Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

VSJL - 4. kapitola

DM/HP
Varovanie: slash (presun poviedky, stav: dokončená)

4. kapitola

Záhadnejší ako kedykoľvek

 

 

Obrázok Draco sa motkal po záhrade, utierajúc si z čela kropaje potu. Na oblohe nebolo ani mráčika a on si zatienil rukou oči, hľadiac na jasné, páliace slnko. Toto sa nestávalo veľmi často. Vlastne už pár dní bolo takto pekelne teplo. Asi mu i počasie robilo samé naschvály. Nielen, že mu odňali prútik, nielen, že ho odsúdili za niečo, za čo v podstate nemohol, lebo len bránil nadosmrti pošramotenú česť ich rodiny, ale ešte i musel slúžiť Potterovi ako ten najposlednejší domáci škriatok.

„Hrom do kotla!“ zaklial, keď sa podchvíľou znova otočil k domu za svojim chrbtom. Bol vyvrheľ, jeden z najhorších snobov v celkom okolí a predsa sa v ňom kdesi hlboko vnútri ozývalo svedomie a jeho zmysel pre zodpovednosť. A starosť o Pottera, ktorého nenávidel. Celý ten čas, čo ho nechal v jeho izbe uvažoval, čo sa mu mohlo stať. Naozaj nechcel, aby mu prišili ešte i pokus o jeho vraždu.

„Mal by som sa ísť naňho pozrieť?“ uvažoval, keď si rukou prehrabol plavé vlasy. Zamračil sa, hľadiac nerozhodne na to staré sídlo. Ale netrápilo ho len to. Potter bol na tom zle a najhoršie na tom bolo, že v tomto dome bol len on jediný schopný kuchár. Hoci ani Draco nebol zlý, no jeho prednosti pri varení vynikali pri tvorbe elixírov, nie jedál. A hoci jeho život nemal momentálne žiadny hlbší zmysel, bolo to len preto, že mu ho sám nedal.

Znova zaklial, chopil sa hrablí a s buchotom ich hodil medzi ostatné náradie v kôlni. Dlhými, svižnými krokmi premeral krátku vzdialenosť k zadnej terase domu a onedlho za ním len buchli dvere. Vybehol do kúpeľne, aby sa umyl a zastal nerozhodne pred dverami Potterovej spálne. Ale nemal dosť guráže na to, aby ich aj otvoril a presvedčil sa, či ten nepodarok žije. Namiesto toho zamieril späť na prízemie a do kuchyne, kde otváral chvatom všetky skrinky a skúmal, čo v nich je a čo by tak mohol vzhľadom k svojim chabým schopnostiam kuchára môcť pripraviť.

Urobil však dobre, že sa rozhodol pre nekomplikované jedlo a podľa celkom presného návodu na prípravu spravil cestoviny. S omáčkou si pomohol s receptom z akejsi prastarej kuchárskej knihy, ktorú našiel v jednej z dolných skríň. Samotná príprava mu netrvala viac ako hodinu a hoci sa mu celkom darilo, čo bol sám prekvapený, nezabránilo to tomu, aby si popod nos ticho nehundral, občas nezaklial a už vôbec to nezabránilo tomu, aby si nepripadal ako skutočný domáci škriatok.

Keď bolo jedlo hotové, napočudovanie bol s výsledkom svojej práce celkom spokojný, hoc sa za schopného kuchára označiť samozrejme nemohol. Naložil jedlo na tanier, do pohára nalial mlieko a vybral sa s nevôľou vpísanou celkom jasne v tvári hore schodmi. Nezaklopal, prosto si otvoril a v tom okamihu zamrzol na mieste. Potter stál s ručníkom okolo bedier pri stene, v ktorej práve zmizli akési dvere. Dobre, tie dvere ho až tak netrápili. Viac ho znepokojovalo to, že Potter nemal na sebe nič viac ... Len uterák. Bol vlastne nahý. A stál tam celkom pokojne, spýtavo naňho hľadiac. Len v tom blbom uteráku.

„Som ti ... jedlo,“ vykoktal napokon Draco, keď si odkašľal, lebo i jemu samému znel jeho hlas divne.  „Myslel som, že ... nič iné som nenašiel.“ Draco sa zarazil, stále stojac medzi dverami a stále civiac na Pottera. „Naozaj tu stojím a kokcem ako idiot?“ pomyslel si naštvane i zúfalo naraz. Jeho oči prechádzali postupne z Potterových širokých pliec cez hrudník, na ktorom sa črtali jemné chĺpky, chrbát posiaty jazvami, k štíhlemu pásu a dlhým, svalnatým nohám vytŕčajúcim spod uteráka.

„Nemusel si si robiť starosti,“ povedal Harry, hľadiac naňho udivene a rukou si mimovoľne zašiel k pásu, aby si pridržal uterák, lebo mal pocit, že sa mu uvoľňuje.

„Samozrejme, že som nemusel,“ zahundral Draco a zdalo sa, že sa mu konečne vrátilo jeho sebaovládanie. Alebo aspoň reč.

Harry nevedel, či sa mu to len zdalo, alebo naozaj si ho Draco premeriaval skúmavým, obdivným, priam ... akýmsi zvláštnym pohľadom. Zamrazilo ho, ale nebol to nepríjemný pocit.

„Vonia to dobre,“ povedal, aby zmieril to napätie medzi nimi, ktoré priam hmatateľne cítil. Očami sledoval Draca, ktorý položil tácku na stolík a zberal sa preč.

„Mhm,“ zahundral, ani len ústa neotvoriac a znova naňho vrhol kradmý pohľad. Harry sa zachvel a uvedomil si, že by sa bol cítil sto ráz lepšie, keby bol kompletne oblečený.

„Chcel som zísť dole a navariť, ale ... zdá sa, že si to zvládol,“ hovoril, upierajúc uznanlivo pohľad na tanier s horúcim jedlom. Naozaj to voňalo lákavo a jemu sa zbiehali slinky.

„Nemysli si, že sa to bude opakovať,“ zašomral plavovlasý mladík vzdorujúc mu každou bunkou tela i mysle.

„Samozrejme,“ odvetil Harry celkom pokojne. Nechcel sa s ním hádať. Aspoň nie po tom, čo preňho dnes urobil. Nikdy by si nebol pomyslel, že Malfoy dokáže byť takýto ... starostlivý. A nechcel mu to zbytočne pripomínať, aby ho nepopudil ešte viac.

„Bolo to len preto, že si na tom vyzeral ... zle. A nechcem, aby ma strčili do Azkabanu za niečo, čo som nespravil,“ vysvetľoval Draco svoje pohnútky.

„Jasné, chápem to.“

„A nie som žiaden poondiaty kuchár!“ zasyčal na dôvažok.

„Vravel si,“ prikývol Harry.

„Ani žiaden blbý domáci škriatok! To, že tu s tebou musím žiť, ma z neho ešte nerobí.“

„Isteže nie.“

„Fajn, som rád, že sme si to vyjasnili,“ zavrčal Draco, cítiac, že povedal všetko, čo mal na srdci. Alebo skôr na jazyku.

„Fajn.“

„Tak fajn. Ja ... idem ... jesť,“ habkal znova nesúvislo, zastaviac svoj pohľad na rozkošnej pupočnej jamke v tvare miniatúrneho lievika, od ktorej sa zbiehali poza uterák tmavé chĺpky.

„Fajn,“ zopakoval Harry a nemohol zabrániť tomu, aby sa nečervenal. Draco zdá sa, si to vôbec nevšimol. Namiesto toho sa otočil na päte a skoro vrazil do zárubne dverí. Harry počul ako ticho zaklial, tresol dvermi na jeho izbe a zmizol za nimi. Počul dupot jeho nôh na schodoch a jeho srdce sa konečne vrátilo do normálu. Netušil, čo to malo znamenať, ale teraz sa tým nechcel zaoberať. Aspoň si to nahováral. Rýchlo sa obliekol a rozhodol sa, že pre dnešok toho naňho bolo viac ako dosť. Namiesto toho sa najedol (a musel uznať, že to bolo skvelá večera) a vrátil sa k svojmu písaciemu stolu v kúte miestnosti, stojacemu pod oknom, neďaleko kozuba.

***

Harry sa nemohol sústrediť. Študoval runové znaky popísané na starých zažĺtnutých listoch knihy a nemohol z nich vyjsť. Nie, že by im nerozumel, proste ... nezapadlo to do seba. Jednotlivé opisy a súvislosti. Rozopol si rukáv tmavozelenej košele a odhalil svoje pravé predlaktie zahľadiac sa na tenkú jazvu, ktorá sa mu tiahla od zápästia skoro až po lakťovú jamku a prešiel po nej ukazovákom ľavej ruky.

„Čo do kotla to má znamenať?“ zamrmlal si popod nos. „Prečo nemôžem nájsť žiadne odpovede na svoje otázky?“ S hlbokým povzdychom oprel hlavu o vyrezávané, vysoké operadlo kresla. Pootvoril oči a cez ich štrbiny hľadel na strop a tiene, ktoré naňho vrhali sviece i lampa zažatá pri posteli na jeho nočnom stolíku. „Nestačila mi vari jedna?“ zašomral, zovrel ruku v päsť a tresol ňou o opierku, ktorá sa pod silou úderu zachvela.

Vedel, že Draco Malfoy bol poznačený ... no, podobne. Akurát, že na inej ruke a inak. Lenže tiene jeho minulosti odpočívali pochované hlboko pod čiernou zemou. Jeho už nemôžu strašiť červené hadie oči, ani tá odporná slizká tvár a príkazy chorého mozgu. Nie, od toho mal už pokoj ... navždy. No čo on? Kedy si bude môcť spokojne vydýchnuť?

Bledá jazva na jeho ruke sa však akoby vysmievala jeho bezmocnosti. Jeho ruka sa presunula k hlave, kde ukrytá pod vlasmi odpočívala už roky jeho prvá jazva. Jazva, ktorá mu predurčila osud a tak povediac, zničila život. Vďaka jednej idiotskej veštbe prišiel o rodičov, o svoj domov a bol uvrhnutý do samotného pekla, za čo považoval nažívanie s Dursleyovcami. Popravde, nebol ďaleko od pravdy. Teraz to však bolo iné. Bol slobodný. Konečne si po dlhom čase mohol vychutnať život bez smrti a násilia, ktoré sa po zvyšných sedem rokov spájalo uňho s menom Voldemort. Ale osud si s ním nepekne zahral a on bol poznačený znova. Navyše, aby jeho utrpeniu nebol koniec, jeho dvaja najlepší priatelia zmizli a ministerstvo mu zavesilo na krk Malfoya. Naozaj sa nevedel rozhodnúť, čo je z toho horšie.

Znova sa naklonil nad runové zápisky a snažil sa sústrediť. Nedarilo sa mu to. Keď to už viac nedokázal vydržať, zabuchol knihu s poriadnym pleskotom a postavil sa zo stoličky tak rýchlo, až ju skoro prevrátil. Chvíľu len tak bezcieľne pochodoval po izbe, ale keď sa mu zdala primalá, tichými krokmi, našľapujúc nečujne sa vykradol von z izby, blúdiac tmavým domom ako duch. Prešiel dlhou chodbou a udivene sa zastavil pred dverami, ktoré patrili Malfoyovi. Jeho izba. Bol tam vnútri. Vedel to, lebo ho cítil. Jeho vôňu, pokojný tlkot jeho srdca, mohol počuť jeho pravidelný dych a priam videl, ako sa mu dvíha a znova klesá hruď. Zaklial a prstami zaryl do drevenej zárubne. Otočil sa na opätku a zišiel dolu schodmi. Musel na vzduch. Musel ...

Obloha bola jasná, hoci na nej plávali neveľké chuchvalce oblakov, rovnako čiernych ako atrament, ako dnešná noc. Kosákovitý mesiac si spokojne hovel na oblohe v obklopení hviezd a Harry vyvrátil hlavu dohora, aby sa pokochal jeho krásou. Jeho zelené oči temne zažiarili, akoby pri pohľade na strieborný kosák zmenili farbu a zaleskli sa ortuťou. Niekedy, vo chvíľach ako bola táto, veril, že je prekliaty ... Nadosmrti ...

Stačili mu jeden dlhý skok, aby sa premenil a onedlho jeho siluetu pohltili skuvíňajúce tiene tmavého, zlovestného lesa, rozrastajúceho sa okolo celého jeho sídla.

***

Draco sa zobudil celý spotený. Mal veľmi nepríjemný sen. Sedel znova na trestnej lavici a snažil sa hájiť. Jeho žalobcovia však mali iný názor. Musel zaplatiť za život Pottera vlastným životom, vlastnou krvou.

„Smrť!“ kričali ako jeden a jemu z ich hlasov naskakovala husia koža. Striasol sa, keď sediac na posteli premýšľal, kde to vlastne je. Vykĺzol z postele a podišiel k oknu. Vonku z lesa sa ozvalo dlhé, vlčie zavytie. Jeho sivé oči sa snažili prispôsobiť tme, ale nevidel nič, len tiene noci. Vyšiel zo svojej izby a potichu kráčal chodbou, nadobúdajúc čudný pocit. Nesvietil. Jeho oči sa celkom poľahky prispôsobili tme. Okrem toho, svetlo z pootvorených dverí na protiľahlej strane chodby ho lákalo dostatočne, aby pristúpil k dverám a jemne do nich štuchol.

Izba bola prázdna. Nevedel prečo, ale útroby mu zovrel podivný pocit. Žeby úzkosť? Nechcel sa nad tým zamýšľať. Namiesto toho vstúpil dnu. Podišiel k posteli a dotkol sa vankúša končekmi svojich prstov. Zelená hodvábna obliečka ho chladila pod prstami. Zamyslene prešiel krížom, cez celú izbu k stene, kde predtým videl stáť Pottera a miznúť dvere. Skúšal stenu ohmatkávať, zistiť, či tu nie je nikde skrytý nejaký kľúč, páka alebo niečo, čo by ich otvorilo. Bol zvedavý, čo tam tak Potter mohol skrývať. Nenašiel nič a tak zamračene a s hundraním podišiel k jeho pracovnému stolu. Ešte zamračenejšie sa pozrel na nejakú starú knihu, poriadne hrubú a dosť ošúchanú s ožltnutými stránkami a len čo si prečítal prvý riadok na strane, kde bola roztvorená, zamračil sa snáď ešte viac.

„Hľadáš niečo?“ ozvalo sa odo dverí a on vyľakane odstúpil, vraziac bokom do stola. Sviečka v striebornom stojane sa zakývala a jej rozhojdaný plameň sa skoro okamžite ustálil horiac ďalej, akoby sa nič nedialo.

„N..nie,“ odvetil a pohľadom prebehol Potterov chatrný výzor. Všimol si jeho oči, ktoré naňho hľadeli a podivne sa leskli. „Len som ... či si ... v poriadku,“ vykoktal nesúvislo, preklínajúc sa za svoju slabosť. Čo sa to s ním do pekla dialo? Nespoznával sa!

„Som,“ odvetil Potter cez zuby a ustúpil odo dverí, jasne naznačiac, aby vypadol z jeho izby. Draco nemienil strácať čas. Zmizol rýchlejšie, akoby ste stihli povedať Potter. Zavrel sa vo svojej izbe, zamkol dvere, ale i napriek tomu nespúšťal zrak z kľúča, ktorým len teraz pootočil v zámke.

„Čo do pekla sa to tu deje?“ zašomral, keď sa mu pred očami zobrazil Potterov obraz, výraz tváre ošľahanej vetrom. Napokon si sadol na posteľ a načiahol sa po rozčítanej knihe, aby prišiel na iné myšlienky. Len to mu mohlo pomôcť, ak sa nehodlal zblázniť. Potter bol záhadnejší ako kedykoľvek predtým.

 

harusikXX.png
dracousik.png
24.05.2013 11:45:57
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one