Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!
Pairing: HP/DM

Varovanie: slash

Venovanie: Tamias! Všetko najlepšie A vzhľadom k tomu, aký je dnes deň, téma Halloweenu

Koledu, nebo vám něco provedu!

(Trick or treat!)

Tamias, všetko najlepšie!

Draco otvoril dvere a po počiatočnom šoku, keď naozaj vykríkol pri pohľade na vo vzduchu vznášajúcu sa a svietiacu tekvicovú hlavu, vytasil prútik. Už toho mal akurát dosť! Na toto nemal ani náladu, ani čas a už vôbec nie nervy!

„Ukáž sa, nech si ktokoľvek, inak za seba neručím!“ vyštekol pobúrene.

„Stále si taký suchár?“ ozvalo sa spod masky, ktorá vzápätí zmizla, aby sa objavila strapatá tmavovlasá hlava. Usmieval sa naňho od ucha k uchu a vôbec sa netváril ani trochu previnilo.

„Stále si taký detinský idiot?“ opätoval mu srdečne a vykrivil ústa. Nevedel, či ho prekliať okamžite alebo...

„Koledu alebo nezbedu!“ vybafla zo seba s tým svojím príslovečným entuziazmom vo vzduchu plávajúca hlava Harryho Pottera.

„Potter, ty si taký...“ nedokončil. V ďalšej chvíli sa cípy jeho neviditeľného plášťa rozhalili a on šokovane vyvalil oči.

„Vynaliezavý?“ ponúkol pohotovo tmavovlasý čarodejník.

Draco s pootvorenými perami a očami roztvorenými dokorán skĺzol pohľadom po jeho nahej hrudi, aby sa zastavil na niečom... čo sa zdalo byť... spodné prádlo. Úzke boxerky s rozjarenou veveričkou a nápisom: „Nesiahaj mi na oriešky!“

Privrel oči a spomedzi pier sa mu vydral roztrasený povzdych. Nie, takto to nemalo... nemohlo byť. Nikdy mu nič nesľúbil, či nie? Tak prečo sa doparoma stále snaží!

„Potter, ja...“ nadýchol sa, aby zo seba dostal nejakú súvislú vetu, napriek vedomiu, že v dome nie je sám a napriek tomu, ako s ním jeho príchod zamával. Krv sa mu v žilách búrila ako Severné more počas búrky. Stačilo, aby natiahol ruku a dotkol sa ho, a jeho starostlivo strážené sebaovládanie by zhorelo v jedinej sekunde.

Netušil, čo je horšie. Že Potter musí pochopiť, čo je preňho dôležité alebo to, ako veľmi po ňom prahne!

„No tak, Draco,“ pošepol Potter láskavo, „neprešli sme si týmto stokrát? Viem, že ma...“

Stačil by jeden prudký pohyb a jeho ruka, ktorá mu hladila líce by letela preč. Tuho privrel oči a dovolil si naposledy sa do toho dotyku oprieť. „Nemôžem...“ zaševelil, pery sa zľahka obtrel o Harryho hrejivú dlaň.

„Draco?“ ozvalo sa zvnútra domu.

Obaja stuhli. Draco sklonil hlavu a Harry sa prebral v nepríjemnom precitnutí. Jeho halloweensky kostým – ak sa to kostýmom dalo nazvať – schoval neviditeľný plášť prv, ako sa za Malfoyom objavila pôvabná hnedovláska. Miesto hlavy sa znovu objavila svetielkujúca tekvica.

Takže to bola naozaj pravda? napadlo Harrymu, keď sa díval do rozžiarených hnedých očí. Úsmev mladej čarodejnice oblečenej v smaragdovo zelených šatách s teatrálnym klobúkom, na ktorom sa jej na okraji striešky hompáľal umelý, čierny pavúk a visela jej z neho pavučinka hovoril za všetko.

Prečo to nevidel? Prečo si len nedal povedať? Nevarovali ho? Ešte i Zabini mu tvrdil, že sa s ním Malfoy iba zahráva, že preňho je prednejšia politika a prestíž, spoločenská úroveň rodiny, ktorá potrebovala súrne oprášiť a vďaka výhodnému manželskému zvätku by to ľahko dosiahli.

Mal pocit, akoby ho zasiahla čudná kliatba. Bránila mu normálne dýchať, srdce sa šlo pretrhnúť vo svojom výkone, nohy mal ako z rôsolu a dlane sa mu potili.

Harry Potter, pomyslel si nešťastne, ty si absolútny, doneba volajúci IDIOT!

„Krásna maska!“ zvolala nadšene mladá žena, zavesená do svojho... snúbenca. Hneď na to mávla prútikom a vyčarovala vrecko sladkostí. „Nech sa páči,“ riekla veselo a posunula ich k nemu. Prikývol a vzal si ich.

Potom sa otočil a kráčal preč ako v mrákotách...

Pri bráne Manoru sa naposledy otočil. Sídlo videl teraz trochu rozmazane. Vrecko so sladkosťami pustil z ruky a odmiestnil sa preč.

oooOOOoooOOOooo

Zavrel sa v pracovni. Pristúpil priamo k sekretáru a trasúcou sa rukou si nalial whisky do pohára. Privrel oči, keď mu pálivá tekutina zvlažila hrdlo svojím ohnivým dychom.

S hrôzou si uvedomil, že práve stratil jediného človeka, ktorému na ňom záležalo. Ktorý ho mal rád takého, aký bol. S tieňmi minulosti a prítomnosti.

Stačilo si pomyslieť na jeho temné znamenie. Kým Astéria požadovala, aby si to nechal odstrániť, Potter s ním dokázal hotové zázraky. Stačila na to štipka umu a usilovnosť jeho jazyka, aby ho vzrušilo obyčajné láskanie poznačeného predlaktia, a aby si nepripadal ako vyvrheľ spoločnosti.

Mal dojem, akoby stratil a zradil sám seba.

Na čo sa to hral? Toto skutočne chcel? Prečo to robil? Len aby jeho rodina dosiahla stratené výhody a ocitla sa znova na výslní čarodejníckej spoločnosti? Ale za akú cenu!

„Draco?“ ozvalo sa tlmene odo dverí, kde stála jeho snúbenica.

Povzdychol si a otočil sa. Pohľad, ktorý jej venoval ju iba zneistil a hoci si to všimol, neponáhľal sa ubezpečiť ju, že sa nič deje.

Astéria bola krásna mladá žena. Jej pôvab a milá povaha by vyrazili dych vari každému normálnemu mužovi, ale... on nebol normálnym mužom.

Predstieral a hral podľa scenára, ktorý mu s dôverou vložili do rúk jeho rodičia. Očakávali, že ich jediný syn a dedič malfoyovského majetku nesklame, podvolí sa a bude vedieť, čo je správne a čo musí urobiť.

Vedel to. Problém bol v tom, že sa zmietal medzi povinnosťou voči rodičom a tým, kým naozaj bol.

Čo bolo horšie? O Pottera práve prišiel... osud tomu tak chcel, aby to bola práve dnešná noc!

„Draco?“ vytrhol ho z myšlienok tichý hlas plný vľúdnosti a obáv. „Čo sa s tebou deje?“

Už chcel pokrútiť hlavou a odvrknúť nič, keď si to rozmyslel.

Celý život sa riadil podľa želaní svojich rodičov. Miloval ich, ale nemohli predsa donekonečna určovať jeho život. Skončilo.

A tak sa nadýchol a pozrel svojej snúbenici pevne do očí. „Astéria, si úžasná žena, ale pre mňa nie si dosť dobrá.“

Vyrieknuté slová nenechali dlho čakať na svoj účinok. Šokovane cúvla k dverám a vo veľkých hnedých očiach sa jej zaleskli slzy.

„Čo... čo to vravíš?“ šepla zlomeným hlasom.

„Nemôžeme ostať spolu. Keby som bol iný, nič by som si neželal viac, ako mať ťa po svojom boku. Ale nemôžem. Som...“ nadýchol sa, „homosexuál.“

Od prekvapenia otvorila ústa.

„Tak a teraz to už vieš. Prepáč, ale... nevládzem sa ďalej pretvarovať. Možno mi jedného dňa... odpustíš,“ povedal, i keď v to nedúfal.

So slzami stekajúcimi po srdcovitej tvári sa prihnala ku krbu. Vhodila doň letax a v okamihu sa preniesla z Manoru preč.

Bolo to čudné, ale vydýchol si. Chvíľu tam ostal stáť a díval sa do plameňov, uvažujúc, čo si počať.

Napokon opustil izbu a vybehol do spálne. Ostal stáť pred zrkadlom, vytiahol z vrecka prútik a pár sekúnd ním zamyslene krútil v prstoch. Napokon ním namieril na seba a zamrmlal kúzlo. Pri opätovnom pohľade do zrkadla spokojne prikývol.

Accio plášť!“ privolal si čierny kus podšitého odevu s kožušinovým golierom, do ktorého sa bleskovo zahalil a vrátil sa ku krbu, aby zamrmlal dobre známu adresu.

Ostávalo mu dúfať, že nezrušil heslo, alebo nevystaval ochrany.

Snáď sa mu ešte podarí zachrániť, čo zničil.

oooOOOoooOOOooo

 Harry sedel v prijímacom salóne. Tekvicová hlava skončila rozstrelená na márne kúsky vonku pred domom, keď pristál na trávniku.

Neprezliekol sa. Tak ako bol sa usadil v kresle do toho najtmavšieho kúta. Slzy už uschli, ale plač zlomeného srdca trval...

Bolesť, ktorá ho sužovala bola neznesiteľná. Horšia ako Cruciatus. Horšia ako Avada.

Prečo?

Jediná otázka, ktorá mala miesto v jeho myšlienkach. Sklonil hlavu. Nikdy nebude pre nikoho dosť dobrý. Ak s ním milenci nechceli byť kvôli sláve, tak kvôli peniazom. Draco netúžil ani po jednom, ani po druhom, čo bolo veľmi osviežujúce.

Nemohol prehliadnuť vzájomnú príťažlivosť pri každom jednom stretnutí. Ležalo medzi nimi veľa nezodpovedaných otázok, veľa... z minulosti.

A predsa sa nejako prelomili ľady a oni tú priepasť preklenuli. Azda to bolo trochu nezvyčajné, lebo s nikým si tak neužil hneď po prvom stretnutí, ale neľutoval. Nikdy.

Mohol byť možno opatrnejší, ale vždy sa do všetkého vrhal po hlave, tak prečo nie do vzťahu s Dracom?

Hermiona a všetci ostatní zrejme mali pravdu. Nepočúval ich, keď ho varovali. Smial sa, keď mu prezradili, že sa jeho milenec stretáva s inou... Ako sa nemal? Veď Draco bol v tomto rovnaký, či nie?

Nevedel povedať, či je bolestnejšia skutočnosť, že ho klamal, alebo či to, že ho vodil za nos... so ženou.

Strhol sa, keď plameň v kozube zahučal a z ohňa vystúpil práve on...

Zavrel oči a snažil sa ovládnuť svoj hnev i frustráciu. Len nevytiahni prútik, len ho neprekľaj, dohováral si, ľutoval by si to, ty vieš, že áno.

Draco sa rozhliadol po miestnosti. Nevidel ho, ale vedel, že v miestnosti nie je sám. Mávol prútikom, aby zažal sviece.

Harry sedel v kresle. Ten utrápený výraz tváre a smútok v zelených očiach do zasiahli ako rana bleskom.

V ústach mu vyschlo. Adamovo jablko mu poskočilo, keď naprázdno prehltol.

„Koledu alebo nezbedu?“ opýtal sa čudným, priškretným hlasom a odvážil sa pristúpiť bližšie. Modlil sa, aby nebolo neskoro...

Harry ho prepaľoval zmučeným pohľadom a odhadoval jeho úmysly. Draco bol bledý v tvári, jej črty napäté, výraz odhodlaný.

Privrel oči a na moment si ukryl unavenú tvár v dlaniach. Keď naňho znova pozrel, netváril sa o nič veselšie, ale aspoň konečne prehovoril. „Nemyslím si, že je vhodné, aby si...“

Draco ho znova prudko prerušil. „Koledu alebo nezbedu?“ trval na svojom.

Ich pohľady sa stretli a zajali v nemej prosbe. Kým zelené oči hovorili – prosím, odíď, sivé žiadali – prosím, odpovedz!

Opálový pohľad bol vždy silnejší, pretože i tentoraz Harry jednoducho spravil, čo mu na očiach videl. „Koledu?“ opýtal sa, ale Draco pokrútil hlavou.

„Ja som... som za... nezbedu,“ povedal a rozhalil cípy svojho čierneho plášťa ušitého z drahého materiálu.

Harrymu vykĺzlo z úst nešťastné zastonanie. Zavrel oči a odvrátil pohľad. „Ak máš nejakú zvrátenú potrebu ponížiť ma potom, čo sa tak už raz stalo...“

Pár krokov a Draco sa ocitol pred ním. Vzal mu tvár do dlaní a prinútil ho pozerať sa mu rovno do očí. „Milujem ťa!“

Harry si odfrkol, ale Draco pokračoval.

„Myslel som, že musím zaprieť sám seba kvôli rodine. Bol som blázon! Nikdy mi s nikým nebolo tak dobre... ako s tebou, Harry! Prisahám! Myšlienka na to, že ťa mám vymazať zo svojho života, že sa nikdy viac nebude hádať, ani milovať ma... vydesila! Nemôžem ťa stratiť!“

„Nemôžeš?“ šepol neveriaco zelenooký čarodejník a pátravým pohľadom sliedil v tej krásnej tvári.

Draco opäť raz pokrútil hlavou. Plavé vlasy mu neposlušne padli do čela. „Nemôžem. Nechcem!“

„Si si istý, že ma...“ nedokázal to ani vysloviť. Bolo by to príliš nádherné, keby to bola pravda.

„Áno. Milujem ťa,“ odvetil slávnostne a natiahol sa k nemu, aby sa ich pery mohli spojiť v nežnom bozku.

Napokon ho Draco chytil za ruky a vytiahol Harryho na nohy. Čierny plášť mu skĺzol z pliec vo chvíli, kedy sa ich pery od seba oddelili.

Obom sa vydral z hrdla uľahčený smiech. Harry skĺzol pohľadom po jeho takmer nahom tele a zakvačil prsty o pôsobivé spodné prádlo.

„Páči sa ti moja... halloweenska maska?“ opýtal sa Draco chrapľavým hlasom, keď Harryho ústa jemne skĺzli cez bradu k elegantnej línii krku. Na čiernom textile bola zobrazená rovnaká veverica, len s iným nápisom: „Na moje oriešky máš právo siahnuť iba ty!“

Harry vzrušene zavrčal. „Strašne! Veľmi... výrečná,“ súhlasil a vzápätí ho objal, a pobozkal tak, až z toho Draco takmer prišiel o rozum.

O chvíľu neskôr ho Harry uložil na teplý vlnený plášť a ich telá vo vášnivom objatí splynuli v jedno.

Tento sviatok si napokon obľúbim, pomyslel si spokojne Draco vo chvíli, keď obaja naraz vyvrcholili.

Koniec

dracikX.png
harousX.png
12.05.2013 16:38:21
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one