Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!
DM/HP
Varovanie: slash (presun poviedky, stav: dokončená)

46. kapitola

Prídem k vám v júli

 

Obrázok „Sakra!“ zanadával Harry, keď ho kúzlo imela zasa zastavilo. Dracovi to však vôbec neprekážalo. Veľmi ochotne mu nastavil pery a dovolil Harrymu, aby mu na ne vtisol bozk. Päťdesiaty za deň - nie, že by to Harry nejako rátal. Bodaj by to Dracovi aj vadilo! Veď to bol on, kto po celom dome rozvešal tie potvorské halúzky, začarované tak, že vás nepustili zo svojho dosahu, kým ste sa pod nimi nepobozkali s tým, s kým ste sa tam ocitli. Harrymu sa podarilo pár ich odstrániť, ale zdalo sa, že len čo jednu odstránil, dve ďalšie sa objavili. Proste - začarovaný kruh. Dracovi sa podarilo ohúriť nečakaným bozkom na líce i Hermionu, ktorá im upiekla a doniesla koláč. Keď odtiaľ odchádzala, priala im Veselú Veľkú noc a s vygúlenými očami vošla naspäť do zelených plameňov. Harry sa obával, aby si v tom šoku nezmýlila adresu domov.

Nechcel sa sťažovať na opuchnuté pery, lebo to bolo to najmenej. Draco mal od včera zvláštnu náladu, ak sa zvláštnou dal nazvať jeho nemiznúci spokojný úsmev, ktorý mu svietil na tvári. Harry netušil, čo to spôsobilo, i keď po tom usilovne pátral. Draco ho však odbil zakaždým vetou: „Veď sú najkrajšie sviatky v roku, proste sa teším!“

 Keď sa včera vrátili zo Seamusovho domu a Draco mu porozprával, ako sa k nemu vlastne dostal, potom si trocha zdriemol. Zvyšok dňa strávil s Harrym a bol mu za pätami, nech sa pohol kdekoľvek, takže Harry nestihol pobaliť všetky darčeky, ktoré preňho nakúpil ešte minulý týždeň. Nie v každom obchode mali takú službu, že balili kúpené veci do darčekového balenia. Seamusov skrat v ňom nezanechal žiadnu odozvu okrem hnevu, no i ten z neho vyprchal ešte pred príchodom domov. Keď sa Harry dnes ráno zobudil, zistil, že Draco je už hore. Ležal mu ako zvyčajne s hlavou na pleci a díval sa naňho... Už len ten vrelý pohľad vyslal po Harryho tele zimomriavky, nie to ešte priateľov zamatový hlas, keď mu zaprial dobré ráno. Ale chvíľu nato ho už duril z postele, lebo mu Harry večer prisľúbil, že si pôjdu vybrať jedličku, aby ju neskôr spolu ozdobili.

Draco to nikdy predtým nerobil. Doma sa o všetky vianočné prípravy starali domáci škriatkovia a ich činnosť koordinovala matka. V škole to robil Hagrid, ale aj tak mu to bolo na nič, keďže tieto sviatky trávil doma. Jedličku si vybral sám a Harry musel priznať, že mu odľahlo. Obával sa, aby si nevybral tú najväčšiu, na ktorú narazia. Našťastie v tomto ostal striedmy. Harry teraz pokojne postával opodiaľ a sledoval ho pri zdobení stromčeka. Nevedel si predstaviť ideálnejšiu a pohodovejšiu chvíľu, ako bola táto. Bolo to také... prirodzené a normálne, akoby k sebe patrili odjakživa. Akoby mali spoločný život vopred predurčený a spísaný vo hviezdach. Predsa ho však pichlo pri srdci, keď pohľadom skĺzol na jeho brucho, ukrývajúce sa pod košeľou, čo mu pripomenulo jeden bolestný fakt Dracovho rozhodnutia. Vedel, že bol včera i u Sv. Munga, ale Draco mu stále neprezradil ako sa definitívne rozhodol. Harry si spomenul i na tie drobné topánočky, ktoré kúpil a uvažoval, či by bolo vhodné sa o tom Dracovi zmieniť.

„Je rovno?“ opýtal sa Draco, keď sa k nemu otočil a ukázal na zlatú hviezdu, čím ho vytrhol z myšlienok.

Harry si jeho prácu kriticky prezrel a prikývol. „Rovnejšie by už ani nemohla byť,“ povedal a podal mu ďalšiu škatuľu s ozdobami, keď sa ozval z kozuba iný, známy hlas. Ráno im sova od Weasleyovcov priniesla oficiálne pozvanie na zajtrajší obed. Bola Hermiona, chvíľu sa s ním cez krb rozprával i Ron a potom sa ozvala i Andromeda Tonksová, aby mu poďakovala za dary pre Teda. Harry sa rozprával chvíľku i s ňou a opýtal sa, či by sa nemohol zastaviť na druhý Vianočný sviatok spolu s Dracom. Dohodli sa.

„Draco?“ zavolal naňho ten jemný alt a Draco zdvihol oči od škatule s ozdobami, v ktorej sa prehraboval. Okamžite vyštartoval z obývačky so znepokojeným výrazom v tvári.

„Deje sa niečo?“ opýtal sa ho šeptom Harry, ktorý si dovolil nasledovať ho a on pokrčil plecami.

„Niečo zrejme hej. Poznám jej to po hlase, ale... veď uvidíme,“ dodal ešte prv, ako sa obaja ocitli v obývačke a Draco si kľakol pred kozub.

„Ahoj, mama,“ pozdravil Narcissu, ktorá sa naňho rozochvene pousmiala. „Želáš si?“

„Zdravím, Harry,“ kývla na pozdrav i jemu a potom venovala svoju pozornosť iba svojmu synovi. „Ahoj. Len som sa chcela opýtať, kde budeš tráviť tohtoročné sviatky,“ začala. „Vieš, nedal si nám vedieť a tvoj trest pominul. Len som sa chcela opýtať, či ostaneš tu, alebo či sa pridáš ku mne.“

Draco sa zamračil a vrhol krátky, začudovaný pohľad na Harryho. Zjavne i on postrehol vo vete – pridáš sa ku mne – to sa prepočuť nedalo.

„Ako to myslíš, či sa pridám k tebe?“ odvetil protiotázkou.

„No, tuším som ti to nepovedala, ale opustila som tvojho otca,“ riekla pevným hlasom, hoci Harry mal dojem, že sa jej chvejú pery.

„Opustila?“ nechápal Draco.

„Presne tak. Je ako tvrdohlavý troll! Dala som mu na výber. Alebo sa s tebou zmieri, alebo od neho odídem. Zdá sa, že si vybral. Má, čo chcel!“ riekla pokojne, no v hlase jej bolo poznať zatrpknutosť.

„Takže... ty... ty už nebývaš doma?“ staral sa Draco s úprimným úžasom na tvári.

„Nie. Odsťahovala som sa do hotela. Tak čo, pridáš sa ku mne alebo ostaneš tu?“ spytovala sa znova a v tvári mala ten výraz, ktorému sa nedalo odmietnuť. Harry nebol slepý, aby nevidel, že ju rozchod s Luciusom zlomil, ale chcel tieto sviatky stráviť s Dracom stoj – čo stoj. Preto ostávala len jedna možnosť.

„Nechceli by ste sa pridať teda vy k nám?“ zamiešal sa do ich rozhovoru a sklonil sa tak, aby mal na ňu lepší výhľad.

Tvár ošaľahaná zelenými plameňmi vyzerala úprimne prekvapená Harryho návrhom, no Draca ten nápad nadchol.

„Mama? Pridáš sa k nám?“ zopakoval Harryho ponuku a ona s malým zaváhaním prikývla.

„A nebudem vám na obtiaž?“

„Absolútne nie!“ ubezpečili ju unisono. Prikývla s mierne nadvihnutým obočím a obom venovala malý úsmev.

„Tak teda večer, pani Malfoyová,“ pozdravil ju Harry. „Budeme večerať presne o šiestej. Čakáme vás.“

Narcissa prikývla a on ich nechal, aby sa mohli pozhovárať osamote. Harry ten čas využil na to, aby vybehol na poschodie a dobalil darčeky. Mal šťastie, že ho osvietilo a on kúpil niečo i pre Narcissu. Dokonca mu to v obchode i pekne zabalili. Chvála Merlinovi, aspoň nezažijú žiaden trapas.

***

Večera prebehla bez problémov. Narcissa bola dokonalá ako ju vždy Harry poznal. Draco bol veselý ako bol od skorého rána a bol to práve on, kto sa snažil udržiavať živú konverzáciu medzi svojou matkou a priateľom.

Po večeri sa presunuli do salóna a Kreatcher, ktorého si Harry zavolal na pomoc po nich upratal riad. Narcissa sa usadila do pohodlného kresla, obzrela si ich Vianočný stromček a odpila si zo cherry.

„Takže plánujete naozaj spoločnú budúcnosť?“ opýtala sa a vrhla na oboch skúmavý pohľad, akoby im chcela dovidieť na dno duše.

Obaja na seba pozreli s nepatrným úsmevom, ale bol to jej syn, kto prehovoril prvý. „Tak sa zdá, mama. Zjavne ho moje maniere ešte neomrzeli,“ povedal s úškrnom a Harrymu sa vydral z hrdla spokojný klokotavý smiech. Ten, ktorý Draco tak miloval. Ten, ktorý v ňom dokázal rozvibrovať všetky citlivé strunky...

„Maniere? Ty nejaké máš?“ ozval sa koketne, no pokrútil hlavou. „Iste. Chceme byť spolu,“ prikývol aj on a pozrel na ňu. „Od septembra nastupujem na Rokfort ako profesor Starostlivosti o zázračné tvory. Je to len na rok, kým profesorovi Krumovi neskončí stáž a ja po ňom preberiem Obranu proti čiernej mágii.“

„Je dobré, že viete, čo presne chcete a idete si za svojím. A čo ty synček?“ zaujímala sa, ale on na rozdiel od Harryho v tom ešte nemal celkom jasno. Aspoň zatiaľ. Riaditeľka sa mu doteraz neozvala a bolo otázne, či sa mu vôbec ozve.

„Tiež som písal riaditeľke na Rokfort. Chcel by som vyučovať Elixíry. Ak by mi to však nevyšlo, nájdem si niečo iné, hoci aj v Rokville.“

„V Rokville? A čo? Je to malá dedina. Mohla by som ho označiť za zapadákov a iste by nikto nič nenamietal. Čo by si tam mohol robiť?“

Draco sa zaškeril. „Isteže je to zapadákov, ale musíš uznať, že ten zapadákov má svoje čaro. Je to najstaršia čarodejnícka dedina v krajine a okrem toho, žije tam viac ako tisícka obyvateľov. Nejaké využitie a uplatnenie by som si tam iste našiel.“

„Áno? A aké, pre Merlina?“ zháčila sa.

„Nie je tam napríklad žiadna Apatieka. Elixíry im pripravoval vždy Severus a dodával ich do miestneho obchodu so zmiešaným tovarom. Takto by mala dedina svoju vlastnú a rôzne druhy dostupných výrobkov. Elixíry, maste, odvary...“

Narcissu synovo zmýšľanie veľmi prekvapilo. Vôbec si totiž nemyslela, že bude niekedy niečo robiť. Mali toľko peňazí, že by mu to vystačilo i na dva pohodlné životy. I bez Luciusovho pričinenia. Draco by tak či tak dostal nemalé dedičstvo po nej a ona neprispela do rodiny Malfoyovcov práve malým venom. Bolo vidno, že zdedil viac po nej ako po Luciusovi. Pánboh zaplať!

O hodinku neskôr sa Narcissa začala zberať na odchod. Odmietla i ich ponuku prenocovať tu. Vážila si ich pozvanie a nechcela ich naďalej obťažovať svojou prítomnosťou, hoci ju obaja zanietene presviedčali, že im neprekáža.

Rozlúčila sa s nimi čosi pred deviatou večer. Oboch – i Harryho – vyobjímala a vybozkávala a zapriala im pekné sviatky. Zajtra mali totiž stráviť celý deň s početnou Weasleyovskou rodinou a bol to prvý Dracov deň, kedy mal vkročiť do Brloha. Prekvapivo sa neobávala o to, ako ho prijmú. Verila tomu, že nech by sa stalo čokoľvek, Harry bude stáť pri jej synovi a ochráni ho. Stále bolo pre ňu ťažké prijať fakt, že je práve s ním, ale na druhej strane, kto by bol pre jej syna vhodnejším partnerom, ako Harry Potter? Nikto. Určite nikto.

***

„Dopadlo to dobre, nie?“ opýtal sa Harry Draca po tom, čo podal Narcisse jej darček a pripomenul jej, aby ho otvorila až zajtra ráno.

„Mhm,“ zamrmlal Draco a podišiel k nemu, len aby si okolo neho ovinul ruky a zložil si hlavu na jeho plece. „Bolo od teba milé, že si myslel i na mamu. Stavím sa, že si ten darček už otvára.“

Harry sa zasmial. „Myslíš?“

„Určite. V tomto sme rovnaký. Vieš, aspoň jeden – na začiatok.“

„Chceš si teda nejaký otvoriť aj ty?“ opýtal sa Harry a v duchu uvažoval nad tým, ktorý by mu odporučil, ak by sa tak rozhodol, ale Draco ho prekvapil.

„Nie, otvoríš si ho ty,“ povedal a chytil ho za ruku, ťahajúc za sebou späť do obývačky, pod rozsvietený Vianočný stromček. Potom sa ho pustil a podišiel ku kôpke darčekov pod rozžiarenou jedličkou, odkiaľ jeden vybral a podal mu ho s dychtivým výrazov v tvári. „Veselé Vianoce,“ pošepol a díval sa, ako Harry strháva papier z neveľkej krabice.

Harry bol nesmierne zvedavý, čo sa skrýva vnútri. Nečakal, že Draco spraví také gesto a ponúkne mu otvoriť prvý darček. Otváral ho o to s väčšou radosťou. „Čo to môže byť?“ mrmlal si popod nos, keď odstraňoval posledný kus lesklého, farebného papiera.

Draco sledoval so zatajeným dychom a malou dušičkou Harryho reakciu, keď nadvihol veko krabičky a vyvalil oči. Siahol do vnútra a vytiahol odtiaľ drobné detské topánočky. Zmestili sa mu do dlane. Na šnúrke bola pripevnená modrá kartička, ladiaca k vyšitému obrázku prehadzovačky na boku topánočiek. Harry otváral kartičku s trasúcimi sa prstami. Stálo na nej: „Otecko, prídem k vám v júli.“

Harry k nemu zdvihol pohľad, ale svet pred očami sa mu rozmazal, keď mu ich naplnili slzy radosti a šťastia.

„Draco?!“ hlesol a vystrel k nemu ruky. „Je... je to naozaj... pravda? Ty... ty si...“ nevládal ani hovoriť, také mal stiahnuté hrdlo.

Jeho milovaný si pred neho kľakol a vzal mu tvár do dlaní. „Dúfam, že toto sú slzy radosti, Harry, inak si ma neželaj!“ varoval ho rovnako roztraseným hlasom, keď mu ich zotieral.

„Takže si sa rozhodol... že si... Och, Merlin!“ zvolal Harry a stále naňho neveriaco pozeral.

„Rozhodol. Nedokázal by som ublížiť tebe, hádam si si nemyslel, že by som ublížil niečomu, čo sa zrodilo z nás oboch, ale to neznamená, že nie som z toho všetkého na smrť vystrašený,“ zašepkal a dovolil Harrymu aby ho vytiahol na nohy a objímal a točil sa s ním, radostne výskajúc a kričiac na celý dom, aký je šťastný, kým Draco to jeho bezuzdné vyvádzanie nezastavil náruživým bozkom. Aj tak nezabránil tomu, aby si Harry pomedzi bozky nemrmlal dookola: „Budeme mať dieťa! Budeme mať dieťatko!“

Nakoniec so smiechom to jeho vyvádzanie Draco zatrhol. „Prestaň! Nechceš nám vari ublížiť,“ karhal ho so širokým úsmevom a Harry pokrútil hlavou, objal ho a pohladkal mu bruško.

„Samozrejme, že nie, ako si na to prišiel?“ odvetil mu nežne a ich pery sa znova spojili. „Vie o tom ešte niekto?“ opýtal sa ho po chvíli blaženého mlčania a hladkania Dracovho bruška.

„Nie. Chcel som, aby si to vedel prvý. Veď si otec, nie?“ zašepkal mu na oplátku Draco a oprel sa o jeho hruď, vyžívajúc sa jeho pozornom láskaní.

Stáli v tesnom objatí v obývačke a zdalo sa, že žiaria viac ako ten rozsvietený vianočný stromček. Harryho odrazu čosi napadlo. „Počkaj,“ hlesol. Odtrhol sa od neho s tichým ospravedlnením a vrhol sa pod stromček i on. Vytiahol odtiaľ malú krabičku, menšiu ako bola tá, ktorú dostal od Draca a odhodlane k nemu pristúpil. Chcel mu to dať síce až zajtra a premyslieť si cez noc ako to spraviť, ale... hádam to nejako zvládne ihneď teraz.

„Ak som si mohol otvoriť jeden darček ja,“ riekol roznežnene, „potom tak môžeš urobiť i ty. Aj tak by som nezaspal, kým by som nevedel, na čom som.“

Draco jeho narážku nechápal, ale to nezabránilo tomu, aby jeho nápad zavrhol. Hoci si v duchu pomyslel, že mohol vybrať nejakú väčšiu krabicu a uvažoval, čo to môže byť, keď je to také... malé. Zatriasol ňou ako mal vo zvyku a počul ako sa v jej vnútri niečo pohlo. Keď sa prepracoval po pár sekundách do krabice vytiahol odtiaľ zelenú zamatovú škatuľku. V prvom momente mu napadlo, že mu Harry zrejme kúpil manžetové gombíky a v druhom, že je to FAKT nesmierne romantické. Lenže keď otvoril veko, od prekvapenia vytreštil oči navlas rovnako, ako to spravil pred chvíľou Harry.

Harry naňho vrhol rozpačitý úsmev. „Ja... páči sa ti?“ opýtal sa a nepočkal na Dracovu odpoveď. „Netuším, ako sa to robí... Viem, že keď žiada muž o ruku ženu, mal by si kľaknúť na koleno, ale... čo ak žiada muž o ruku muža?“ zašepkal, keď naňho Draco konečne pozrel. Harry si aj tak kľakol na koleno a hoci s obavami z odmietnutia, aj tak mu pozrel priamo do očí. „Draco Malfoy, milujem ťa viac ako čokoľvek na tomto svete a nič mi neurobí väčšiu radosť, ako počuť tvoje áno. Túžim po tom, stráviť s tebou zvyšok svojho života, lebo len s tebou dostal svoj zmysel, Draco. Bez teba nie som ničím... S tebou láska – mám všetko, po čom som kedy túžil. Vezmeš si ma?“ predniesol svoju narýchlo pozliepanú reč. Slová, ktoré mu vyrážali priamo z duše... zo srdca... Nevedel si predstaviť vhodnejšie, ktoré by vystihli to, čo k nemu cíti.

Dracovi pomyslel v tej chvíli na jedno. „Dopekla aj so slzami a hormónmi! Ale prikývol. Prikývol a medzi bozkami, ktorými zasypal Harryho, zašepkal aspoň desaťkrát svoje áno. A on si myslel, ako Harryho prekvapí! Merlin, naozaj si boli takí podobní?

***

„Milujem ťa,“ zamrmlal, keď ležal o niečo neskôr v Harryho posteli. Držal si ruku s prsteňom pred tvárou a obzeral si zlatý krúžok so sivým kameňom v svetle nočnej lampy. Až teraz si všimol, že je vo vnútri po obvode prsteňa niečo vyryté. „Tha Gad Agam Ort. Čo to znamená?“

Harry sa usmial, navliekol mu prsteň späť na prst a pobozkal ho. „Je to škótsky dialekt a znamená to – Moja láska je s tebou.“

Draco sa k nemu privinul a pohliadol naňho. „Vybral si dobre,“ zamrmlal napokon. „Veľmi dobre, pretože tie slová sú pravdivé.“

„Sú,“ súhlasil Harry. Opätoval mu úsmev a siahol rukou pod prikrývku, aby pohladkal jeho mierne vypuklé bruško. Topánočky s kartičkou stáli na nočnom stolíku ako malá pripomienka, že si to všetko Harry len nevysníval. Draco spokojne zavrnel a pritúlil sa k nemu bližšie. Viečka sa mu unavene zatrepotali a Harry si ho privinul tesnejšie.

 Vlk v jeho vnútri naposledy radostne zavil a zavrčal blahom, predtým ako zaspal. Vedel, že nikdy vo svojom živote nemohol byť šťastnejším ako bol teraz a s ním...

*****************************************************

Ten nápad s topánočkami som odkukala od svojej dlhoročnej kamošky, ktorá takto milo prekvapila šťastného otecka :)

Čo sa týka toho výroku, ktorý som použila: "Tha Gad Agam Ort - ten som si požičala z jednej knihy od obľúbenej aurotky (L. Kleypasová - Zimná láska) Nesmierne sa mi sem hodil a ten výrok ma hneď chytil za srdce. Samozrejme si ho neprivlastňujem, česť za niečo tak krásne romantické patrí len Lise K.

harusikXX1.png
dracousikX.png
24.05.2013 14:24:25
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one