Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!
Pár: DM/CHW

Varovanie: slash

Heslo: slnečné lúče

Venovanie: Tamias!
Môj, môj, môj...

Pre Tamias!


Vyzeral azda elegantnejšie ako pár, okolo ktorého sa točila pozornosť dnešného svadobného popoludnia. Odetý v na mieru ušitom sivom obleku, snehobielej košeli a hodvábnej veste, habite v šviháckom strihu podľa poslednej módy. Plavé vlasy zopnuté kovovou striebornou sponou so zeleným kameňom v oku draka.

Bolo to ťažké a sám nevedel, či to zvládne absolvovať. Ale ubehlo už predsa pár dlhých rokov. Tri, aby bol presný. A on... on bol očividne šťastný. Paradoxne, s jeho krstným otcom.

Asi to tak bolo lepšie.

Tie hádky ich už oboch unavovali. A Harry... zaslúžil si byť šťastný. Preto sa ho vtedy vzdal. Nemohol spraviť lepšie.

Z oboch totiž vyžarovalo toľko spokojnosti, vzájomného pochopenia, rešpektu a lásky, že to muselo zasiahnuť každého v dosahu jednej míle.

S kúskom svadobnej torty na malom tanieriku s jemným kvetinovým vzorom a pohárom šampanského sa vykradol do zimnej záhrady. Sadol si na osamotenú lavičku skrytú za záhonom žltých ruží a zadíval sa na zapadajúce slnko skrz veľké francúzske okná honosného sídla starobylého rodu Princovcov.

Nepočul, ako sa dvere vzadu za ním otvorili a znova zavreli. Nepočul kroky muža, ktorý ho už hodnú chvíľu nespúšťal z očí, kým si vedľa neho nezastal.

S vlastným pohárom v ruke a intenzívnym pohľadom, ktorým ho prepaľoval si k nemu bez opýtania prisadol. Draco netušil prečo, ale zachvel sa.

Priezračné modré oči sa skúmavo zastavili na jeho tvári, zmyselne krojené pery tvorili súvislú linku, keď sa naňho muž zamyslene díval. Ryšavé vlasy sa kúpali v žiari zapadajúceho slnka, akoby boli upradené presne z tohto jediného odtieňa hasnúcich oranžovo-červených slnečných lúčov.

„Prečo si sa mi neozval?“ opýtal sa ho o niečo starší muž. V jeho hlase bolo poznať nielen výčitku, ale i sklamanie.

Draco odvrátil pohľad, aby ho zabodol do sladkej maškrty. „Ja... tá noc... Myslím, dostal si čo si chcel, nie?“

Mohol cítiť ako mužom sediacim vedľa neho v úprimnom šoku po tom vyhlásení trhlo.

„Ty... ty  si skutočne myslíš, že mi išlo iba o to jedno?!“ ozval sa neveriaco.

Draco si povzdychol. Bola pravda, že sa vtedy cítil nesmierne zúfalo, osamelo a že toho trochu viac vypil, ale stále bol pri zmysloch a vedel, čo robí. Rovnako ako vedel, že to nemá zmysel. Nestál o nezáväzné vzťahy, ani o vzťahy na diaľku. Ale aj tak ho to jeho rozhorčenie zahrialo pri srdci.

„A nie?“ opýtal sa nesmelo.

„Rozhodne nie!“ odvetil rázne muž sediaci po jeho ľavici. Jeho ruka mu pristála na stehne a ten dotyk pálil aj cez kvalitnú látku nohavíc. „Mám ťa plnú hlavu! Vždy som mal! Tá noc pre mňa bola ako zázrak, Draco. Viem, že pre teba som len jeden z mnohých, ryšavý Weasley, ktorý...“

Plavovlasý mladík nechal pohár pohárom a priložil mu prsty na ústa. „Mlč!“ okríkol ho. Nechcel počúvať o tom, aký bol. To patrilo minulosti.

Charlie si stiahol jeho ruku z úst, keď vtisol na brušká štíhlych prstov vrúcny bozk. Neprestal jeho ruku zvierať vo svojej ani vtedy, keď mu druhou pohladil bledé líce.

„Už nepracujem v rezervácii. Mám majetok a som... bohatý. Možno nie tak ako vaša rodina, ale mohol by som ťa... zabezpečiť,“ prehltol namáhavo. „Stačí, ak mi dáš malú nádej, že...“

Draco sklopil pohľad s niečím, čo sa veľmi podobalo vzlyku. Charlie neoblomne pokračoval. „Stačí, ak mi dáš nádej. Nič viac nechcem.“

„Draco?“ ozval sa znepokojene, keď mladík pred ním stále mlčal.

Plavovlasý slizolinčan naňho napokon pozrel. Odovzdane a vrúcne. Jeho pery ozdobil vrelý úsmev, sivé oči žiarili.

„To je... viac ako si zaslúžim.“

Charlie dúfal, že si jeho slová vyložil správne. Vzal mu tanier z rúk a spolu so svojím pohárom stojacim nepovšimnuto na lavičke ich preložil na malý stolík. V ďalšom okamihu sa Draco ocitol v jeho náručí a on posieval bozkami tú nádhernú tvár.

„Môj, môj, môj...“ šepkal roztúžene, vnímajúc celou svojou bytosťou slizolinčanovo pevné objatie.

Dracovi sa z hrdla vydral rozjarený, klokotavý smiech. Jeho budúcnosť predsa len nevyzerala tak tienisto.

Toto... mu vlialo chuť do života, lebo mu to dalo nádej na nový a možno aj lepší začiatok niečoho krásneho.

V duchu si sľúbil, že to tentoraz neskazí.

Nemôže. Už len kvôli tomu, čo k tomu dračiemu mužovi cíti...

A tak ho bozkal. Vrúcne a roztúžene, kým si ho Charlie nepritiahol do lona.

Prv ako sa slnko schovalo za horizont smaragdových hôr, naposledy ožiarilo zimnú záhradu gregoriánskeho domu a hrejivé slnečné lúče zaliali dve objímajúce sa postavy.

Ohnivý vládca svetla ukladajúci sa na nočný odpočinok im dával svoje požehnanie.

Koniec

jezibabaxx1.gif
jezibabaxx2.gif
26.05.2013 19:06:49
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one