Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Poistka - SHM/HP

Pairing: SHM/HP

Varovanie: slash/sex

Venovanie: Každému, kto má náladu na tento párik :) Nájdete tam aj Severusa v nezvyčajnom vzťahu a úlohe :D
Poistka

Severus sa pozrel na mladíka s nevôľou, ktorú mu dával najavo už posledných pár dní. Ten plán, ktorý si vymyslel bol... prinajmenšom poriadne bláznivý, ak už nie práve zákerný a šialený. A riskantný. Na to, čo sa podujal nenachádzal slov. Ale i tak ho musel obdivovať. Kde mal tie nervy, že mu to povedal s takým bohorovným pokojom, keď mohol vedieť ako zareaguje?!

Och, no vlastne nie tak celkom. Najprv zo seba z toho číreho šoku nedostal ani slovo, ale potom sa z jeho úst na hlavu toho tvrdohlavca spustila taká prívalová lavína slov, že iného by bola pod tým štedrým závalom nadobro pochovala. Nie však jeho.

 Stál pri okne s výhľadom do záhrad. Vonku lialo ako z krhly. Toto májové počasie dokonale odrážalo jeho momentálnu náladu. Postoj jeho tela bol napätý, črty tváre ostrejšie ako obvykle.

„Otec, prosím!“ začul za sebou naliehavý hlas svojho jediného syna.

Neotočil sa. Ak by to spravil, ak by pozrel do jeho krásnej tváre a videl by tie oči, ktoré žobronia, a ktoré presne vedia ako naňho, podvolil by sa bez najmenšieho zaváhania.

„To nemôžeš myslieť vážne,“ zamrmlal nesúhlasne. „Prosím, povedz, že sa mi to iba sníva!“ Sklonil hlavu a pošúchal si koreň nosa medzi prstom a ukazovákom. Už nemal síl. Netušil ako ho primäť k rozumu! On, Severus Snape, ktorý sa vždy vedel vynájsť! No nebolo to na smiech?

V miestnosti sa ozýval iba pukot mierneho ohňa z kozuba. Otočil sa. Jeho syn stál pri jeho pracovnom stole, nepohnute, s rozhodným výrazom v tvári. Vedel to. Neustúpi. Vedel aj to, že ak mu nepomôže on, nájde si iný spôsob.

„Je pre teba pristarý!“ zmohol sa na chabý odpor.

Iba čo si odfrkol. „A čo ty?!“ vmietol mu nešťastne do očí. Severus sebou trhol, hoci vedel, že to nemyslel tak, ako to vyznelo. Nikdy by mu vedome neublížil. Bol to však slizolinčan a túžil dosiahnuť svoje. Akokoľvek.

„To bol celkom iný prípad,“ zachripel tlmeným hlasom, keď sa predsa len zahanbene odvrátil. Bol fakt, že bol od Draca starší viac ako pätnásť rokov, a že prijali zväzok zo všetkých nesprávnych dôvodov, ale... Napokon, mali pokojné a celkom harmonické manželstvo vyplývajúce zo vzájomného rešpektu a potreby. To nebolo zlé.

Draco potreboval jeho a on Draca. Dopĺňali sa. Okrem toho, podvolili sa iba Luciusovmu želaniu a okolnostiam. Bol to vtedy jediný spôsob ako ochrániť Draca pred Voldemortom. Nakoniec sa z nich stali vojnoví hrdinovia. Nie taký slávny ako Potter, ale aj oni na tom mali svoj významný podiel.

„Naozaj?“ vŕtal doňho syn nekompromisne. „A v čom? Lebo ste sa nemilovali?“

Udrel do živého. Severus cítil akoby ho bodli jedovaté ostne starej bolesti. Takmer zabudnutej.

Odvrátil sa od syna a nemohol pred ním skryť svoje sklamanie.

Scorpius si povzdychol. Prekonal tú vzdialenosť, ktorá ich delila a položil mu ruku na plece. „Odpusť. Som hlupák.“

„To teda si,“ súhlasil, ale v jeho hlase nebolo ani stopy po hneve. „Prečo to musí byť práve on? Veď vieš, akú má povesť! Denne o tom čítame v Prorokovi.“

„Sú to len braky a ty to vieš sám najlepšie,“ oponoval mu jemne. „Alebo mi chceš tvrdiť, že si predsa len upír?“

Severus si iba odfrkol a tak Scorpius pokračoval. „Nekríva preto, lebo spadol opitý z hipogrifa na hlavu, ako to písali a nemá jazvu na hrudi spôsobenú tým, že mu definitívne preskočilo, lebo sa upísal čiernej mágii. A ubezpečujem ťa, že sa nehodlá stať novým černokňažníkom.“

Severus sa k nemu otočil s podozrievavo prižmúrenými očami. „Ako vieš, že má jazvu na hrudi?!“

Scorpius očervenel. „No... ja...“

„Zabijem ho!“ vyštekol a v jeho ruke sa okamžite objavil prútik. Vytrhol sa synovi a zamieril priamo ku krbu s veľmi jasným úmyslom.

„Otec, stoj! Pre lásku Morganinu! Veď už dávno nemám pätnásť!“

Severus sa zarazil v kroku a pozrel naňho ešte divším pohľadom. „On... on to s tebou robil ako...?!“ mal dojem, že sa s ním nepríjemne točí celý svet. Odrazu videl načerveno!

Scorpius si bezmocne prehrabol vlasy, čo mu pripomenulo práve Potterove gesto a to ho určite neupokojilo. Jeho syn tlmene zahrešil. „Nie! Prečo ma nepočúvaš?!“

„Preklial ťa? Vydiera ťa? Lebo inak si to jednoducho neviem vysvetliť! Tvoj otec ho roky nenávidel a ty mu lezieš do postele?!“

„Pokiaľ viem, ani ty si k nemu nikdy nebol práve láskavý, ale beriem do úvahy fakt, že ťa k tomu viedli okolnosti, ktoré si nemohol zmeniť. Mal by si však konečne vziať na vedomie, že ho milujem!“ vykríkol nešťastne. „Nemôžeš odo mňa chcieť, aby som sa zviazal s niekým, o koho nestojím len preto, aby sa splnili nejaké stupídne rodové očakávania! Nežijeme v stredoveku!“

Severus schoval prútik. Dlho ho pozoroval a uvažoval nad jeho slovami. Skutočne Scorpius miloval Pottera? Zrejme áno, ak chcel vyviesť takú do neba-volajúcu hlúposť. Jeho pokusy vyhovoriť mu to dopadli neúspešne, takže...

„Naozaj ho miluješ?“

Scorpius prikývol. „Dal by som zaňho život.“

Severus zbledol. Takéto vyznanie malo svoju veľkolepú silu a on by nebol rád, kedy sa nedajmerlin nejakou nešťastnou náhodou vyplnilo.

„Tak dobre, sadni si. Pozhovárame sa ako otec so synom,“ vyzval ho a snažil sa udržať hlas v pokojnom tóne.

„Vypočuješ ma?“ uisťoval sa Scorpius.

Severus prikývol.

Sadol si do kresla a chtiac-nechtiac si vypočul všetky pádne argumenty, ktoré mu predostrel jeho jediný syn. Napokon musel uznať, že sa naňho pripravil sakramentsky dobre. Nedal mu možnosť výberu, či protestu vôbec.

Scorpius sa naňho uprene zadíval. „Pomôžeš mi?“

Severus nič nehovoril. Miesto toho vstal zo svojho kresla a začal premeriavať miestnosť ráznymi krokmi. „Nie je to také jednoduché, ako si to predstavuješ. Ak prehliadnem fakt, že je to absolútne bláznivé.“ Potom ho prebodol pátravým pohľadom, akoby si na ňom skúšal svoje schopnosti legillimencie. „Nechceš si ho takto len... poistiť?“

„Ocko, prosím!“ hlesol nešťastne plavovlasý mladík. „Dokázal by som to pripraviť aj sám, ale potrebujem, aby to bolo bezchybné.“

„Komplimentmi si ma nekúpiš, mladý muž,“ odvrkol, ale kútik úst sa mu nadvihol v malom úsmeve.

Scorpius sa pousmial. „Viem. Si zásadový muž.“

Severus si povzdychol a pokrútil hlavou. „A zrejme starý, lebo mäknem. Keby tu bol tvoj otec, ten by...“

Scorpius ho zastavil zdvihnutím ruky. „Verím, že by si prial z celého srdca, aby som bol šťastný. Presne ako ty. Nemám pravdu?“

Severus sa naňho díval a nevychádzal z údivu. Vyzeral... no, podobal sa skôr na Malfoyovcov. Jemné plavé vlasy, sivé oči, rovnaké ako mal Draco, príťažlivé črty tváre bez orlieho nosa – chválamerlinovi – ale zdá sa, že zdedil práve jeho povahu. Ako dieťa bol veľmi utiahnutý a hanblivý, ale potom sa to zmenilo. Teraz bol silný a sebavedomý, niekedy azda až príliš, ale bol obľúbený a úspešný, nadaný čarodejník. Právom naňho boli hrdí.

„To, čo sa podarilo tvojmu otcovi, sa nemusí podariť tebe. Uvedomuješ si to?“ opýtal sa ho jemne.

Scorpius prikývol. „Ja... viem,“ odvetil rozochvene. „Napriek tomu to chcem podstúpiť.“

„Prečo? Žiada to od teba?“ nedal sa.

„Nie. Ja... ja po tom túžim. Z celého svojho srdca,“ priznal neslizolinsky.

Severus z neho nespúšťal pohľad. Zdá sa, že jeho syn naozaj medzičasom dospel. Prečo si to len nevšimol?

„Nebojíš sa, že ťa odmietne?“

Scorpius mu opätoval dlhý pohľad a potom mykol plecami. „Viem, že tá možnosť tu je. Zvlášť, ak mu chcem zamlčať isté... fakty, že? Ale neostanem sám. Spolieham sa na...“

„Na čo, Scorpius? Na jeho zmysel pre česť? Len preto, že navštevoval chrabromil ešte nemusí znamenať, že...“

„Ocko!“ prerušil ho netrpezlivo. „Chcel som povedať, že sa spolieham na jeho lásku.“

Dobre. Vzal mu vietor z plachiet. Naozaj sa už nemal čoho zachytiť. Napokon, keby došlo k najhoršiemu a Potter by ho skutočne odmietol, čo žiaľ nepredpokladal, že sa stane, stále bude mať jeho. Stále!

„Tak dobre. Ty by si hádam uprosil aj tvrdú žulu, aby sa nad tebou zľutovala,“ frflal, stále dávajúc najavo svoju nespokojnosť.

Stíchol až vo chvíli, keď ho jeho syn vtiahol do mocného objatia. „Ďakujem,“ začul pri uchu jeho radostný šepot. „Si najlepší.“

Takmer si znova odfrkol.

oooOOOoooOOOooo

Elixír, ktorý mu doručil otec osobne užíval už celých sedem dní. A sedem dní sa nevidel s Harrym inde, než pri profesorskom stole vo Veľkej sieni a na jednej z porád. Vnímal však jeho zamyslené pohľady, ktorými ho častoval. Nie, že by sa boli pohádali. Prosto sa zakaždým šikovne vyhovoril na kopu povinností, dokonca spomenul večeru s otcom, ktorý sa cíti osamelo, čo mu samozrejme ťažko mohol uveriť.

Keď preto mieril do jeho komnát, bol právom nervózny. A napätý.

Bolo už po večierke, keď zaklopal na jeho dvere. Harry mu otvoril oblečený iba v nohaviciach, košeli a župane, ktorý mal na sebe oblečený. Mladík ho nestihol ani pozdraviť, keď sa za ním dvere zabuchli a on sa ocitol v jeho objatí.

Zastonal mu priamo do úst, ktoré drancovali tie jeho s takou živočíšnou potrebou, až sa mu rozochvelo celé vnútro. Srdce sa pustilo do splašeného cvalu a nohy sa v kolenách takmer podlomili.

„Tak veľmi si mi chýbal,“ zachripel mu pri ústach túžbou zastretý hlas.

Scorpius sa pousmial. Áno. Práve s týmto počítal.

Keď ho znova tie horúce pery uväznili v bozku, ktorý mu napovedal o sile jeho túžby, ktorá sa dala merať s tou jeho, o potrebe, ktorú sám pociťoval v takej bezmedznej miere, mal chuť sa od radosti rozosmiať. Och, Merlin, ako mu tie ústa, tie dotyky a to pružné telo chýbali...

Harry ho k sebe obrátil chrbtom po krátkej, no dôkladnej príprave, keď mu tam, priamo pri dverách rozopol nohavice a priviedol ho na vrchol blaha svojimi talentovanými ústami. Donútil ho hlasno vzdychať a prirážať proti jeho ústam, kým nevyvrcholil a nevykríkol jeho meno.

Vzápätí sa už doňho opatrne vnáral Harryho stoporený penis a on mu radostne vychádzal v ústrety. Jeho prírazy silneli, ústa staršieho čarodejníka posievali dychtivými bozkami jeho odhalenú šiju a prsty rúk sa dôverne preplietli.

Netrvalo dlho, kým ich objala sladká náruč extatického opojenia z prežitého orgazmu. Chveli sa, rozhalený odev sa lepil k zvlhnutému telu a Scorpius si užíval intímnu blízkosť svojho milenca. Držal ho v sebe dovtedy, kým to len šlo. Cítil ako sa doňho vylieva Harryho semeno a nemohol sa prestať usmievať. Zvieral jeho ruky vo svojich, zadkom sa nepatrne obtieral o mužovo chabnúce lono a modlil sa, aby ten elixír zaúčinkoval.

Keď na krku ucítil Harryho jazyk, zachvel sa. Naklonil hlavu na stranu, aby mu poskytol lepší prístup a v tých horúcich ústach sa ocitol jeho ušný lalôčik. Harry ho hravo uhryzol a zaťahal zaň, potom špičkou jazyka obkrúžil jeho kontúry.

„Chýbal si mi,“ zopakoval predchádzajúce vyhlásenie, avšak s oveľa väčšou nehou. Donútil mladšieho muža odlepiť sa od dverí iba preto, aby ho mohol stále spojenými rukami objať.

Scorpius si povzdychol. „Ty si mi chýbal viac.“ Len tam tak stáli, obaja nehanebne rozhalení a opájajúci sa vzájomnou blízkosťou, ktorá ich oboch upokojovala.

Napokon chytil Harry mladšieho čarodejníka za ruku a viedol ho rovno do svojej spálne, aby mohli pokračovať o niečo pomalším a maznavejším tempom tak, kde len pred malu chvíľkou skončili.

oooOOOoooOOOooo

Scorpius bol bledý ako stena. Práve sa nadvihol, len aby sa unavene zvalil do vankúšov. Mal šťastie, že už boli prázdniny. Keby mal v takomto stave ešte i učiť, asi by to nezvládol.

Jeho otec mu odhrnul spotené vlasy z čela a starostlivo mu otrel ústa obrúskom. „Napij sa, pomôže ti to.“

Scorpius zažmurkal. Viečka mal ťažké ako z olova. „Nie je tam nič, čo by mohlo uškodiť...“

Severus sa zamračil. „Samozrejme, že nie. Čo si o mne myslíš?“ Pridržal mu pohár pri ústach a on sa poslušne napil. „Ešte si mu to nepovedal, pravda?“ informoval sa.

„Nie. Čakal som na vhodnú chvíľu.“

Severus vykrútil pery. Vedel si predstaviť, kedy tá chvíľa nastane. V Potterovom prípade asi na svätého Dindy! Povzdychol si. Keby tak jeho podarený synak vedel, že si s ním Potter dohodol schôzdku, čo by na to asi povedal? Ale nie, teraz ho tým zaťažovať nebude. Najprv zistí, čo má za lubom.

„Dobre. Skús si odpočinúť. Poviem Rolymu, aby ti robil spoločnosť, dobre?“

Scorpius vďačne prikývol. Keď sa objavil domáci škriatok, už síce spal, ale aspoň s vedomím, že nad ním niekto bdie. Toto obdobie tehotenstva bolo rizikové. Nechcel o to dieťa prísť za nič na svete!

oooOOOoooOOOooo

Harry vystúpil z krbu, napodiv veľmi elegantne. V mihu sa zbavil zvyškov sadzí a konečne sa odvážil pozrieť do obsidiánových očí svojej dlhoročnej nemesis.

Severus stál konča svojho pracovného stola a vyzeral... dokonale hrozivo. Kamenný výraz na neprístupnej tvári, pichľavosť v čiernych očiach, prútik po ruke. Nemohol naprázdno nepreglgnúť. Takmer cúvol späť. Musel si pripomenúť, že nie je žiaden zbabelec. Prišiel sem s jasným úmyslom a... neodíde, kým ho ten chlap nezabije alebo nevyhodí ako prašivého leva.

„Dobrý deň, pán Snape,“ pozdravil ho a Severus jeho zdvorilý pozdrav opätoval. Strohým hlasom bez štipky nadšenia z opätovného stretnutia ho vyzval, aby si sadol a sám zaujal miesto v kresle za mohutným mahagónovým stolom.

„Ak by to nevadilo, postojím,“ riekol zdráhavo Harry.

Snapovi to bolo zdá sa jedno. Neponúkol ho drinkom ani iným nápojom, ale to nebolo potrebné. Posilnil sa prv ako vstúpil do tohto hadieho hniezda.

„Rád by som vedel, čo vás sem privádza, pán... Potter,“ prehovoril a Harry sa nemohol zbaviť toho nepríjemného pocitu, ktorý mu pripomenul ich nevľúdne strety počas jeho študentských rokov.

„Iste,“ prehovoril a odkašľal si. „Prejdem priamo k veci,“ riekol.

Snapovu ironickú poznámku: „Budem vám neskonale vďačný,“ ignoroval.

„Prišiel som vás oficiálne požiadať o ruku vášho syna.“

Tak a bolo to vonku! Harry bol v strehu od chvíle, kedy vyliezol z krbu, ale teraz stačil najmenší pohyb, aby mrštne uskočil napriek svojej dochrámanej nohe, alebo vytasil na svoju obranu prútik.

Zdá sa, že žiadny hororový scenár, ktoré si v duchu nespočetne krát prehrával sa konať nebude.

Severus sa jednoducho oprel v kresle a pozrel naňho s takým nečitateľným výrazom, z ktorého nedokázal rozlúštiť absolútne nič. Čo nebolo zas také prekvapivé.

Napätie v miestnosti by sa dalo krájať. Ani to ticho, ktoré sa medzi nimi rozprestrelo nebolo práve príjemné. Ale čo v spojitosti s týmto mužom príjemné kedy bolo?!

Snape prerušil mlčanie ako prvý. „Prečo si myslíte, že by som vašu žiadosť mal akceptovať?“ opýtal sa tú najjednoduchšiu otázku, čím ho vyviedol z miery a založil si ruky na hrudi. Pohľad, ktorý naňho vrhol spôsobil, že sa Harry cítil bezvýznamnejšie ako červoplaz.

Nasal do pľúc vzduch a až teraz si uvedomil, že vlastne po celú dobu zadržiava dych. „Milujem ho.“

Severus ani brvou nemihol a jemu pripadalo, akoby z jeho očí pohŕdavo kričalo: „To má byť celé?“

„Som veľmi dobre zabezpečný, mám pred sebou sľubnú profesorskú kariéru a...“

Zastavil ho jediným gestom ruky. Na tento rozhovor ho nemohlo nič pripraviť a Severus to vedel. Mal sto chutí toho przniteľa mladých a nevinných mužov prekliať na mieste, ale nemohol zabúdať na ten fakt, že ho Scorpius miluje. A kto bol on, aby sa staval do cesty synovmu šťastiu?

Potter ho rozhodne prekvapil. Nečakal, že vyrukuje práve so žiadosťou o jeho ruku. Nie, keď mu pred očami prebehli desiatky možných rozchodov, dokonca krvavých súbojov s ním a tým opovážlivcom po tom, čo jeho syna zavrhol, keď sa dozvedel o jeho chúlostivom stave. Ale on sa to nemal ako dozvedieť.

„Pane, chcem, aby ste vedeli, že si Scorpiusa vezmem pokojne aj bez vášho súhlasu. Miluje ma a ja milujem jeho. A rozhodne nedovolím, aby sa naňho dívali zvrchu len preto, že čaká nemanželské dieťa.“

Severus zbledol a vystrel sa. Dokonca vyvalil oči a pootvoril ústa. „Ako... ako ste to...“

Harry vystrel plecia. „Ako som to zistil? Prekvapivo, veľmi jednoducho.“

„Vy ho skutočne milujete, však?“ opýtal sa Severus ohúrený tým poznaním. Nepotreboval jeho slová uistenia. Čítal mu to z očí a... nesmierne mu odľahlo.

„Viac ako svoj život,“ odvetil slávny čarodejník pokojným hlasom presýteným toľkými citmi, že keby mal Severus slabšiu povahu, isto by ho zmietli z nôh.

Kde to vyhlásenie už počul? Takmer sa pousmial. „Tak... potom je to myslím len dobre. Potrebuje veľa... veľa lásky.“

Harry sa nesnažil zakryť šok nad tým vyhlásením, ale odľahlo mu. „Môžem ho vidieť?“

Severus prikývol. „Prvé poschodie, tretie dvere v ľavom krídle.“

Harry poďakoval a otočil sa na odchod. Už siahal po kľučke, keď ho zastavil čarodejníkov hlboký hlas. „Harry?“

Nevedel, čo ho prinútilo zamrznúť na mieste. Či vyslovenia jeho krstného mena, ale hlas presýtený emóciami.

Otočil sa. Severus teraz stál znova konča stola a tváril sa tak nerozhodne, ako ho ešte nikdy nevidel. „Ja...“ prehltol a ohryzok mu poskočil, „je všetko, čo mi ostalo.“

Harry mu venoval chápajúci pohľad. Na súcit sa neodvážil. Za to by ho asi naozaj preklial. Prikývol. „Spravím všetko preto, aby bol šťastný. Sľubujem.“

Severus rozladený svojím chovaním, ktoré v prítomnosti toho muža považoval za viac ako len neprístojné iba mlčky prikývol. Uvedomoval si, že i toto je viac ako môže žiadať.

oooOOOoooOOOooo

O čosi neskôr...

„Nikdy som ho nemal rád,“ zamrmlal si popod nos. „Naozaj. Vždy s ním boli iba problémy. Bol všetečný, tvrdohlavý a občas aj poriadne zadubený. Ale len vďaka nemu si tu dnes ty, miláčik.“

Dieťa v jeho náručí sa pomrvilo. „Máš jeho oči, vieš to? I keď si myslím, že sivá je tiež veľmi pekné, no ani jedna nemá na čiernu. Tá je šarmantne uhrančivá.“

Ozval sa veselý detský džavot a on sa pousmial, keď ho chlápätko chytilo za prst poriadnou silou a strčilo si ho do pusy.

„Tak mladý muž, máte po večierke,“ oslovil ho nežne a sklonil sa k nemu, aby mu tisol na čielko božtek. „Je čas do postieľky.“

Pri dverách sa ozvalo tiché odkašľanie. Otočil sa, len aby sa stretol s veselým pohľadom svojho syna. „Ahoj oci,“ pozdravil ho. „Vidím, že si to hravo zvládol.“

Severus ho spražil prísnym pohľadom. „Vari si o mne pochyboval?“

„To v žiadnom prípade. Ale viem, čo Orion dokáže. Sú chvíle, kedy sme s Harrym od únavy úplne vyšťavení.“

„Pche!“ odfrkol si posmešne. „Kde je vlastne tvoj manžel?“

„Dole. Chystá ti obľúbený čaj,“ odvetil Scorpius, položil si bradu na otcovo plece a s láskou sa zadíval na svojho syna spokojne bľabotajúceho v jeho starostlivej náruči.

Severus sa spokojne usmial. Potter zdá sa svoj sľub skutočne dodržal... Jeho syn žiaril šťastím a spokojnosťou.

A láskou...

Musel povedať, že pri nich tak trochu pookrial. Zo starého mrzúta sa nenápadne a s definitívnou platnosťou stával... milujúci starý otec.

Koniec

Scorryik.png
harik1X.png
24.05.2013 17:24:52
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one