Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Skús ma zviesť II.

Pairing: SS/HP

Varovanie: slash

Venované: ZJTrane, Suellen, Patolozke, Nade, Sanasami, aMaji, kaliope, Mononoke, Lady_Corten, Erumoice a Grid
Skús ma zviesť II.


Harry odložil brko a zamrmlal si popod nos: „Sicco Atramentum.“ Čierny atrament okamžite uschol. Kúzlo zabráni tomu, aby sa mu starostlivo napísaný zoznam ingrediencií nerozmazal. Potreboval ísť nakúpiť. Dnes mal v pláne pozvať Severusa k sebe a osobne mu predviesť svoje kuchárske zručnosti.

Trojizbový byt nebol nejako extra luxusný, ale rozhodne jemu i Hermione nateraz vyhovoval a poskytoval obom dostatok pohodlia i priestoru. Aj tak to obaja pokladali len za dočasné riešenie. Napokon, jej vzťah vyzeral dosť sľubne. Blaise sa rozhodne snažil a nič nenechával na náhodu. Harry si z toho rozhodol vziať príklad.

Pri otvorenej kuchárskej knihe si znova prečítal zoznam ingrediencií a pobral sa skontrolovať obsah chladničky, aby si overil, čo má a čo musí dokúpiť. Práve, keď pohľadom i dotykom skenoval kvalitu rajčín, oheň v kozube vzplanul silnejším ohňom, čo ho mierne povedané vyľakalo a on si udrel hlavu o policu z hrubého skla.

Vyzrel von, držiac rukou dvere chladničky a šúchajúc si temeno hlavy. Zazrel na Blaisa a prevrátil očami. Nepovedal však na margo toho nič, pretože od neho na dnes večer potreboval malú službičku.

„Ahoj Harry,“ pozdravil ho žoviálne o pár centimetrov vyšší čarodejník a podišiel k nemu s tým svojím typickým širokým úsmevom. „Čo to tu stváraš?“

Harry zavrel chladničku. „Len pozerám, čo musím dokúpiť.“

„Ale, ale...“ uškrnul sa slizolinčan a jemne ho štuchol do pleca. „Čo chystáš?“

Harry odbil jeho otázku mávnutím ruky. „Počuj, potrebujem od teba na dnes večer láskavosť, Blaise.“

Blaisov úškrn sa ešte zväčšil a to si Harry myslel, že je nemožné. „Ozaj? Ako ti teda môžem pomôcť?“

„Ide o to, že by som mal rád dnes večer byt len sám pre seba a...“

„Ty kanec! Takže to vyšlo?“ vyprskol nahlas, nedávajúc si servítku pred ústa. „Ty sa chceš tomu chlapovi dnes večer dostať do nohavíc?!“

Harry zrumenel ako pečený škrot a zaškrípal zubami.

Blaise sa prestal rehotať a zatváril sa naoko pomerne kajúcne. Zazubil sa a v očiach mu svietili nezbedné iskričky.

„Takže, čo máš v pláne?“ opýtal sa a vyškubol mu zoznam z ruky. Zahvízdal a pozrel naňho. „Fíha! Ty sa mu fakt chystáš dostať do nohavíc! Romantická večera a potom šup na vec?! Ty kanec! Nemáte ešte len druhé rande?“ doberal si ho. „To mne Hermiona odolávala celé tri mesiace! Myslel som, že mi zhoria gule!“ dodal útrpne stíšeným hlasom, aby dokonale imitoval svoju vtedajšiu zúfalosť.

Nevšímal si, že Harry naňho zazerá ako na červoplaza, ktorého sa práve chystá rozmliaždiť vlastnou nohou. Alebo čímkoľvek, čo bude po ruke.

„Nie! Rozhodne sa mu dnes nechystám dostať do nohavíc! Si sexuálny deviant! Asi by som mal Hermionu pred tebou dodatočne varovať, nie?!“ zaškrípal Harry zubami a vytrhol mu zoznam z rúk.

Blaise sa spokojne usmial. „No, na to je už trochu neskoro, kamoško. Ale niečo ti prezradím. Nikdy som tak žiadnu pred ňou nepočul kričať rozkošou.“

Harry si iba odfrkol a neveriaco zdvihol obočie, no Blaise sa iba spokojne usmieval. „Takže vravíš, že chceš mať večer voľný byt? Dobre, môžeš sa na mňa spoľahnúť!“ vyhlásil rozhodne a otočil sa na päte. Pri dverách od kuchyne zastal a otočil sa. „Fakt mi nechceš prezradiť, kto to je?“

„Nie!“

Povzdych. „Dobre. Ale najprv pomôž ty mne. Potrebujem zistiť veľkosť jej prsta. Nevieš, kde si odkladá šperky?“

Harry prekvapene vyvalil oči. „Ty ju chceš...?“ nedopovedal, ale Blaise prikývol.

„To si píš!“

„Tak dobre, poď. Určite to niekde nájdeme,“ usmieval sa a predstavoval si, aké čaká na Hermionu v dnešný večer prekvapenie.

Jej spálňa bola o čosi väčšia ako Harryho. Svetlý nábytok z javoru a posteľ s nebesami, z ktorých viseli bordové závesy, ladili s kobercom rovnakej farby. Na jej toaletnom stolíku stála malá, vyrezávaná drevená truhlica, z ktorej trčala šnúra perál.

„Asi to bude ono,“ povedal Harry, ktorého zaujalo čosi celkom iné.

„Asi,“ pritakal Blaise a nadšene ju otvoril, aby mohol prekutrať jej obsah. Kým hľadal nejaký prsteň, Harry sa načiahol po zarámovanej fotografii, až neslušne vyvaľujúc oči. Keď si Blaise konečne všimol, na čo tak vyjavene čumí, vytrhol mu rámček z ruky celý purpurový v tvári od zahanbenia.

Harry naňho spýtavo pozrel. „To si... ako si?!“

Blaise rám stále držal v zovretí, pritisnutý fotkou k svojej hrudi. „No, chcel som, aby mala moju fotku a jeden kamoš mi poradil taký... ateliér.“

„Tomu vravíš fotka?! Ja tomu vravím akt! Veď si na nej... nahý!“ zašepkal.

Blaise odul pery. „No a? Je nevšedná! O to mi išlo. Chcel som ju dostať, nie oblbovať. Tie tri mesiace čakania boli peklo... ver mi,“ povzdychol si.

Harry pokrútil hlavou. „A mne hovorí kanec!“ odvrkol a vyšiel z izby von mysliac na to, že netušil, aký je Blaise pod tým škrobeným oblekom sexy. Blaise ho nasledoval so svojou korisťou. Prstienok si strčil do náprsného vrecka košele, keď ho Harry prekvapil otázkou.

„Kde je ten ateliér?“

„Na Grover street. Dám ti vizitku?“ opýtal sa znova s tým šibalským pohľadom a skôr, než stihol Harry odpovedať, držal v prstoch malú bielu kartičku.

„Tak sa maj a dnes ju rozhodne nečakaj. Budeš mať byt celú noc len pre seba!“ usmial sa. „Do toho, kamoš! Zlož ho na lopatky a poriadne ho...“

„Blaise! Sklapni!“ zasyčal Harry podráždene.

Mladík sa stratil v kozube a jeho pobavený rehot ustal tiež. Našťastie.

sssSHSsssSHSsss

Severus sa naposledy obzrel v zrkadle. Opäť dva prekliate týždne. Videlo sa mu to pridlho! Za ten čas však Potter rozhodne nezaháľal. Jeho snehobiela sova ho navštívila celkom štyri razy, čo vyvolalo nielen u jeho kolegov, ale i u študentov nemalý záujem.

Dvakrát sova priletela preto, aby mu doniesla nejakú maličkosť. Jedna z tých maličkostí pochádzala z Rumunska a bola to malá fľaštička s veľmi vzácnym obsahom kvapiek grifovej krvi. Najdrahšieho komponentu, ktorý sa pridával do veľmi exkluzívnych, časovo i prípravou náročných elixírov. Netušil, ako sa k tomu dostal, ale bolo mu to jedno. Takmer z toho nadšenia skolaboval.

Tá druhá pochádzala z Austrálie a boli to vzácne šupiny veľhada kráľovského zomleté na ten najjemnejší prach. Mal krásnu olivovú farbu. Spolu s ním dostal aj rozsiahlu sadu hadích jedov – najprv mu zišlo na um, že dostať jedy nie je merlinako romantické, ale potom mu došlo, že mu naznačil, ako rád by zdokonalil niektoré tunajšie elixíry, ktoré sa používali ako protijedy na hadie uštipnutia. Keď sa ho Potter spýtal, či je to preto, lebo sa sám dlhšie liečil z uhryznutia Nagini, bez obalu prisvedčil. Z tohto uhla pohľadu mu to prišlo ako nesmierne šľachetné gesto. Dar nad všetky dary.

Znamenalo to, že ho Potter ozaj počúva a on nehovorí len tak hala-bala do vetra.

Aj tak sa mu najviac páčili jeho dva listy, v ktorých mu písal, kde sa nachádza a prečo. Tiež to, ako veľmi mu chýba jeho spoločnosť a ako sa teší na deň, keď sa znova stretnú. Jemu nikdy nikto nepísal. A už vôbec nedostával milostné dopisy. Tieto, hoci mali pomerne všedný obsah tam jednoducho zaradil preto, lebo mu ich písal on. Jeho nádejný...

Čo? Zarazil sa a zamračil sa na svoj odraz v zrkadle, ktorý ho verne kopíroval. Podvedomie samo od seba nadšene vykríklo: Nádejný priateľ!Partner! Milenec...

Pri tom poslednom prívlastku sa zachvel.

Uhladil si vlasy a napravil viazanku. Napokon si ju dal dole. Chcel vyzerať dobre, ale žiadna prehnaná elegancia. Skôr taký nedbalý šarm. Tmavomodré sako malo farbu nočnej oblohy a sivá vesta sa k nemu skvele hodila. Klasika.

Voňal. Dokonca si umyl vlasy a oholil sa. Použil kolínsku a poprehadzoval šuplík so spodným prádlom, kým nenašiel niečo vhodné. Nechcel predbiehať, bolo to iba ich druhé rande, ale Potter ho pozval k sebe domov, čo by mohlo znamenať, že...

No, ozaj by nemal predbiehať.

Vykročil z komnát a vyšiel z hradu do tmavej noci. Plášť za ním vial ako krídla netrpezlivého havrana náhliaceho sa za svojím milým. Žalúdok mal príjemne stiahnutý a ovládala ho nielen malá nervozita, ale aj nepokoj.

Napokon, kto vie ako sa večer vyvinie...

Za bránami Rokfortu sa premiestnil. Napadlo ho, že by sa mohol Pottera spýtať, čo by povedal na to, keby si nechali prepojiť letaxovú sieť. Veľmi by im to uľahčilo spoločnú... komunikáciu.

sssSHSsssSHSsss

Zaklopal na dvere triezvej hnedej farby. Počul, ako sa k nim z druhej strany niekto náhli a vzápätí sa otvorili.

Pre Merlinove oči! Zvýskla jeho myseľ, keď zbadal Pottera. Vyzeral... mužnejšie?

Do cínového kotla! Čim to bolo?! Tmavozelenou košeľou s vyhrnutými rukávmi, ktoré odhaľovali svalnaté predlaktia? Rozopnutými gombíkmi, ktoré povzbudzovali jeho myseľ, aby sa spytovala, či je aj zvyšok jeho pokožky tej opálenej olivovej farby? Alebo to bolo tými tesnými nohavicami, ktoré dokonale kopírovali pevný zadok a nútili jeho predstavivosť k nadpriemerným výkonom.

Na rozdiel od neho nebol oholený, ale ani hrozne zarastený. Pôsobilo to sexy...

„Vitaj,“ pozdravil ho a ustúpil, aby popri ňom mohol vojsť. Usmieval sa od ucha k uchu. Len čo sa za nimi zaklapli dvere, mladík si ho pritiahol do náručia a obdaril ho takým hltavým, majetníckym mozgom, že to takmer odpálilo Severusov mozog do nenávratna. Bolo mu jedno, že mu čerstvo oholenú pokožku podráždila jeho brada.

„Konečne,“ šepol Potter s ústami tesne pri jeho perách. „Ani nevieš ako dlho som o tejto chvíli sníval,“ prezradil a zelené oči pôvabne zažiarili.

„Ahoj,“ odvetil tlmene a pristihol sa pri tom, že jeho hlas znie o čosi zastretejšie. „Ja... niečo som ti...“ vytiahol odniekiaľ fľašu vína a mladý čarodejník si ju prevzal.

„Chardonnay,“ zamrmlal. „To sa bude hodiť lepšie ako moje červené,“ odvetil a kývol mu hlavou: „Poď.“

Severus ho nasledoval do kuchyne. A ako mohol vidieť, Potter zrejme varil. Na linke bol prichystaný zeleninový šalát, v druhej mise bolo zrejme zemiakové pyré a v rúre sa stále vypekalo mäsko. Voňalo to ozaj lákavo, ale nedalo mu, aby sa nespýtal ani aby neznel presne tak prekvapene ako sa i tváril.

„Ty si... varil?“

Harry prikývol, kým hľadal vývrtku, aby otvoril fľašu. „Je to recept od Molly Weasleyovej. Dúfam, že ti bude chutiť. Je výborná kuchárka. Veľa som sa toho od nej naučil.“

„Ty si... a celkom sám?“

Harry opäť prikývol. „Dúfam, že si nevečeral,“ pozrel naňho Harry s obavou.

Severus mal stále ten neveriaci výraz v tvári, ale pokrútil hlavou. „Je len pol siedmej a ako si iste spomínaš, večera sa na Rokforte podáva o siedmej.“

„Áno, ale ty si zvykol jedávať aj v súkromí svojich komnát,“ odvetil pobavene, keď konečne objavil, čo hľadal.

Severus sa opäť zamračil. „Iste, ale odkiaľ to...“ nedokončil. Iba nedbalo mávol rukou. „To je jedno.“

Harry šikovne nalial víno do pohárov a pripil si s ním, keď poháre o seba jemne štrngli v tichom sklenenom bozku. „Na dnešný večer,“ šepol Harry a všimol si ako sa Severus rozkošne začervenal.

Kým sa dovarila večera, Harry ponúkol Severusa, aby sa porozhliadol po byte a urobil si pohodlie. A tak zo seba Severus zhodil sako a prešiel z kuchyne priamo do obývacej izby, kde si skúmavo obzeral jej inventár. V prvom rade si všimol čistotu ako aj to, že všetko tu malo svoje miesto. Žiaden neporiadok, žiaden chaos, ako pôvodne očakával. Nie, že by mu to vadilo.

Druhá vec, ktorá ho šokovala po tom fakte, že Potter, ktorý vždy dobabral každý elixír teraz varí večeru a ak mohol zatiaľ hodnotiť podľa rinúcej sa vône, ktorá zapĺňala byt, malo by to byť nielen požívateľné, ale takmer si trúfal v mysli označiť to delikatesou, bola bola veľká knižnica. Svojou rozsiahlosťou takmer prekonala jeho vlastnú. Ale len takmer.

Nedalo mu to. „Všetky tieto knihy sú tvoje?“ zaujímal sa, na čo k nemu doľahol pobavený smiech.

„Nie všetky. Asi som ti to nevravel, ale o byt sa delím s Hermionou.“

„Ach,“ hlesol. Tak to vysvetľuje všetko, pomyslel si a odpil si z vína.

Po chvíli zamieril do jedálne. Harry už mal prestreté. Na stole horela pokrútená, zelená vosková svieca, strieborné servítky boli zložené v tvare labute vedľa príboru a jedlo na tanieri vyzeralo ako namaľované.

Harry mu pridržal stoličku a on sa posadil. Potom si sadol k nemu a opäť pozdvihol pohár k prípitku. Severus nič také lahodné nejedol. No, strava na Rokforte bola síce vynikajúca, ale nikdy tam nepodávali také vyberané jedlá. Prepelička na víne so zemiakovo-zelerovým pyré a zeleninovým šalátom bola jednoducho pochúťka. Oblízal si všetkých desať prstov.

Jedlo zapíjali vínom, ktoré priniesol Severus so sebou a zhovárali sa. Nikdy predtým nezažil takú... idylu?

Áno, dalo sa to tak označiť. Príjemné prostredie, príjemná spoločnosť, vynikajúce jedlo a obyčajný rozhovor, ktorý dokazoval jedno. Potter sa oňho skutočne zaujímal a chcel ho poznať tak, ako nikto a nikdy doteraz. Snažil sa. Jeho zelené oči žiarili a nespúšťali z neho pohľad, čo v ňom vyvolávalo protichodné reakcie. Raz sa mu pokožka posypala zimomriavkami, inokedy ho zachvátila nevídaná horúčosť.

Dojedli, Potter kúzlom spratal zo stola a prešiel k nejakému podivnému zariadeniu. Chvíľu s ním manipuloval, kým obývaciu izbu nezaplnili príjemné tóny pomalej hudby. Potom k nemu podišiel a prinútil ho vstať. Severus si len stihol vziať svoj pohár a nechal sa viesť do izby.

Tam ho Harry nechal nečinne postávať uprostred. Severus ledva postrehol to intímne osvetlenie. Sledoval, ako Potter položil oba poháre na najbližší stolík a vrátil sa k nemu. Zastal priamo pred ním a jeho ruky pristáli na mužových úzkych bokoch.

Keď k nemu zdvihol tvár, nežne sa usmial. „Zatancujeme si?“

Severus by prikývol na čokoľvek. Jemu určite. Bol ním absolútne očarený. Uchvátený! Cítil sa ako uhranutý a prial si... Och, predsa jeho, jeho, JEHO!

Pohli sa. Jemne a prekvapivo opatrne. Trvalo len pár sekúnd, kým ich telá našli spoločný rytmus. Jednoduchý tanec, pri ktorom sa minimálne hýbali a predsa tancovali mu dodávalo pocit, že je parketovým levom. Nepostúpal mu po nohách a nemusel si rátať jednotlivé doby ako pri náročnejšom tanci, čo bol napríklad waltz.

Potterove smaragdové oči sa kúpali v jeho smolných jazerách. Akoby v nich uviazli. A rady... Po chvíli si mladík spokojne povzdychol, pristúpil ešte bližšie – akoby s ním túžil splynúť – a ovinul ruky okolo jeho krku. Stačilo, aby sklonil hlavu a...

Ale pobozkal ho Potter. Jemne. Zľahka ochutnával jeho pery, sem tam ich poláskal špičkou jazyka. Bozk neprehĺbil a evidentne to ani nemal v úmysle. Jedna pieseň striedala druhú, avšak ich melódia bola rovnako vláčna. A vláčnel i on. Cítil na chrbte Potterove ruky, ktoré mu hladili chrbát. Raz ostali na jeho bokoch, potom sa premiestnili cez jeho hruď na plecia a opäť ho objali okolo krku. Kiež by bol schopný toľkého bádania. Mal pocit, že ho Potter nebadane mapuje. Jeho hlava o niečo klesla. Tie zmyselné ústa sa prestali venovať jeho puse, ale len preto, aby sa premiestnili trošku nižšie.

Severus zastonal, keď sa tie dychtivé pery dotkli citlivého miesta na jeho krku. Poláskali pokožku, kde pulzovala tepna a razili si cestu k ušnému lalôčiku. V momente, keď ho ovanul jeho horúci dych sa znova zachvel.

Harryho špička jazyka ho skusmo oblízla. Potom ho nasal medzi pery. Severus si sotva uvedomil, že ostal stáť a zviera ho ako o život. Ako mal toto mučenie vydržať?

Vošiel mu nedočkavo prstami do vlasov a prinútil ho venovať sa jeho ústam, ktoré po ňom prahli. Tento bozk bol dravý a dychberúci, sotva mu poskytol to, po čom v hĺbke srdca túžil. Cítil už hodnú chvíľu, že jeho vzrušenie vystúpilo na maximum a poukázal na to, keď sa veľavravne obtrel lonom o Potterove slabiny, rovnako tak nabudené.

Mal chuť zatiahnuť ho na gauč a nechať sa ním pretiahnuť do bezvedomia!

Potter sa od neho len s námahou odtiahol. Obaja dychčali, obaja mali zrumenené líca. Potter sa odrazu uškrnul – povedal by, šibalsky, ale nebol si istý – odstúpil a vrátil sa po ich poháre. Podal mu jeho a pripil si s ním.

Otázka, ktorá nasledovala ho dostatočne schladila. „Prejdeme sa? Je krásna noc...“

Severus na moment zamrzol, ale napokon prikývol.

sssSHSsssSHSsss

Keď sa vrátil v ten večer do svojich komnát, nebol o nič viac múdrejší. Tento večer sa nevyvinul presne podľa jeho očakávania, ale bol... úžasný.

Večera bola vydarená. Tanec... inšpirujúci a prechádzka, keď kráčali ruka v ruke tmavými ulicami mesta bola...

Nikdy to nezažil!

Bolo to skvelé a musel priznať, že je z toho mladíka celý paf! Nechápal, o čo mu ide. Nemal ho zviesť? Ak sa o to pokúšal, musel pripustiť, že to robil skutočne rafinovane. Ak čakal, že dnešný tanec skončí poriadnou rumbou v jeho posteli, prerátal sa, ale...

Cítil jeho vzrušenie. Bolo to dostatočnou satisfakciou tomu, že musel rozchodiť to vlastné. Hoci by bol dal dnes večer prednosť sexu, prechádzka mala tiež čosi do seba.

Napokon, keď sa s ním Potter odmiestnil pred Rokfortskú bránu a znova ho tak divoko a dychtivo bozkával, šepkajúc mu všetky tie nezmysly, ktoré sa tak dobre počúvali – ako si to s ním dnes užil, aký je úžasný a ako sa teší na ich ďalšie rande – to slovo mu zarezonovalo mysľou o sile buchnutia obrieho kladiva po nákove – Severus sa vďaka tomu všetkému cítil prvý raz v živote výnimočne.

Potter mal úlohu zviesť ho. Na prvom rande ho pekne navnadil, na druhom sa pristihol pri tom, že po ňom prahne a jeho myseľ sa pohrávala s ideou, že asi zvedie napokon on Harryho. Ale usúdil, že bolo osviežujúce, nebyť iba objektom nízkych pudov. Sexuálna túžba bola v porovnaní s tým, čo mu dával on, ničím.

Všemožne mu dokazoval, že mu na ňom záleží. Ale bola to láska?

Ak to, čo sám cítil láskou bolo, potom bude ich milovanie iba príjemným a dokonalým zavŕšením tohto celého... diania.

Usmial sa. Prstami si stále pohládzal pery navreté od jeho bozkov. Tešil sa, čo vymyslí ten vetroplach nabudúce...

Ozaj sa tešil.

A nevedel sa toho dňa dočkať!

Pokračovanie nabudúce...
sevicekX.png
harousX.png
12.05.2013 18:59:52
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one