Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

VSJL - 2. kapitola

DM/HP
Varovanie: slash (presun poviedky, stav: dokončená)
2. kapitola

Búrkové mraky

 

Obrázok Draco sedel pri raňajkách a čítal dnešné vydanie Denného proroka, ktoré doniesla sova z redakcie. Harry, sediaci oproti nemu ani len brvou nepohol, keď sa po nich načiahol ako prvý. Ale nečítal ich. Len obracal stránky, nenápadne ho pozorujúc sponad nich. Boli to už celé dva týždne, čo tu bol a musel povedať, že to nebolo najhoršie. Potter sám vymaľoval poslednú izbu, popresúval nábytok s pomocou prútika a ukončil posledné úpravy. Jediné, čo sa zdalo, že nezvládal bolo staré potrubie, ktoré ho odmietalo poslúchať a kvôli ktorému mali stále spoločnú jednu kúpeľňu. Musel však priznať, že mu to vôbec nevadilo. Najmä vtedy nie, keď ho v nej mohol občas prepadnúť. Nestalo sa mu raz a náhodou, že ho pristihol pri holení len s uterákom obtočeným okolo bedier. Ten pohľad stál za to. A to si chcel spraviť len nejakú jasnejšiu predstavu.

„Prestaň na mňa civieť,“ ozvalo sa z druhej strany stola a Draco sa začervenal.

„Uvažoval som, prečo nemáš žiadneho domáceho škriatka,“ odvetil pohotovo, ale aj tak nezabránil tomu, aby sa nezačervenal. „Weasleyho to nebodaj už omrzelo?“

Harry ho spražil svojim pohľadom, ale Draco sa ho nezľakol. Dobre, možno mu zhabali na ministerstve prútik, počas výkonu trestu, ale čo také mu mohol Potter urobiť?

Draca rozčuľovalo, že sa Potter aspoň nevytočil. Namiesto toho po sebe odpratal riad a začal ho umývať. Nemohol inak, len ho ďalej provokovať. „A čo tá Weasleyho frajerka? Ani ona by nebola zlá ako slúžka. Humusáci v starých čarodejníckych rodinách niekedy naozaj slúžili.“

Nič. Harry stále drhol taniere. „Humusáčky boli skvelé slúžky. Spravili, čo si im prikázal. Dokonca si ľahli na chrbát, aby pred tebou roztiahli no ...“

Toto už nedokončil. Harry bol pri ňom skôr, akoby stihol dokončiť. Držiac ho za golier košele priamo pod krkom ho pritlačil svojim telom k stene.

„Toto už nikdy v mojej prítomnosti nezopakuj. Neopováž sa na to ani len pomyslieť! Jasné?“ opýtal sa chrapľavým hlasom, z ktorého Dracovi prebehli po tele zimomriavky. Harry ho odrazu pustil, akoby sa bol popálil. Blonďavý chlapec naňho stále obozretne hľadel, nalepený k stene, sťažka oddychujúc. „Si tu, aby si odčinil čo si spôsobil. Myslím, že je na čase nejako ťa zamestnať.“

„Ako si prajete, vaše lordstvo,“ zatiahol posmešne, čakajúc, čo mu prikáže.

Harry k nemu pristúpil a drsne ho uchopiac za rameno ho otočil. Dracovi sa naskytol pohľad do spustnutej záhrady. „Toto bude tvoja práca. Chcem, aby tá záhrada vyzeral tak, ako kedysi. A ty to zariadiš.“

Draco zaprskal a vytrhol sa mu, ale nepovedal celkom nič. Namiesto toho vybehol z domu.

Harry sa čelom oprel o stenu. Ruky sa mu triasli ešte i teraz. Vedel, že bolo nebezpečné byť v Dracovej blízkosti, ale minister bol neoblomný. Vyniesol rozsudok, ktorý bol podľa neho spravodlivý, ale netušil, že tým ublíži Harrymu viac ako Malfoyovi.

Draco vybehol do záhrady, spokojný, že sa Potter konečne rozkýval. Doteraz sa viac ako len príšerne nudil, naviac ako sa zdalo, Potter sa mu vyhýbal. Cez deň ho vídal iba pri raňajkách, obedoch a večeri, ktoré pripravoval sám Potter. Ak to teda vídal vôbec, lebo boli dni, keď ani len netušil, či je doma. Vedel však, že sa občas v noci kamsi vytráca a vracia sa domov neskoro nad ránom, keď už začína svitať. Nebol by správny Malfoy, keby sa nepokúsil zistiť, kam stále mizne, ale ako mohol, keď mal vymedzený dokonca čas i priestor na pohyb! Zúril! Prešiel ku kôlni a do polorozpadnutých dvier kopol nohou. Okamžite povolili. Keď si vyťahoval potrebné náradie, myslel len na to, ako ho Potter štve a rozčuľuje. Doteraz ho vlastne len ignoroval a Draco nepochyboval, že to tak bude pokračovať i naďalej. A hoci by sa z toho mohol tešiť, predsa len nebol nadšený. Potter ani len netušil, ako dobre urobil, keď ho poveril úpravou svojej záhrady. To bol Dracov koníček. Iste, nikto by to doňho nepovedal. Lásku ku kvetinám v ňom vypestovala matka, hoci sa to otcovi nepáčilo, nemal inú možnosť, len sa tomu nečinne prizerať.

Draco si zo seba zhodil vestu a vykasal si rukávy bielej, bavlnenej košele. V tejto chvíli by sa mu zrejme viac hodilo tričko, ale nechcel sa ísť prezliecť. Poobzeral sa okolo seba a bolo jasné, že nemôže začať iným ako vyklčovaním a povytrhávaním starých, vyschnutých krov. Potom bude musieť porýľovať zem a určite nezaškodí ani trocha kompostu. Ak sa nemýli, nejaký videl vzadu za domov pri plote. Pustil sa do práce bez toho, aby mu vadilo, že všetko robí holými rukami. Nie div, že si na starých obschnutých tŕňových krok dopichal ruky, dodriapal jemnú, bledú kožu do krvi. Nič z toho mu nevadilo, pretože konečne mal niečo, čím mohol zamestnať svoju myseľ a nemusel uvažovať nad Potterom.

Lenže trvalo to len chvíľku, možno tridsať minút, kým sa jeho myseľ vrátila k mladíkovi, ktorý bol ukrytý kdesi tam – vnútri domu. Nevideli sa už viac ako štyri roky. Voldemort bol porazený a Potterovi boli udelené rôzne tituly za záchranu krajiny čarodejníckeho i muklovského sveta. Napriek tomu mal v novinách len jeden, hoci dlhý článok. To bolo všetko. Pokiaľ Draco vedel, vrátil sa s niektorými ďalšími do školy, aby si ukončil posledný ročník štúdia a mohol robiť to, o čom vždy básnil. Chcel byť aurorom. Či sa mu to podarilo alebo nie, to už Draco netušil.

On nepovažoval za potrebné vracať sa na Rokfort, lebo vedel, že i tak nebude pracovať. Mal dostatok majetku, aby si mohol žiť pokojne až do smrti. A to, čo už vedel mu bohato stačilo. Ale ani on nezaháľal a venoval sa samostatnému štúdiu. Nepotreboval žiadny papier, aby vedel, že je šikovný, inteligentný, a že má talent. Najmä na výtržnosti, ako sa zdalo. Preto bol teraz tu. Preto teraz klčoval Potterovi záhradu! Preto tu musel tvrdnúť najbližších šesť mesiacov! Nebolo mu však jasné, prečo sa Potter zaňho prihováral pred ministrom, rovnako ako mu nebolo jasné, prečo sa ho teraz tak vehementne stráni.

Iste, nenávideli sa celý život, ale to ešte neznamenalo, že vedľa seba tú chvíľu nemôžu celkom normálne nažívať. Ďalšou záhadou preňho boli tie jeho občasné nočné výlety, ktoré si nedokázal nijak vysvetliť a tiež to, že Weasley a Grangerová sa tu neobjavili za celý čas, odkedy tu bol. To bolo zo všetkého asi najzvláštnejšie.

Vystrel si nachvíľu boľavý chrbát a zrak mu padol na rad okien na hornom poschodí. Bol by odprisahal, že ho tam uzrel. Pokrútil hlavou a pretiahol si cez hlavu košeľu s lenivým úškrnom. Natiahol sa po vodu aby si zvlažil hrdlo a rukou si zatienil oči pred páliacim slnkom.

***

Harry sa ledva stihol schovať, aby sa neprezradil. Celkom sa pozabudol. Srdce mu splašene tĺklo kdesi v hrdle a len s námahou sa vrátilo do normálu. Vrátil sa späť k svojmu pracovnému stolu a sadol si do kresla. Vlastne sa doň zrútil. Schoval si hlavu do dlaní a pošúchal si boľavé oči. Mal toľko vlastných starostí a zdalo sa, že svet stále stojí proti nemu a prikladá mu na plecia ďalšie v podobe Malfoya.

Ako s ním mal vydržať tých šesť mesiacov bez toho, aby po ňom netúžil? Merlin! Bol rád, keď pred tými štyrmi rokmi zistil, že Malfoy sa do školy nevrátil. Mohol v pokoji doštudovať bez toho, aby ho čosi rozptyľovalo. Teda – Malfoy. A potom si spravil aurorský výcvik a čoskoro sa po tvrdom a náročnom výcviku ocitol na špičke ostatných. Ale nik netušil, že sa toho len prednedávnom vzdal, keď mu prišiel ten hrozný list od pani Weasleyovej. Ron a Hermiona záhadne zmizli. Rozhodol sa po nich pátrať na vlastnú päsť, pretože nik iný sa na to nehodlal podujať, keď vyšetrovanie aurorov po mesiaci uzavreli prípad s označením: Naďalej nezvestní. On to nebral do úvahy. Nemohol. Ron a Hermiona boli jeho najlepší priatelia. Musel ich nájsť. Vedel, že ak by to niekto mal spraviť, ak by to mal niekto dokázať, bol to on. On a len on. Oni dvaja mu iste verili a spoliehali sa naňho a on ich predsa nemohol sklamať, tak ako ho nikdy nesklamali ani oni dvaja a stáli pri ňom v tých najhorších a najťažších chvíľach.

A teraz tu bol Malfoy. Človek, ktorý ho nenávidel, muž, ktorý mu robil zo života peklo. Urastený, svalnatý – nie šľachovitý mladík, po ktorom priam bolestne túžil celé tie roky a nikto to ani len netušil. Pre Harryho bola Dracova prítomnosť horšia ako chvíľa, keď sa postavil Temnému pánovi. Bol naštvaný na ministra, že to s ním vôbec nekonzultoval, ale už sa nedalo nič robiť.

Harry sedel za stolom pri večeri, ale čakal, kým neprišiel konečne i Draco. Len čo si umyl ruky, zvalil sa na stoličku oproti nemu, očividne zmordovaný. Videl, že ledva udrží otvorené viečka a pomyslel si, že to je len a len dobre, pretože sa s ním nebude hádať. Keď si Draco naberal polievku do taniera, Harry si všimol jeho dodriapané ruky. Nepovedal nič. Nechal ho najprv najesť sa a sám zjedol, čo si naložil. Potom mu prikázal ostať sedieť, zatiaľ čo on odbehol po hojivú masť.

„Čo to robíš, Potter?“ bolo všetko, na čo sa unavený plavovlasý mladík zmohol.

„Chcem ti ošetriť rany,“ povedal Harry prosto, keď si Malfoy odfrkol.

„Nenamáhaj sa,“ odul sa a chcel vstať, keď ho Harry jemne posotil späť na stoličku.

„Ešte slovo a priviažem ťa sem,“ oponoval mu a snažil sa prepočuť Dracovo: „Samozrejme, to by sa ti páčilo, ty prašivec.“

Harry to prešiel mlčaním. Namiesto toho namieril konček prútika na Dracove ruky a pár škrabancov vyliečil jednoduchým kúzlom. Potom otvoril mastičku a jemnými, krúživými pohybmi mu ju vtieral do pokožky rúk. Draco sa pristihol, keď sa mu pomedzi pery predral tichý ston a tak radšej stisol zuby, snažiac sa ovládajúc, hoci Potterove dotyky boli ... viac ako príjemné.

„Hotovo,“ povedal Harry keď skončil a zahľadel sa na ospalého muža. „Odpočiň si. Zajtra ráno sa neuvidíme, ale pokračuj vo svojej práci.“

Draco na to nepovedal ani pol slova a Harry uvažoval, či ho vôbec ešte vníma. Bol naozaj ukonaný a trochu ho mrzelo, že ho tak uštval. Ale napokon, neprikázal mu urobiť sa na smrť. Hoci práca ešte nikomu neuškodila. Pousmial sa, keď sa za ním pozeral. Vyzeral tak ...

„Nie, prestaň!“ prikazoval si zlostne. Nebol čas myslieť na hlúposti. Len čo si bol istý, že Draco spí tvrdo ako drevo, vykradol sa z domu a premenil. Vo svojej novej podobe bežal k lesu a zmizol v jeho tmavých tieňoch.

harusikXX.png
dracousik.png
24.05.2013 11:42:34
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one