel som, že ide iba o prechodné... pobláznenie,“ hlesol vyjavene.

Severus naňho ostal meravo civieť. „Pobláznenie? Nikdy!“ vyprskol pobúrene. „Dal by som zaňho život, keby to bolo potrebné!“

Verva s akou to vyhlásil zasiahla oboch. Na chvíľu sa medzi nimi rozhostilo ticho. Draco si uvedomil prekérnosť situácie, v ktorej sa ocitol a na Severusa doľahla váha pocitov, ktorými ho zaplavilo vlastné srdce.

Nedalo sa povedať, že by mal kedy predtým Severus nejaký životný cieľ. Ani len ten najjednoduchší, primárny - prežiť. V to sa proste ako poskok Temného pána jednoducho neodvážil ani dúfať. Napravil to, až keď sa mu to ozaj podarilo.

Po vojne sa toho veľa zmenilo. Zašlo to tak ďaleko, že sa pokúsil zmeniť a dokonca si plánovať vlastnú budúcnosť. Pokúsil sa poľudštiť, čo znamenalo, že navštívil holiča a zmenil svoj vari storočný zastaraný strih. Skončil s nakrátko prestihanými vlasmi a pôvabnou ofinou. Začal sa lepšie stravovať, pretože ho viac neovládal ustavičný stres z toho, kedy ho Voldemort opäť povolá a čo mu vyvedie tentoraz. Vďaka tomu zdravo pribral, ale stále si udržiaval štíhlu postavu. Nabral svalovú hmotu, o ktorej predtým ani nesníval. Nevyzeral už ako neduživý netopier. Do bledých líc sa po rokoch vrátila zdravá farba. A od kedy sa stretával s Potterom, tak i rumenec.

Robil všetko preto, aby bol pre svojho mladého milenca žiadúcim. Zašiel až tak ďaleko, že v svojom šatníku obvyklú čiernu doplnil temnou fialovou, modrou a zelenou. Staromódne nočné košele skončili na dne komody a trenírky nahradili pohodlné boxerky, ktoré dokonale zvýrazňovali nielen jeho pevný zadok, ale i pôsobivú oblasť slabín. Začal spávať nahý. Uľahčilo to situáciu, pretože ak jeden z nich dostal chuť na sex, nemuseli sa zdržiavať vyzliekaním. Okrem toho, menej sa mračil. Tváril sa viac prístupnejšie a krotil sa v udeľovaní trestov. A to všetko malo jediný dôvod.

„Vieš, že ti závidím?“ ozval sa napokon Draco. „Vyzeráš fakt skvele. A šťastne. Aj naši to postrehli. Zdá sa, že má na teba Potter dobrý vplyv.“

Mykol ramenami. „Asi.“

Draco dopil drink a zdvihol sa zo stoličky. „Pôjdem.“

Severus vstal tiež a pozrel naňho. „Nezabudni. Nikdy nie je neskoro, Draco.“ A nedodal: „Sám som toho živým, žiariacim príkladom.“

Dracove pery zvlnil smutný úsmev. Vrhol sa k nemu, aby ho bez varovania objal. A Severus ho neodstrčil.

„Mám ťa rád, krstný otec.“

Severus si povzdychol a objatie mu opätoval. „Aj ja ťa mám rád,“ počul ho šepkať Harry, ktorý práve odlepil ucho od spálňových dverí.

ssSssSssSss

Harry tam ostal stáť na mieste ako primrazený, iba čo tupo civel do zeme. Nepočul, kedy buchli vchodové dvere, ale odrazu sa otvorili tie, za ktorými postával.

Severus vzápäti viditeľne stuhol a ostal naňho šokovane civieť. „Ty... ty si doma?“ vyjachtal. Farba z tváre sa mu vytratila. Ruka ostala visieť vo vzduchu. Celkom zabudol, že si rozopínal košeľu, lebo mal namierené do sprchy. Pozrel ponad Harryho plece. Ich spálňa sa premenila na romantické zákutie. Izba voňala škoricou, topiacim sa včelím voskom asi stovky horiacich sviec a zamatových lupienkov ruží, ktoré pokrývali celú plochu postele.

Naprázdno preglgol. Uvedomil si, že Harry počul určite všetko, o čom sa s Dracom bavili. Jeho šťastie sa zrútilo ako domček z karát. Chcel sa pripraviť, aby oslávili štvormesačné výročie a pritom zažije najhorší deň svojho života. Rozchod.

„Môžem to... vysvetliť?“ opýtal sa s malou dušičkou. Nikdy si nemyslel, že všetko, čo si vysníval by mohlo skončiť tak... rýchlo.

Harry naňho pozrel prázdnym pohľadom a pokrútil hlavou.

Severus privrel oči. Mal dojem, že tak tomu desivému a nezvratnému momentu bude schopný čeliť statočnejšie. Ruky zaťal v päsť, len aby sa mu nechveli.

A pripravil sa o chvíľu, kedy Harryho pohľad znežnel a ten krátky šok, čo sa dozvedel pravdu sa pretavil do absolútnej blaženosti. Nie, že by schvaľoval postup, akým ho Severus dostal, ale ocenil jeho vynaloženú námahu. Stál tam totálne ochromený vedomím, že preňho nikdy nikto neurobil viac ako tento muž. Podvádzal, klamal, švindľoval. Použil všetky dostupné slizolinské praktiky, aby ho získal. Nie však ako vzácnu trofej, ale ako niekoho, po kom túžil celým svojím srdcom. A robil to všetko len kvôli nemu! Lebo ho miloval! Počul to práve na vlastné uši.

Harry zdvihol ruky a vzal do dlaní tú bledú tvár. Palcami pohladil líca, a keď Severus otvoril oči, stretol sa s jeho neveriacim pohľadom.

„Naozaj ti na mne tak veľmi záleží, Severus Snape?“ opýtal sa dojato mladší muž.

Severus bez váhania prikývol. Potom natočil tvár a vtisol mu bozk najprv do jednej, potom do druhej dlane. „Ty sa nehneváš?“ ozval sa skleslo.

Harry pokrútil hlavou. „Bol by som hlúpy, keby som zahodil všetko, čo mám. Som len... prekvapený, čo všetko si bol kvôli mne ochotný podstúpiť.“

Severus si rozochvene povzdychol a ovinul ruky okolo jeho pása. „Ver mi, láska, že preto, aby som ťa získal by som rád postúpil i oveľa viac.“

Harry mu veril. Vážne. Tie slová ho zahriali pri srdci. Šťastie v láske sa mu roky vyhýbalo. Až do večera, keď ho k sebe zobral tento muž. On ho zahrnul všetkým, čo mu v ten večer sľúbil. A bolo toho oveľa, oveľa viac. Jeho samého prekvapilo, aké ľahké je obľúbiť si tohto muža. A ešte ľahšie zamilovať sa doňho.

Keď ho potom Severus vtiahol do majetníckeho bozku, aby názorne demonštroval hĺbku svojich citov, Harry sa viac ako ochotne poddával. Severus mu rukami skĺzol pod zadok a donútil ho vyhupnúť mu do náručia. Kým ho držal a objímal, Harry omotal nohy okolo jeho bokov a nechal sa odniesť k posteli.

„Severus, ty si diabol!“ smial sa Harry, keď ho muž zhodil na posteľ, kde sa rozčapil v nelichotivej póze s roztiahnutými končatinami a on sa pohodlne uvelebil medzi Harryho nohami.

Severus sa zamyslel. „Pripúšťam. Bol by som totiž ochotný zapredať vlastnú dušu, len aby som získal tvoje srdce, Harry.“ Vážnosť jeho tváre svedčila o skutočnosti mužových úmyslov.

Harry sa šťastne zazubil. „A čo tvoje srdce, Severus?“

Muž sa k nemu sklonil a otrel sa perami o jeho ústa. Harryho líce pošteklil Severusov horúci dych. „Patrí len a len tebe, miláčik.“

Harry sa pod ním spokojne zachvel. „Navždy?“

„Naveky,“ odvetil Severus a zamkol tie sladké pery roztúženým bozkom.

Svoje výročie oslávili najlepšie ako vedeli. Vzájomným dokazovaním si hĺbky svojich citov. A trvalo to po zvyšok večera i po celú, celučičkú noc.

A keby bolo podľa Harryho, tú čertovsky milujúcu náruč by najradšej neopustil nikdy.

pokračovanie nabudúce...
sevicekX.png
harousX.png
12.05.2013 18:38:56
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one