Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!
Pairing: DM/HP

Varovanie: slash/sex!

Od drzosti k intímnosti

Snažil sa tváriť tak ľahostajne, ako to len išlo. Ale v jeho vnútri všetko iba vrelo. Muž stojaci po jeho boku nevyzeral o nič lepšie ako on po troch náročných dňoch v teréne. Bol strapatý, tvár mu pokrývalo tmavé strnisko a habit mal na niekoľkých miestach ušpinený. Potom nepáchli iba preto, lebo na seba z času na čas preventívne použili čistiace kúzlo. Žiaľ, použiť ho na šaty už nestihli. Prečo však musel pôsobiť tak na porazenie sexy, to nechápal!

Keď dnes podvečer chytili toho pašeráka, vedeli, že misia skončila a oni sa poberú domov. Zaslúžili si oddych. Avšak... Draco kypel zlosťou.

Nebolo to prvý raz, čo mal pocit, že tam od únavy padne z nôh, no Potter vyzeral, akoby mu nič nechýbalo. Dobre, veď aj on užil povzbudzujúci elixír, ale jeho účinky už dávno vyprchali. Do Salazara! A akoby to nestačilo musel mu Potter ešte aj zachraňovať zadok! Táto misia bola snáď zlým snom!

Prvý večer sa škaredo pohádali. Nevedeli sa zhodnúť na tom, kto ostane prvý strážiť a kto si ako prvý oddýchne. Draco trval na tom, že bude prvý strážiť  on a po krátkej výmene názorov sa Potter prosto podvolil. Draca to však naštvalo ešte viac a zbrklo naňho vyskočil s prvým, čo mu slina na jazyk doniesla. Lenže, keď mu prskol jedovato do tváre – vyhoň mi , Potter!– nemohol predsa tušiť, že to Potter skutočne spraví, že? Tak ho to prekvapilo, že nestihol zareagovať a potom mu ostávalo jediné. Vzdychať a stonať, a prirážať do horúcej dlane zovretej okolo jeho penisu, vyslobodeného z tesných nohavíc.

Po tomto incidente medzi nimi padlo len pár chudobných slov, ktoré sa už týkali výlučne práce. Druhý deň zotrvali pri tom istom - hrobovom mlčaní - , ale večer sa znova pohádali. Isteže hádku vyprovokoval Draco, ale z toho včerajška bol taký rozrušený, že hádam ani nevedel, čo robí. Mali poslať stručnú správu po patronusovi, ako sa im vodí. Ich vedúci chcel priebežné správy a Draco bol ten, kto bol na rade. Lenže potreboval si odskočiť a za ten čas stihol Potter poslať svoju správu s odkazom pre vedúceho. Ani nebol pri tom, keď to robil. Napokon mu vchrstol do tváre sprosté – vyfajč mi, Potter!

A ohúrene sledoval, ako sa deje presne to, čo povedal. Akoby mávol čarovným prútikom, alebo akoby Pottera nejako očaroval. No, možno skôr preklial. Avšak, to nebolo možné. Vedel to. Potter bol odolný Imperviusu a vedel byť rovnako tvrdohlavý ako on. Tak prečo?!

Ale to už opäť iba stonal a zvíjal sa proti jeho ústam, ktoré ho dychtivo ochutnávali a sali, kým neexplodoval v tých jeho zmyselných ústach. Potter ho donútil, aby sa po tej famóznej fajke cítil ako rozbitá šmuklovská hračka.

A teraz boli obaja v kancli šéfa aurorov, on tu musel stáť a počúvať Potterove bezchybné hlásenie, akoby bol nekompetentný hlupák.

Draco sa však najväčšmi obával chvíle, kedy z Pottera vypadne čosi ako – Malfoy to posral, pane. Nie, že by sa to niekedy predtým stalo. Ibaže... po tom všetkom? Ako mal byť sto kliatob do kotla sústredený?

V duchu si poznamenal, že takej chyby sa viac nesmie dopustiť, ale... pri Potterovi bolo ťažké zachovať si chladnú a hlave čistú hlavu.

Navyše, jemu tu predsa išlo o viac. Stačilo, aby sa dopustil nejakej chybičky a vyletí z oddelenia aurorov rýchlejšie ako guľový blesk. Stále bol totiž považovaný za nedôveryhodnú osobu. Veď bol predsa Malfoy, či nie? A na predlaktí ľavačky mu ešte vždy svietilo ohyzdné znamenie zla, i keď už dávno mŕtve.

Vrátil sa myšlienkami na zem a všimol si, ako si ho vedúci prešiel skúmavým pohľadom od hlavy až k pätám špinavým od blata a späť. Jeho pohľad sa zastavil na Dracovom krku a on stuhol. Po chrbte mu prebehol mráz. Pohľad vedúceho bol oveľa účinnejší ako ten otcov, keď ho zvykol hrešiť ako decko, ktoré vyparatilo, čo nemalo, alebo preto, že sa nechoval tak, ako sa od neho očakávalo.

„Zranil ste sa, pán Malfoy?“ opýtal sa ho triezvo a Dracovi sa zdalo, že hľadá akúkoľvek maličkosť, pre ktorú by ho mohol vypoklonkovať. Ani jeho pohľad nenapovedal o opaku. Kričalo to z celého jeho výrazu.

„No, je to len... škrabnutie, pane,“ odvetil Draco s malým zaváhaním.

„Pane, ak smiem povedať, môj kolega na ten prípad nasadil vlastný krk,“ riekol Harry, absolútne vážnym a pokojným hlasom. „Keby nebol tak pohotovo zareagoval a neodviedol McArthurovu pozornosť, nevyšlo by nám to.“

Draco by naňho najradšej zagánil a opýtal sa, čo za divadlo tu hrá, keby to, čo povedal nebolo preňho prínosom. Takto len ostal civieť do prázdna s výrazom, z ktorého sa nedalo nič vyčítať a predstieral, že necivie. A premýšľal, prečo Potter nedodal, že to odvedenie pašerákovej pozornosti žiaľ nebol Dracov prvotný úmysel. Prosto spravil chybu, ktorú Potter využil v ich prospech, pretože Draco mal smolu, nehovoriac o tom, že vyzradil ich pozíciu. McArthurova kliatba, ktorú po ňom vypálil sa šuchla o pokožku na jeho krku, čo Potterovi zabezpečilo dosť času na to, aby ho odzborojil, spútal a navyše, stihol Draca ochrániť pred ďalšou vrhnutou kliatbou štítovým kúzlom.

Proste Potter bol všade! Pán DOKONALÝ! A on mu ešte aj mal byť vďačný? Nikdy!

„Výborne,“ pochválil ich vedúci. „Očakávam od vás spísanie správy k prípadu, potom máte obaja na týždeň voľno.“ S tým ich prepustil.

¤¤¤

Prikývli a porúčali sa. Pracovali mlčky a rýchlo. Bolo zjavné, ako veľmi túžia obaja vypadnúť a azda aj preto pracovali svorne, bez zbytočných hádok. Nikto sa im nemohol čudovať. Keď to dokončili, bolo pár minút po polnoci. Harry odniesol spis do šéfovej pracovne a Draco si upratal písací stôl.    

Keď vyšiel z kancelárie, Potter bol za ním. Snažil sa nevšímať si ho, lenže Potter bol zjavne proti tomu.

„Čo ťa žerie?“ opýtal sa ho odrazu.

Draco zahol za roh, iba čo po ňom vrhol kradmý pohľad. Obaja sa ocitli v málo osvetlenej chodbe.

„Malfoy?“

Draco si povzdychol. „Čo chceš počuť?! Mám ti vzdávať vďaky, že si mi ušetril krk, alebo sa ti mám rovno pokloniť?“

Harry nechápavo zažmurkal, ale potom sa mu vyjasnilo. „Nie je to predsa tvoja vina. Keby na teba ten pes nebol tak vytrvalo štekal a potom ti nestiahol neviditeľný plášť...“

„Sklapni, dobre?!“ osopil sa naňho blondiak.

„Alebo mi dávaš za vinu, že ťa zranil? Vravel som ti, že to nie je nič vážne. Zahojí sa to a nebude to ani len poznať, ak si...“

Draco sa k nemu prudko zvrtol. Jeho sivé oči doslova šľahali blesky. On to vôbec nechápal! Tváril sa ako stelesnenie nevinnosti a pritom mohol za to, že sa mu obrátil svet na ruby! Jasné, že bol spokojný s tým, že ho kryl pred šéfom, i keď o to nestál, ale... horšie bolo to, že po ňom túžil. Viac ako po čomkoľvek inom. V tejto chvíli potreboval veľa vecí. Okúpať, oholiť, najesť sa, ale ešte väčšmi potreboval telesnú úľavu. Nespomínal si, kedy sa s niekým naposledy miloval. Mal dojem, že to bolo tak dávno, že význam slov – sex, či milovanie – si bude nútený vyhľadať v slovníku cudzích slov.

„Chceš vedieť, čo ma žerie?“ vyprskol napokon. „Si to ty! Ty, aj s tvojou posratou, neomylnou dokonalosťou!“ zmĺkol a prečesal si rukou vlasy. Mal ich ako seno a plne si to uvedomoval. Ozaj potreboval poriadny kúpeľ. Okrem toho, páchol. „Som len...“ začal, ale vetu nedokončil. Pozrel na Pottera, ktorý stále vyzeral tak sviežo a znechutene si odfrkol. „Vieš, čo? Bozaj ma v riť!“ šplechol mu do tváre nasrdene. Nemal dôvod mu niečo vysvetľovať a už vôbec nie sa ospravedlňovať. Chcel ho popudiť. Chcel ho uraziť a dosiahnuť, aby mu dal konečne pokoj. Nechcel po ňom beznádejne túžiť a potreboval, aby ho Potter nenávidel. Musel ho nenávidieť! Tak ako doteraz. Aby nemal dôvod cítiť to, čo k nemu cítil tak sakramentsky dlhú dobu, inak mu z toho načisto preskočí!

Potter naňho iba pár prchavých stotín sekúnd zízal a potom hlesol: „Dobre.“

Vzápätí Dracovi vyrazil dych, keď sa ho chopili dve mocné ruky a jemne ho opreli o stenu tmavej chodby za jeho chrbtom. Nestihol ani zaznamenať, kedy si pred neho Potter kľakol na kolená, či rozhalil jeho špinavý habit. Draco sa vyjavene díval na tmavú hlavu a zamrzol v momente, keď mu po poklopci nohavíc prešla Harryho ruka. Vzápätí sa oň otrel lícom a Draco s hrôzou vnímal následky tých dotykov. Jeho pýcha sa pod vrstvami látky povážlivo zväčšila už pri prvom pohladení. Keď Potter pootvoril ústa a prešiel vlhkým jazykom presne po jeho navretej dĺžke, dráždiac ho cez látku nohavíc, vydal v šoku podivný zvuk a prudko vydýchol.

Skôr ako sa stihol spamätať, jeho kolega mu rozopol gombík a chodbou zaznelo vrznutie zipsu. Tmavá hlava sa pritisla k jeho lonu, kým ruky sťahovali nohavice spolu so spodkami až ku kolenám.

Harry nasal jeho pižmovú vôňu zaboriac nos do tých mäkkých chĺpkov a kľačiac pred ním naňho vrhol skúmavý pohľad. Uvedomoval si, že Malfoy o vyplnení tej slovnej urážky zrejme ani nesníval, ale koledoval si o to. Možno bolo na čase narušiť jeho rovnováhu a tú príšernú zaťatosť. Zdalo sa, že už i toto málo naňho zapôsobilo. Potešil sa. Nebolo to však nič proti tomu, čo cítil Harry naozaj. Vzrušenie. Nevýslovné, nespútané, podmanivé a bezhraničné.

Jeho ruky pristáli na Dracových kolenách. Evidentne sa celý chvel. Kým sa mierne pootvorenými ústami obtieral o jeho neobrezanú dĺžku, ruky pomaly stúpali od kolien k bokom. Mal také hladké stehná... Hladké a svalnaté.

Draco neveriaco zízal dolu, priamo do tých žiarivých zelených hlbín. Mal dojem, akoby ho ten pohľad vťahoval priamo na dno pekla... na dno jeho hriešnej duše. Mal chuť zakričať: Tak už si ma vezmi! Otvor tie ústa a zhltni ma! Zrejme to však kričal celý jeho výraz tváre, pretože Potter, akoby ho počul a krátke ochutnávanie a zoznamovanie sa skončilo. Potter ho vzal do ruky. Pretiahol predkožku cez žaluď a ochutnal kvapôčku vášne, ktorú Draco vyronil iba kvôli nemu. Presne, ako to spravil včera v noci.

Draco zavrátil hlavu dozadu, z hrdla sa mu vydral ďalší prerývaný ston a zavrel oči. Cítil, ako končí kúsok po kúsku v horúcej vlhkosti mužových úst. Roztriasol sa ako osika na celom tele.

Na zadku cítil Potterove hladkajúce ruky. Ochutnával ho, láskal, sal, dráždil dokonca i zubami. A Draco horel. Celý. Vyzeralo to tak, že epicentrum toho zhubného plameňa sídli v Potterových ústach, ktoré ho privádzali do šialenstva. Jeho jazyk kĺzal po jeho tvrdej kopiji a láskal každý jej centimeter. Nevynechal nič. Potter bol aj v tomto rovnako svedomitý a... musel to priznať, dokonalý.

„Si taký... sladký, sladší ako perníček z Medových labiek,“ mrmlal si pritom tmavovlasý muž popod nos, keď práve olizoval Dracov lesknúci sa tmavoružový žaluď.

Dracove ruky by sa preniesli na jeho plecia a vkĺzli mu do strapatých, hustých vlasov s čírym pôžitkom, lenže Potter ho chytil za boky a prudko ho otočil tvárou k stene. Tvár a pery, ktoré sa doteraz venovali jeho lonu začali bozkávať jeho zadok. Zuby ho jemne uhryzli, jazyk to miesto poláskal, ruky hnietli. Donútil ho rozkročiť nohy a zaryť nechtami do steny s hrdelným výkrikom, keď ho prinútil vyšpúliť zadok a jeho tvár sa zaborila do tmavej štrbiny, hľadajúc jedno, jediné miesto. Draco vytreštil oči. Nie, tu niečo nemohlo byť v poriadku. Povedal Potterovi, aby... aby ho vyhonil a on to spravil. To sa stalo predvčerom a nebol to len výplod jeho fantázie. Potom mu povedal, aby ho vyfajčil a on... spravil aj to. Ale toto bolo priveľa...

„Potter, prosím...“ zastonal a pritlačil sa lícom k stene tesnejšie, keď ucítil horúceho, vlhkého mučiteľa na vstupe do svojho tela. Mysľou mu preblesklo – kúpeľ – a – bože!

„Nemôžeš... predsa...“ zahryzol si do pery, keď sa cez vlhký otvor predral prostredníček jeho kolegu. Rovnako horlivý v skúmaní a bádaní, blúdiac v neznámom území. Avšak len chvíľku. „Potter, prosím... toto je... šia-šialen... Ááách!“ vykríkol a ešte viac vyšpúlil zadok proti tej dotieravej ruke. Prst v jeho vnútri skĺzol po prostate. Mal dojem, že vidí azda všetky hviezdy... Bolo to nádherné. Také nádherné, až si prial, aby to nikdy neskončilo. Potter ho lízal a dráždil, a jeho ruka pritom ešte stihla spracúvať jeho penis. Stačila ďalšia chvíľka a on ostriekal nielen jeho ruku, ale i stenu, o ktorú sa tak dychtivo opieral. Keď sa potom otočil, aby sa mohol milovanému mužovi pozrieť do očí a navrhnúť, či mu to môže oplatiť... zistil, že chodba bola prázdna...

¤¤¤

„Harry!“ zachripel zastretým hlasom a v ďalšej chvíli sa zmätene posadil na posteli.

Na hrudi mu v upokojujúcom geste pristála Harryho ruka. „Pssst, som tu.“

Dracovi sa podarilo zaostriť. Zviezol sa späť do vankúšov, kým mu vlhká handrička omývala rozhorúčenú tvár, krk i hruď. Mal dojem, akoby si na ňom zatancovalo stádo grarohov dosť divoký kankán.

„Zlý sen?“ opýtal sa ho Harry a on prikývol, nespúšťajúc z neho pohľad.

Harry sa nežne usmial a pohladil ho po líci. „Vraj sa to pred svadbou občas stáva. Ubezpečujem ťa, že sa nechystám zdrhnúť. A tebe odporúčam to isté!“ riekol prísne.

Draco sa napriek horúčke, ktorá ho spaľovala pousmial. „Nemám to v úmysle.“

Podvolil sa, keď ho milenec prinútil užiť horký liek, ktorý potom zapil mätovým čajom. Len čo si znova ľahol, Harry si prisadol na kraj postele a zovrel mu ruku v dlani.

Draco unavene zažmurkal. Bolo to tak dávno... Od tej noci v ministerstve sa toho udialo veľa. A nikdy to nebolo iba pekné. Hádali sa a udobrovali, ale podstatné bolo, že sa milovali. Nikdy by si nebol pomyslel, že môže k tomu chlapovi cítiť to všetko, a tak veľa. Akoby sa jeho srdce zmenilo na bezodnú studňu, z ktorej ste mohli čerpať koľko ste chceli a nikdy by ste ju nevyčerpali. Začiatok ich vzťahu ho stále miatol, ale napokon uznal, že Harry zvolil dobrú, i keď svojskú metódu. Dracova drzosť sa pre ich vzťah stala odrazovým mostíkom k nádhernej intímnosti, ktorú spolu zdieľali už vyše dvoch rokov.

Pozrel na ich prepletené ruky. Jeho rodičia o tom nechceli sprvu ani počuť. Potom však otec prišiel na to, koľko výhod mu ich vzťah prinesie a veľkoryso ustúpil. Matka bola jednoducho rada, že je šťastný.

Popravde, čo mu viac  bolo treba? Mal prácu, mal lásku, mal podporu vlastnej rodiny. A svadba bola na spadnutie. No, azda ešte keby ustúpili horúčky.

dracikX.png
harousX.png
12.05.2013 16:25:44
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one