Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

VSJL - 37. kapitola

DM/HP
Varovanie: slash (presun poviedky, stav: dokončená)

37. kapitola

U škuľavého šmukla

 

Obrázok Harry  sa skláňal nad pergamenom a orlie brko v jeho rukách kmitalo po papieri s tichým škrabotom, ktoré vydával jeho atramentom sfarbený čierny hrot. Konečne sa rozhodol napísať McGonagallovej, ktorá už pár rokov zastávala post riaditeľky na Rokforte. Nevedel, čo sa od jeho odchodu zo školy zmenilo. Pretože kým tam chodil, stalo sa samozrejmosťou, že každý rok mali iného profesora OPČM. Bolo to tak i teraz? Musel si priznať, že si to v duchu prial. Vlastne to bolo jeho jediné svetielko nádeje, keďže sa tam chcel zamestnať. Uvažoval, či písal riaditeľke už i Draco. Zatiaľ mu nepovedal, že tak učinil. Keď sa konečne podpísal úhľadným písmom pod list, odložil brko a znova si ho prečítal, dávajúc si pozor i na najmenšiu chybičku, ktorá mu mohla uniknúť. Bol však spokojný. List poskladal a vložil do obálky s adresou Rokfortu. Zapečatil ju červeným, pečatným voskom a položil na stôl, aby ju nezabudol zajtra včas ráno poslať.

Bolo neskoro a nenapovedalo mu to iba monotónne odbíjanie hodín stojacich na kozubovej rímse. Za oknami sa už dávno zotmelo. Vstal zo svojho obľúbeného koženého kresla a ponaťahoval si stuhnuté svaly. So zamysleným výrazom v tvári pristúpil k oknu a zadíval sa do temnoty za ním. Vonku mrzlo. Bodaj by nie, keď mesiac november ukazoval svoju silu a oznamoval príchod blížiacej sa zimy. Tento týždeň však ranné mrazy ustúpili a vystriedalo ich ako na truc daždivé počasie. Harry dúfal, že je posledné tohto roku. S clivou nostalgiou si spomínal na zimné mesiace v Rokforte, kde bolo všetko koncom novembra pokryté snehovou pokrývkou. Lenže tu... na druhej strane krajiny... Tu boli zimy iné. Nie také tuhé, nie s takými haldami snehu, nie také čarovné, ale... bolo to stále lepšie ako nič.

Odvrátil sa od okna a zrak uprel na vlnenú rohožku pred kozubom. Zasníval sa s otvorenými očami a pri spomienke na včerajší deň sa jeho žilami preliala vlna vzrušenia. Včera mal totiž Draco mimoriadne zvláštnu náladu. Najprv sa mu ráno nechcelo z postele a snažil sa ho presvedčiť, aby tam ostal s ním. Harry nemal ďaleko od toho, aby sa dal prehovoriť, ale mal svoje povinnosti. Musel zájsť do mesta a niečo si vybaviť. Okrem toho, potreboval si kúpiť nový zväzok čistých pergamenov a Draco ho už minulý týždeň žiadal o doplnenie zásob, ktoré potreboval na prípravu elixírov, a ktoré nebolo možné objednať si sovou poštou kvôli ich vzácnosti. Keď sa pred obedom vrátil z mesta, prezliekol sa a chcel pripraviť niečo na obed, ale v kuchyni sa objavil Draco. O chvíľu na to sa ocitol Harry v jeho náručí. Mladík ho náruživo, lačne bozkával a on ani nezbadal, kedy stojí čelom k stolu a opiera sa oň dlaňami. Nohavice mal stiahnuté pri členkoch vlastných, rozkročených nôh a bol v miernom predklone. Dracove ruky blúdili po rozpálenej pokožke hrude a chrbta pod jeho tričkom, pery láskali jeho krk a ich rozhorúčené telá sa spojili nie práve najjemnejšie. Bolo to prvý raz za ten deň, keď sa milovali. A nie posledný.

Harrymu sa predsa len podarilo spraviť obed a oni sa najedli. Neuniklo mu, že k nemu plavovlasý milenec jednostaj vysiela roztúžené pohľady, usmieva sa naňho, zmyselne si olizuje pery a dokonca naňho párkrát žmurkol. Harry to bral všetko s rezervou a pripisoval to nezvyčajne dobrej nálade. Potom sa Draco stratil znova vo svojom laboratóriu a Harry sa po uprataní riadu tiež odobral do svojej pracovne. Vyliezol odtiaľ až podvečer, ale len čo zbadal Harryho, vytiahol ho od rozčítaných novín a jeho prekvapené protesty umlčal nenásytným bozkom. Netreba dodávať, čo nasledovalo. Azda s výnimkou toho, že z Harryho trička ostali iba franforce a gombíky na Dracovej košeli si prvýkrát zalietali, ako sa snažil jediným myknutím rukami zbaviť toho nepotrebného kusu látky. Milovali sa priamo pred kozubom, na tej huňatej, bielej predložke.

Harry bol po dvoch najlepších výkonoch, aké kedy podal vo svojom doterajšom živote na smrť ukonaný, nehovoriac o tom, že ho bolel každý kúsok tela. Ich telá ležali poprepletaná, sperlené potom a zadýchané pred kozubom, keď sa ho konečne spýtal - čo to malo znamenať? Zdalo sa, že Draco sa konečne prebral z akéhosi tranzu a vyjachtal ledva zrozumiteľné: „Prepáč. Asi to bude vedľajší účinok z elixíru, ktorý som dnes pripravoval.“

„A čo do trolla si to pripravoval?“ zaujímal sa Harry a v duchu si poznamenal, že ten elixír isto nebude na škodu použiť ešte niekedy.

„Ale... elixír Túžby,“ odvetil rovnako znavene a Harryho zvonivý smiech naplnil miestnosť, keď sa vzápätí zmiešal s tým Dracovým.

***

„Harry?“ ozvalo sa spred neho odo dverí a on konečne odlepil oči od kozubovej predložky a pozrel na votrelca, ktorý prerušil niť jeho erotických spomienok.

„Ron? Čo tu robíš?“ opýtal sa ho prekvapene a usmial sa na starého kamaráta.

Ron Weasley iba mávol rukou a vošiel bez pozvania dnu. Nakoniec, keď sa už ukázal... Harrymu sa zdalo, že ho čosi trápi a bola to pravda. Tváril sa ako uhorka v kyslom náleve.

„Pohádal si sa s Hermionou?“ spytoval sa, keď ho ponúkol pohárikom whisky.

„Nie, to v žiadnom prípade. Vychádzame spolu dobre. Veď vieš, že ju ľúbim a zniesol by som jej modré z neba. Síce s ňou teraz trochu šijú hormóny, ale je to v pohode.“

„Tak teda, o čo ide?“

„Neviem sa rozhodnúť, aké obrúčky mám kúpiť,“ priznal napokon, čo Harryho pobavilo a rozosmial sa.

„Nesmej sa! Ja to považujem za vážny problém, kamoško!“

„Nehnevaj sa, ale veď poznáš Hermionin vkus. Ako to, že nevieš, aké kúpiť obrúčky?“ čudoval sa Harry a právom.

„Vieš, ono tak ani nejde o to, aké mám kúpiť obrúčky, ale akú veľkosť má mať jej prsteň,“ priznal skrúšene.

„A tomu ty hovoríš problém?“ vytreštil neveriaco oči a rozosmial sa ešte hlasnejšie.

„Dopekla Harry, nerehoc sa ako vôl!“ oboril sa naňho Ron urazene. „Radšej mi pomôž!“

Chvíľu mu trvalo, kým sa upokojil, ale napokon Ronovi poradil a ten sa konečne uspokojil. „Dobre, spravím ako hovoríš,“ súhlasil. „Vyskúšam si jej zásnubný prsteň a uvidím, či sa mi ho podarí nastoknúť aspoň na malíček. Vieš, nebol by to problém, keby som ju nechcel prekvapiť. Zásnubný prsteň sme kupovali tak dávno, že si nepamätám mierku jej prsta a okrem toho, vyberala si ho sama. Ale mohol by si ísť so mnou a pomôcť mi vybrať nejaký pekný párik prsteňov, čo povieš?“

Harry bez zaváhania prikývol, no pod podmienkou, že to nebude Dracovi prekážať. A teraz sa uškrnul Ron.

„Och, drží si ťa poriadne nakrátko,“ posmieval sa mu, na čo sa Harry začervenal.

„Isteže si ma nedrží nakrátko, Ron! Presne tak, ako to nerobím ani ja,“ oponoval mu statočne.

„V tvojom prípade je to iné. On tu zavretý byť musí, ty nie Harry,“ pripomenul mu Ron a venoval mu provokačný úsmev, čo Harryho podráždilo, ale chytil sa toho.

„A v tom to je! Mrzí ma, že tu musí byť zavretý. Aj on potrebuje nejakú spoločnosť... Hlavne teraz, keď...“ povzdychol si a napokon sa bez dokončenia vety odmlčal.

Ron chápavo prikývol. „Neboj sa, prežili ste i horšie veci,“ dodal povzbudivo a zdvihol sa z kresla, v ktorom sedel. Pripomenul mu, nech mu nezabudne dať vedieť, čo so zajtrajškom a či s ním môže počítať.

***

Harry usúdil, že výber prsteňov ozaj nie je hračka. Bolo ich toľko, že on sám by si nevedel vybrať. Ron si veľkosť poľahky zistil, ale teraz stáli obaja pred ťažkou úlohou. Ktorý pár vybrať? Má to byť biele zlato, žlté alebo kombinácia oboch? Gravírované alebo jednoduché? S výberom im pomáhala veľmi ochotná predavačka. Ukazovala im rady vzácnych kovových krúžkov rad za radom a Ron len skúšal a vyberal, mudroval a nahlas hútal, čo by bolo vhodné, čím by ju potešil. Nakoniec vybrali dva prstene z dvojakého zlata, na povrchu jemne gravírované. Ron bol spokojný. Vyšli z klenotníctva a Ron si spokojne pobúchal rukou po náprsnom vrecku habitu, kde ležala uschovaná škatuľka s prsteňmi. Potom sa jeho tvár zvraštila.

„Asi by som ich mal dať tebe, Harry. Keďže si môj svedok a ak nechcem, aby ich Hermiona náhodou objavila, asi to bude najlepšie riešenie,“ hútal nahlas.

„Môžeš ich pokojne dať na také miesto, kde ich Hermiona nenájde,“ poznamenal Harry, ale Ron pokrútil hlavou.

„To nepôjde. Vieš, v poslednom čase má chuť na sladké a odkladá si cukríky a iné maškrty na veľmi nezvyčajných miestach. Stačí, ak ti poviem, že som si medzi ponožkami našiel čokoládovú žabku?“ opýtal sa ho znechutene a Harry sa rozosmial.

„Tak dobre, presvedčil si ma. Daj to sem,“ navrhol a Ron mu s vďakou podal červenú, zamatovú škatuľku.

„Neskočíme na pivo?“ spýtal sa Ron a Harry by bol súhlasil, keby nebol zahliadol peknú, štíhlu ženu vojdúc do obchodu s klobúkmi na druhej strane námestia.

„Hm, vieš, dnes už asi nie,“ povedal zadumane a Ron sledoval jeho pohľad.

„Nebola to Malfoyova matka?“ spýtal sa, znova vzhliadnuc k Harrymu a ten prikývol.

„Bola. Ospravedlníš ma?“ povedal a bez ďalších zbytočných slov vyrazil k obchodu, kde zmizla stále dobre vyzerajúca blondínka v rokoch.

Harry vstúpil do Klobúčníctva a rozhliadol sa po ňom. Zbadal ju takmer okamžite. Vedel, že toto je jeho chvíľa. Nebol s ňou Lucius a teda... Srdce mu búšilo o sto šesť, keď k nej odzadu pristúpil a oslovil ju.

Narcissa sa k nemu otočila a prekvapene k nemu vzhliadla. Jej modré oči nadobudli zvláštny lesk a tvár nečitateľný výraz.

„Dobrý deň, pani Malfoyová,“ pozdravil ju, na čo mu ona jemne kývla hlavou.

„Pán Potter, aké nečakané stretnutie,“ podotkla a on sa pousmial.

„Prepáčte, že som vás tak prepadol, ale...“ odmlčal sa, zahryznúc si do spodnej pery, kým znova prehovoril. „Mohli by sme sa niekde nerušene pozhovárať?“ opýtal sa s nádejou v hlase, ale nedúfal, že mu prikývne.

Narcissa naklonila nabok hlavu a chvíľu si ho skúmavo prezerala. „Viete, ja teraz nemám veľa...“

„Prosím! Pani Malfoyová,“ vydýchol naliehavo, keď ho už chcela odmietnuť. Bolo mu jedno, že ju tak nevychovane prerušil.

Narcissa kapitulovala. Bodaj by aj nie. O synovi nemala žiadne správy, Lucius prísne kontroloval prichádzajúcu i odchádzajúcu poštu. Potrebovala počuť, že sa má jej milovaný syn dobre, potrebovala o ňom počuť čokoľvek.

„Tak dobre, nedbám. Poďme, poznám jedno nenápadné a tiché miesto, kde sa budeme môcť pokojne pozhovárať,“ pokynula mu a vyšla z obchodu s Harrym v pätách.

Reštaurácia „U škuľavého šmukla“ vôbec nebola taká, akú by ste si podľa názvu vedeli predstaviť. Ovšem, netýkalo sa to jej majiteľa, ktorým bol skutočne škuľavý šmukel a volal sa Barnaby Rosthorn. Bolo tam však pekne, príjemne, podávané jedlá boli vychýrené a hlavne, Lucius Malfoy by sa tam rozhodne nebol objavil. Ani nik z jeho priateľov, ktorí by ho mohli informovať o stretnutí jeho manželky s Potterom.

Harry odtiahol Narcisse stoličku a usadil ju. Až potom si sadol sám a opýtal sa jej, čo si bude želať. Objednala si espresso, on latté.

„Ako sa má môj syn?“ opýtala sa bez všetkého a v tvári i očiach sa jej odrážala zvedavosť, prameniaca z čírej materinskej lásky. Harry však postrehol v jej zafírových dúhovkách i tieň obáv, ktorý sa v nich mihol.

„Teraz už dobre,“ začal, keď mu skočila do reči.

„Čo myslíte tým – teraz?“ zháčila sa, ale obaja sa odmlčali, keď im čašník doniesol nápoje a opýtal sa, či si budú priať ešte niečo. Narcissa odmietla a tak mu Harry poďakoval.

„Takže, pán Potter?“ zopakovala svoju otázku, keď sa čašník vzdialil.

„Nebolo to nič vážne. Nedávno ochorel, chrípka,“ prezradil jej a ona zbledla.

„Naozaj je v poriadku?“ spýtala sa prestrašne. „Viete, nikdy nebolo ľahké mu pri chrípke zraziť horúčku... už ako chlapcovi.“

„Zistil som,“ pousmial sa. „Nebojte sa, môžem vás uistiť, že je v absolútnom poriadku. Teda aspoň fyzicky...“

„A tým chcete naznačiť zasa čo?“ čudovala sa. V jej tvári sa odrážala prísnosť sama.

„Myslím, že to viete, pani Malfoyová. Slová vášho manžela sa ho veľmi dotkli. I vaša reakcia. Nepovedali ste ani slovo na jeho obranu,“ vysvetlil a neodvážil sa jej pozrieť do očí, lebo jeho pohľad by bol obviňujúci a on sa s ňou nechcel hádať.

„Áno, to sa dá pochopiť, nie?“ riekla a obaja na chvíľu zmĺkli, kým si ona miešala čiernu kávu a on si do tej svojej sypal cukor a tiež ju zamiešal. Narcissa prehovorila opäť ako prvá. „Prečo práve môj syn, pán Potter? Celý ten čas nad tým uvažujem. Váš vzťah predtým rozhodne nenasvedčoval tomu, že to takto skončí...“

Harry pokrčil plecami a medzi tmavým obočím sa mu ukázala vráska, keď sa zamračil premýšľajúc nad jej otázkou. „Môžem vám povedať len to, čo som povedal i vášmu synovi, aj svojim priateľom, ktorý sa tomu tiež divili rovnako ako i vy. Milujem ho. Tá zdanlivá nenávisť, čo medzi nami panovala... Nepopieram, že ma Draco hneval svojim povýšeneckým správaním a rečami o čistej krvi, ale je to za nami. Keď som sa dostal do veku, kedy by ma malo začať zaujímať opačné pohlavie... nešlo to tak, ako by malo. Vzájomné podpichovanie sa s Dracom som začal vnímať inak. Jeho... som vnímal inak.“

„Prepáčte, ale dovolím si nesúhlasiť,“ riekla prísne. „Nemyslím si, že to je za vami, ako hovoríte. Nechcem napodobňovať svojho manžela, ale... premýšľali ste o svojej budúcnosti? Ako to obaja vidíte? Plánujete ostať spolu? Aké sú vlastne vaše zámery?“ na chvíľu sa odmlčala, ale Harry jej nevedel odpovedať. Ako a čo jej mal povedať, keď sa o tom s Dracom ešte nezhováral? „A čo ak Lucius naozaj Draca vydedí? Dokážete sa oňho postarať?!“ Harry mal nejasný pocit, že to nie je všetko, čo mala na srdci. Niečo zaručene skrývala, ale nebola ochotná prezradiť to.

„Neviem, priznám sa, že naozaj neviem. Ešte sme sa o tom spolu nezhovárali (mal samozrejme na mysli ich spoločnú budúcnosť). Ale verte mi, že naša finančná situácia by bola to najmenej, čo by ma trápilo. Okrem toho, viete, pred pár dňami som mu navrhol, aby sme sa rozišli. Nechcel som byť tým, kto ho pripraví o rodinu.“

„A?“ hlesla spýtavo Narcissa.

„Nesúhlasil. Pamätáte si, čo vám povedal?“

Narcissa prikývla. „Vravel, že je šťastný,“ riekla stíšeným hlasom. „Ale aj tak, ako môže byť šťastný... s vami, Potter? Nechápte ma zle, nechcem vás uraziť, ale... nikdy som si uňho nič nevšimla. Neprejavil žiadne náznaky toho, že je... Och,“ vydýchla rozochvene, zadržiavajúc slzy. „Myslela som, že po tom všetkom budeme mať konečne pokoj. Že sa môj syn usadí, založí si rodinu a všetko bude v poriadku. Lenže nič z toho sa nedeje!“

„Je mi to ľúto,“ hlesol úprimne a schoval si ruky pod stôl. Teraz si nebol istý svojím rozhodnutím a preklínal už i samotnú myšlienku, keď ho napadlo zájsť za Narcissou. Cítil sa hrozne.

Znova sa medzi nimi rozľahlo ticho, kým sa nerozhodla prehovoriť Narcissa. „Naozaj milujete môjho syna?“

Harry k nej vzhliadol s prekvapeným výrazom v tvári. „Viac než čokoľvek,“ priznal svätosväte.

Prikývla. „Tak dobre. Mali by ste vedieť, že ja v zásade proti vášmu vzťahu nie som. Vlastne sa to dalo tak trochu čakať. Aby ste ma chápali, Luciusov brat bol tiež homosexuál. Preto sa k nemu Lucius nepriznával dlhé roky.“

„Nepriznával?“ zopakoval Harry.

„Pred časom zomrel,“ vysvetlila a Harry iba kývol hlavou na znak pochopenia. „Odovzdáte môjmu synovi odo mňa pozdrav?“ opýtala sa, ale on pokrútil hlavou.

„Nie,“ povedal a vzápätí sa mierne uškrnul. „Myslím, že by ste mu mohli napísať. Iste ho to poteší.“ Hneď na to si privolal časníka a poprosil ho o kus čistého pergamenu, brko s kalamárom a pečatný vosk so sviečkou.

Popíjal kávu a spokojne sledoval Narcissu Malfoyovú pri písaní listu synovi. Keď list vložila poskladaný do obálky, rýchlo ju zapečatila a podala Harrymu. Hneď na to vstala a zberala sa na odchod.

„Zrejme vás nemusím žiadať, aby ste sa mi o syna postarali?“ spýtala sa a na tvári sa jej objavil náznak úsmevu.

Harry jej úsmev opätoval. „Nie. O to ma vôbec žiadať nemusíte.“

Chvíľu naňho skúmavo pozrela a potom zvážnela. „Nemala by som vám to hovoriť, ale vzhľadom na okolnosti... Chcem vás varovať, pán Potter. Môj manžel niečo chystá. Neviem čo má za lubom, ale tváril sa v posledných dňoch priveľmi spokojne. Dávajte si pozor.“

Narcissa sa otočila na opätku čiernych čižiem a vytratila sa do pochmúrneho dňa. Harry sa za ňou díval ešte dlho. Upieral zrak na ulicu pred reštauráciou i potom, čo sa stratila z dohľadu.

harusikXX1.png
dracousikX.png
24.05.2013 14:12:55
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one