Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!
DM/HP
Varovanie: slash (presun poviedky, stav: dokončená)

35. kapitola

Zmier sa nekoná

 

Obrázok „Tak,“ hlesol Harry pri obede, „je to oficiálne,“ a zamával Dracovi pred tvárou úradným kusom popísaného, opečiatkovaného dokumentu (prišiel mu ešte v piatok poobede, ale až doteraz ho neotvoril, načo, aj tak vedel, čo tam je), kým si ho ten neprevzal a neprečítal. Keď tak spravil, znova ho zložil, položil na kraj stola a napichol si na vidličku posledný kúsok roštenky. Vložil si ju do úst, naberúc si vzápätí na vidličku zemiakovú kašu so zvyškom kyslej uhorky, ktorý sa mu povaľoval na okraji taniera.

„Nemrzí ťa to?“ opýtal sa ho, prežúvajúc chutné sústo a vôbec mu nevadilo, že má plné ústa.

„Ani najmenej. V najbližšom čase chcem kontaktovať riaditeľku a zistiť, či sa dá vôbec uvažovať o práci profesora na Rokforte, alebo si budem musieť hľadať inú variantu. Kedy jej chceš napísať ty?“

Draco dojedol a jedlo zapil minerálkou, spokojne sa oprúc na stoličke. Síce akurát dojedol a inokedy by mal dosť, ale dnes mal dojem, že by sporiadal dvojitú porciu. Zvláštne. S ľútosťou odvrátil pohľad od Harryho taniera a ledabolo pokrčil plecia.

„Ešte neviem. Otázka je, či ma vôbec bude chcieť zamestnať, keďže som bol... hm, trestaný,“ zahundral a sťažka si povzdychol.

Harry v tom však nevidel najmenší problém. „A prečo by nechcela? Keď sa to tak vezme, na Rokforte nikdy neučili samí... ako to povedať – anjeli?“

Draco sa uškrnul. „Hej, viem, čo máš na mysli, ale aj tak. Uvidíme, čo na to povie. Okrem toho, otázne je, či tam vôbec bude nejaké voľné miesto. Vravel som, že by som rád učil Elixíry, ale nebránil by som sa ani inej možnosti, keby to bolo nevyhnuté, aby som sa tam dostal.“

Harry naňho zadumane pozrel a konečne si vložil do úst posledný kúsok klobásky i on. „Nevedel som, že tam chceš ísť tak veľmi.“

„No hej, mal som to tam rád a s tebou to tam bude... perfektné,“ usmial sa naňho a Harry mu úsmev opätoval.

„Nepochybne,“ podotkol, keď si na niečo spomenul a úsmev žiariaci v tvári mu povädol. „Myslím, že by sme sa mali dať trochu do poriadku,“ zamrmlal a Draco naňho nechápavo pozrel. „Dúfam, že si nezabudol, že dnes budeme mať návštevu,“ a venoval mu veľavravný pohľad.

Draco sa plesol po čele a zvraštil tvár. „Celkom mi to vypadlo z hlavy, do kotla!“ zašomral a očividne znervóznel, čo Harrymu na nálade nepridalo.

„Dobre, nevadí. Ak si chceš pred tým trochu odpočinúť, pokojne môžeš. Ja tu upracem,“ navrhol a Draco prikývol. V poslednom čase bol trochu vyčerpaný a mal dojem, že naňho niečo lezie. Nečudo. Vonku bolo otrasné počasie. A na zdravý mu nepridalo ani to, že ho včera na prechádzke chytil lejak a on bol oblečený pomerne naľahko. A keďže bol bez prútika, mal jednoducho smolu a zmokol ako kura.

Harry sa za ním znepokojene díval a uvažoval, či by mu nemal preventívne nasadiť Životabudič (elixír proti nachladeniu). Aspoň pár kvapiek z toho elixíru. Ale načo ho zbytočne dopovať liekmi, keď nevie, či sa mu to len nezdá? Okrem toho, Draco sa nesťažoval. Včera ho síce vyhrešil, že zašiel ďaleko od domu, hoci sám poznamenal, že to vyzerá na dážď a nedal si od Harryho povedať, aby si vzal dáždnik. Iste, zdalo sa mu to príliš muklovské. Občas bol ten chlap tvrdohlavý ako mulica. Keď sa však vrátil premočený do nitky, dovolil mu, aby sa oňho postaral a s neslizolinským mlčaním prežil Harryho hundranie, keď ho zbavoval vlhkých šiat a vytieral do sucha.

Našťastie, nezdalo sa, že by mu bola vyskočila teplota nad hladinu normálu a Harrymu to zatiaľ stačilo.

***

O dve hodiny neskôr sedeli v jednom zo salónov, ktorý vybral sám Draco. Bola to tá miestnosť, v ktorej hostil rodičov i pri príležitosti svojich narodenín. Harry nevedel, či ju vybral zámerne, aby ich obmäkčil, alebo z prostého dôvodu, že si ju obľúbil. V duchu uvažoval, či to nie je kvôli tomu, že bola zladená v tradičných farbách Slizolinu.

„Dáte si niečo?“ opýtal sa Harry nonšalantne, ponúknuc im rozsiahle menu svojej barovej skrinky (Cherry, Ohnivá Whisky a Tatranský čaj), no obaja Malfoyovci slušne odmietli. Sedeli tam ako Sfingy, preskakujúc po nich pohľadmi a ich tváre boli vážne, akoby vytesané z mramoru.

Prvý sa ozval Lucius. „Ak by vám to neprekážalo, pán Potter, radi by sme sa pozhovárali osamote s naším synom.“ Pohľad, ktorý mu Luciu Malfoy venoval jasne naznačoval, že mu neradno namietať.

Harry si vymenil s Dracom nervózny pohľad a s údivom hľadel na jeho plavovlasú hlavu, ktorou pokrútil na znak odmietnutia otcovej prosby – či skôr príkazu.

„Ľutujem, pán Malfoy, ale ostávam,“ riekol a nabral v sebe toľko odvahy, že sa odvážil prisadnúť si na pohovku povedľa Draca a opätovať Luciusov pohľad, o ktorom nepochyboval, že by ho ním pokojne zniesol zo sveta, keby pohľad dokázal vraždiť.

„V poriadku, ale nebude to príjemný rozhovor, to vás môžem vopred ubezpečiť,“ informoval ich chladným hlasom, ostrým ako britva a oni obaja stroho prikývli.

Lucius sa obrátil na syna. „Trvalo nám trochu dlhšie stráviť fakt, s ktorým si sa nám priznal, keď ste nás navštívili naposledy. Ja i tvoja matka,“ Lucius preskočil pohľadom na mlčiacu manželku, ktorá nespúšťala pohľad zo svojho syna a vyzerala, že sa v duchu modlí za to, aby ju niekto prebudil z tejto nočnej mory, „sme zásadne proti vášmu vzťahu.“

„Zásadne?“ opýtal sa Draco a odfrkol si.

„Pozri sa synak, vidím to tak, že pokiaľ si neprišiel do tohto prekliateho domu...“ riekol Lucius a urobil rukou zvláštne gesto, akoby tento dom bol preňho iba ošumelou šopou, oproti jeho Manoru, „bol si celkom v poriadku. Potter ťa jednoducho nakazil, zneužil a máme opodstatnené obavy, že i sprznil.“

Harry nemohol uveriť vlastným ušiam. V jednej jedinej chvíli sa z neho stal deviant, maniak, úchyl a násilník. Lenže kým on sa zahanbene zosunul hlbšie, vnárajúc svoje telo do mäkkej pohovky, Draco sa nekontrolovateľne rozosmial. Nebol to však jeho tradičný smiech. Tento znel umelo, duto.

„Ty si teda myslíš, otec, že som sa homosexuálom stal od momentu, keď moja noha prekročila prah tohto domu? No to je fakt dobré, otec. To sa ti podarilo...“ chichúňal sa ďalej, čím Luciusa len viac rozčertil a matku rozľútostil.

„Ako mi teda vysvetlíš svoje správanie?! Nikdy si sa predsa neorientoval... týmto smerom!“ vyštekol podráždene a ľadovo modré oči zabodol do syna, sediaceho pri Potterovi.

„Hmm, tak počkaj... Čo myslíš, že som skúšal v izbe s Nottom? Alebo si si skutočne myslel, že s takým Blaisom počas letných prázdnin ozaj skúšame čiernu mágiu v praxi? Blaise bol srab, ale na niečo bol predsa len užitočný,“ riekol navonok celkom pokojne, hoci to v jeho vnútri vrelo a kvôli matke ľutoval, že bol nútený to vytiahnuť. Už sa to však nedalo vziať späť.

„Draco,“ vydýchla prekvapene Narcissa, lapajúc po dychu a zakryjúc si chvejúce sa pery bledou rukou. Jej veľké, okrúhle oči sa prekvapením akoby ešte viac zväčšili. Chcel jej to vysvetliť a aj to urobí, ale nie teraz. Jeho otec sem neprišiel s fajkou mieru a to ho nesmierne ranilo. Nechcel si ich vypočuť, chcel prikazovať, ničiť a dosiahnuť svoje. Lenže to mu neprejde.

„Naznačuješ mi veľmi nevyberaným spôsobom, ako to s tebou vlastne je, synak! Ale aj tak tomu nemôžem uveriť. Je mi jedno, čo si a s kým stváral, ale mal by si sa spamätať. Myslel si vôbec na nás? Na svoju rodinu? Aké svetlo to na nás vrhne? To zas budú titulky v novinách, už to jasne vidím!“ vykrikoval rozčúlene Lucius Malfoy a dlhé vlasy mu na pleciach poskočili, keď sa prudko vymrštil z kresla a prebodol syna pohľadom. Začal sa prechádzať hore-dolu popred kreslo, v ktorom sedel, pokračujúc vo svojej tiráde. „A čo ty? Nechci mi povedať, že nechceš vlastnú rodinu... a potomka! Niekoho, kto ponesie naše meno v budúcnosti, niekoho, komu bude v žilách kolovať tvoja krv – naša krv – a niekoho, kto zdedí všetok majetok, ktorý zveľaďujeme už po toľko generácií!“

Dracova tvár spopolavela a Harrymu došlo, že o tomto vážne nepremýšľal. Nikdy sa o budúcnosti nezhovárali – ak sme si odmysleli to, že uvažovali o pozíciách profesorov na Rokforte. Harrymu sa odrazu spotili dlane. Rátal s ním Draco vôbec do budúcnosti? A keď, na ako dlho? Harry nebol človek, ktorého by nadchýnali krátke známosti, alebo ktorý by sa vyžíval v sexe na jednu noc. On dúfal, že ich vzťah prerastie do niečoho podobnému – naveky spolu. Odrazu sa zdalo, že by to tak nemuselo byť.

Draco mlčal a Lucius sa chytil tejto skutočnosti, ako topiaci sa slamky. „Synak. Prosím, uvažuj! Netrpela naša rodina v poslednom čase viac ako dosť? Nechcem, aby sa o nás písalo v súvislosti s ďalším škandálom. Uvažuj predsa! Minulý týždeň som stretol Pansy. Naznačila niečo v zmysle, že by ti bola schopná odpustiť. Stále je ochotná vziať si ťa! Draco! Synak!“

Harry si pripadal ako piate koleso na voze. Alebo ako osina v zadku Malfoyovcov. Bolo to horšie, oveľa horšie preto, lebo Draco stále mlčal, uprene si civel pod nohy a nervózne si stláčal prsty.

„Ja nemôžem, otec,“ ozval sa napokon a vzhliadol k Luciusovi.

Ten sa zamračil a jeho oči preklali syna ešte zlovestnejším pohľadom. „Asi si ma nepočúval! Alebo možno nevnímal! Čo také ti môže Potter ponúknuť okrem... sexu?!“ opýtal sa tvrdo.

Jeho príkre slová Harryho urazili, Draca nadvihli z pohovky. Harry pozrel do jeho zamračenej tváre a jeho oči vyžarovali nepoznanú tvrdosť a chlad, rovnako ako oči jeho otca. Skôr, ako však stihol povedať on čokoľvek na svoju obranu, ozval sa Draco.

„Tak dosť! Nenechám sa od teba urážať!“ zvolal nekompromisne plavovlasý čarodejník. „Robíš tu s komára somára, pričom dobre vieš, že na vzťahy rovnakého pohlavia sa u nás prihliada inak ako u muklov, ktorí sú plní predsudkov!“

„Draco!“ začal Lucius, ale neúspešne, lebo jeho jediný syn ho prísne zarazil.

„Nie! Nebudem ťa počúvať! Nie v tomto! Poslúchal som ťa celý svoj mizerný život! Dokonca som sa kvôli tebe nechal naverbovať do služieb k Temnému pánovi, len aby som zachránil ten tvoj kostnatný zadok a ty si mi za to neprejavil ani náznak vďaky! Seriem na to, čo myslíš a čo chceš! Konečne chcem žiť! A áno, s Potterom! S nikým iným! A tá všivavá kurva Pansy mi môže vyliezť na hrb!“ kričal Draco na plné hrdlo. Zúril. Ale oveľa väčšmi pociťoval sklamanie. Hlboké sklamanie, pretože jeho najbližší ho nedokázali pochopiť a akceptovať takého, akým v skutočnosti bol. Homosexuál zamilovaný do svojho niekdajšieho nepriateľa. Potom uprel pohľad na matku. Bol mäkkší a nežnejší. Keď k nej prehovoril, i jeho hlas bol iný.

„Mama,“ šepol a privrel oči, šúchajúc si medzi prstom a palcom koreň nosa, kým sa celkom neupokojil a nepohliadol jej priamo do očí. „Vždy si mi opakovala, že si nepraješ nič iné, len to, aby som bol šťastný. A ja som... Prečo to nemôžete pochopiť a prijať ma takého, aký naozaj som?“

Narcisse sa v očiach zaligotali slzy. Ruku mala stále pritlačenú na chvejúcich sa perách a vyzerala, že je na pokraji toho, aby sa ovládla a nerozplakala sa pred nimi. No nestihla to, lebo Lucius jej položil ruku na plece a bez toho, aby venoval synovi jediný pohľad, pokynul jej, aby vstala.

Prv, ako Malfoy starší vykročil zo salóna, mierne natočil hlavu a zašomral ponad plece: „Keď sa spamätáš, pokojne sa vráť. Inak nie!“

„Otec,“ šepol Draco zlomeným hlasom a Harry sa musel bezmocne prizerať tomu, ako Lucius zavrhol vlastného syna.

„Nemám syna!“ vyriekol nad ním svoj ortieľ a Draco od úžasu otvoril ústa.

Harry počul zosilnený zvuk plameňov z kozuba, keď sa odmiestnili letaxovou sieťou. Postavil sa a nevediac, čo spraviť, či povedať, ostal tam stáť ako soľný stĺp.

„Mrzí ma to,“ vyrazil zo seba po chvíli, dívajúc sa na Dracov meravý chrbát, ale nedostal žiadnu odozvu. „Podľa mňa to nemyslel vážne, Draco. Nemohli by sa predsa len tak zrieknuť svojho jediného syna...“ Ale sám si nebol istý vlastnými slovami.

Draco pokrútil hlavou. „No, ty ho nepoznáš...“ zamrmlal bez známky výčitiek v hlase, a keď mu Harry položil na plece ruku v povzbudzujúcom geste, striasol ju zo seba. „Ja... chcem byť... potrebujem byť chvíľu sám,“ riekol chvatne a vybehol z miestnosti, berúc schody po dvoch. Harry ešte počul, ako sa za ním zatresli dvere jeho izby, ktorú už pár dní neobýval.

„Sto hromov do pekla!“ zaklial Harry a kopol nohou do kresla tak silno, až ho skoro prevrátil. Tak, ako Lucius predtým, i on teraz premeriaval miestnosť krátkymi, ráznymi krokmi pred kozubom a premýšľal, čo by mal spraviť. Najradšej by bol vybehol za ním a nejako ho upokojil a utešil, ale nebol si istý, či je to dobrý nápad.

„Čert to ber!“ zahundral si popod nos približne o desať minú neskôr a zamieril na poschodie. Podišiel k Dracovým dverám a ustrnul. V tvári mal nečitateľný výraz, keď načúval tlmeným vzlykom, vychádzajúcim z izby za dverami, pred ktorými postával. Totálne vykoľajený sa zosunul popri stene, sadnúc si na podlahu do tureckého sedu. Schoval si tvár do dlaní a prsty zaboril do tmavých, neposlušných vlasov.

Čo mal robiť? A čo urobí Draco? Poslúchne otca po tom, ako sa mu vyhrážal? Uprednostní svoju rodinu pred ním? Zastal sa ho pred rodičmi už druhý raz. Prvý raz nemali šancu reagovať na jeho vyhlásenie o tom, že je homosexuál a navyše zamilovaný doňho, ale druhýkrát si Lucius dal záležať, aby svojho syna presvedčil a primäl k rozumu a správnemu rozhodnutiu – teda správneho podľa neho. Ale Harry cítil, že rozhodnúť by mal on. Nemal by to srdce, keby Draca obral o rodinu z vlastných sebeckých pohnútok. Miloval ho a jeho šťastie mu bolo prednejšie... Prednejšie, ako jeho vlastné. Veď taká by mala byť skutočná láska nie? Obetavá, láskavá, nemajetnícka, taká, ktorá dáva a nič za to nepýta... Po chvíli sa odhodlal. Bolo to ťažké rozhodnutie. Možno najťažšie, aké kedy urobil. Tichý nárek za dverami ustal tiež.

Dnu vošiel bez zaklopania. V izbe bolo šero, ale bez problémov rozoznal štíhlu postavu schúlenú na posteli. Podišiel k nej a sadol si na jej kraj, zopnúc prsty v lone. Chvíľu obaja mlčali. Draco sa pred ním ani nenamáhal zakryť svoju slabosť... Líca mal stále mokré od sĺz. Pre Harryho to bolo nepredstaviteľné. Díval sa do jeho bledej tváre zmáčanej slzami, kým k nemu nenatiahol ruku a dotykom svojej teplej dlane mu ich nepozotieral.

„Nechcem, aby si kvôli mne trpel. Nikdy by som si neodpustil, že so na vine tvojmu odlúčeniu od rodiny. Nech sú, akí sú, sú to tvoji rodičia,“ zamrmlal stiahnutým hrdlom. Jeho hlas znel akosi priškrtene. Napokon, nebolo ľahké vzdať sa lásky...

„Harry, och... ja... len to nie! Do pekla aj s tvojou šľachetnosťou!“ zakvílil a zahryzol si do spodnej pery. Natiahol sa po jeho ruke a zovrel ju priam kŕčovito vo svojej dlani. „Prvý raz som bol schopný postaviť sa otcovi! Hoci ma jeho slová ranili a ja som tu smoklil ako baba – ak to niekomu povieš, prekľajem ťa! – ale myslel som to vážne. Nesmieš ma opustiť! Nesmieš!“

„Nie, to by som fakt nerád a naozaj to nechcem, ale mal by si zvážiť otcove slová... Nebojíš sa toho, čo sa stane, keď sa náš vzťah prevalí? Povedz, nikdy si netúžil po vlastnej rodine? Po deťoch? A čo Pansy? Čo ak skutočne čaká tvoje dieťa?“ dohováral mu nežne.

„Otcove slová... Myslíš tie halušky, čo sa mi snažil natlačiť do hlavy?!“ odvrkol a pozrel naňho odhodlane. „Ak mám pravdu povedať, nepremýšľal som nad tým. Nebolo treba... Nedúfal som, že sa dožijem svojich dvadsiatich prvých narodenín. Popravde, vždy som sa triasol predstavou, že otrčím kopytá už v šiestom ročníku, keď nevyjde to, čo mi Temný pán prikázal spraviť. Nikdy  som nežil pre budúcnosť. Iba pre prítomnosť Harry... Prvý raz v celom svojom posratom Malfoyovskom živote som šťastný. A nechcem sa toho vzdať! Počuješ? Nevzdám sa ťa, Potter!“

Harry sa pousmial a nežne mu prešiel končekmi prstov po rozpálenom líci. Draco sa nadvihol do sedu a bez zdráhania sa mu stúlil do náručia ako mača. Harryho prsty prečesali jeho hodvábne pramene zlatistých vlasov a jeho pery vtlačili bozk na vrch hlavy.

„Milujem ťa, Draco Malfoy,“ zašepkal, posievajúc bozkami jeho bledú tvár, kým sa nezastavil na jeho ústach a Draco prehĺbil bozk, pevne ho zvierajúc vo svojom objatí.

 
harusikXX1.png
dracousikX.png
24.05.2013 14:04:30
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one