Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Iba hobby II.

Hm, kapitolka mala byť už v piatok, ale - človek mieni... Jednoducho mi to nevyšlo. Ale dúfam, že tých osem strán vás dostatočne odškodní :)

Pairing: SS/HP

Varovanie: slash

Venované: Suellen, ZJTrane, Patolozke, fin, Nade, kali, Lady Corten a Mononoke :)
Iba hobby II.

Vo Veľkej sieni vládol čulý ruch a to ešte ani nezačal školský rok. Pri profesorskom stole to hučalo naozaj ako v úli. Svoj teatrálny príchod načasoval akurát v čase, aby videl ako sa zo stola vznieslo šesť párov krídel hnedých, poštových sov redakcie Denného proroka s nezameniteľnými koženými kapsičkami na mince, ktoré im viseli okolo krku a vzápätí sa po výtlačkoch natiahli ruky ich majiteľov.

Hneď na to mohol vidieť ako Minerva pohoršene zalapala po dychu a ukázala titulnú stranu Rowene Hoochovej. Tá iba prižmúrila svoje jastrabie oči a stisla nesúhlasne pery, krútiac hlavou. Hagrid na druhom konci stola zafunel a lyžicu, ktorú zvieral v ruke ohol palcom od zlosti do pravého uhla.

O tie tri vydania Denného proroka sa delilo odrazu osem profesorov naraz, ktorí tu zotrvávali počas letných prázdnin z rôznych dôvodov. Pravdaže, s výnimkou Sibyly Trelawneyovej. Vlastne, mohol sa k nej radiť už aj on a to preto, lebo sa prosto skutočne ako jediní nemali kam podieť.

Kým o niečo staršia a podľa neho aj navyše mierne - vykoľajená - žena nevlastnila okrem svojich komnát v Rokforte ani líščiu noru, do ktorej by sa mohla uchýliť v horších časoch, on si bol schopný pred pár rokmi našetriť na vlastný byt v lacnejšiej štvrti robotníckej triedy, v muklovskej časti Londýna. Vždy mal rád súkromie a hlavne nenápadnosť. A čo mohlo byť lepšou možnosťou ako ubytovať sa v Pradiarskej uličke a zašiť sa medzi muklami? Malo to rozhodne svoje výhody.

Avšak o toto svoje súkromie a takzvanú anonymitu prišiel. Rovnako ako aj o byt, ktorý mu podpálili z pomsty smrťožrúti, unikajúci pred spravodlivosťou po páde Temného pána, kým sa on liečil po uhryznutí Naginy.

Sadol si na svoje obvyklé miesto, tváriac sa rovnako nezúčastnene ako vždy, ako nedalo by sa povedať, že ho nezožierala zvedavosť. O čom mohli písať tentoraz, že to všetkých tak zaujalo a... zjavne i rozhorčilo?

„Dobré ránko,“ pozdravil, ale Flitwick sediaci po jeho pravici iba čosi nesústredene zamrmlal a Pomona sediaca o tri stoličky ďalej hlesla stručné: „Aj tebe.“

Nereagoval na to nijako. Proste to nechal byť. Zdalo sa, že dnes sú noviny zaujímavejšie ako kedykoľvek predtým. Zvyčajne to tak nebývalo. A zvyčajne nečítali všetci svorne to isté.

Veľmi dobre vedel, že robustný hájnik odoberá výlučne týždenník „Hájnik a pes,“ Pomona mesačník „Vaša čarozáhradka,“ duchom neprítomná Sibyla obvykle listovala v časopise „Veštec,“ u Poppy to bol zväčša „Liečiteľský obežník,“ a jemu doručili sovou poštou raz mesačne „Alchymistu“ a pár ďalších, ktoré sa zaoberali výskumom a vývojom v oblasti elixírov.

Minerva pri jedle čítať nezvykla a to sa týkalo aj Roweny Hoochovej. Tie dve mali zväčša hlavy stále v kope a veselo klábosili.

Severus si nabral na tanier miešané vajíčka s kúskom klobásky a z prúteného košíka si vzal ešte teplú žemľu. Do šálky si nalial čiernu kávu, ktorú ochutil lyžicou medu. Nový zvyk, vďaka ktorému mu lepšie chutilo a trávilo. Po vojne a potom, čo ako zázrakom unikol smrtke priamo z lopaty sa dávalo jeho telo dokopy iba pomaly. Med mu pomáhal rokmi stresom zaťažovaný žalúdok upokojiť a nevydáviť jedlo späť bez užitia akéhokoľvek pomocného elixíru.

Znova pozrel hájnikovým smerom. Bolo zvláštne vidieť Hagrida čítať. Inokedy sa skôr ládoval, kým nevyprázdnil aspoň dva vrchovato naložené podnosy s jedlom.

Odrazu sa ozvala rana ako z dela. Všetci pri stole od ľaku na stoličkách nadskočili. Okrem Severusa, ktorému sa akurát tak iba v šálke nebezpečne rozhojdala káva.

„To je sprosté ohováranie! Šecko!“ vybuchol. Šmaril výtlačok novín na stôl, vďaka čomu sa zdvihol malý prievan. Bolo mu fuk, že naňho všetci vrhli káravý pohľad. Ešte aj večne veselo naladený Jasper Albright, ktorý už druhý rok úspešne zotrvával vo funkcii profesora Obrany proti čiernej mágii. Hagrid s hlasným škripotom odsunul stoličku od stola, utrel si ústa obrúskom veľkosti malého stanu a vstal. Veľkú sieň opustil s namosúreným hundraním a mladý Jasper sa načiahol po jeho novinách.

Aj Filius zložil svoje noviny a otočil sa k Jasperovi. „Dobre mu tak! Tá rana sadla presne, čo myslíte, kolega?“

„Mhm,“ pritakal mladík, prehĺtajúc sústo jedla s pohľadom zavŕtaným v nejakom článku. „Pán Potter si už aj tak užil dosť. A teraz ešte toto! Nechcel by som byť na jeho mieste. Pod takým drobnohľadom sa musí cítiť nesmierne osamelo, no nie?“

„Veru, veru a je to veľká škoda. Je to dobrý chlapec,“ zašomral profesor Čarovania a konečne sa pustil do svojich raňajok.

Severus si mal chuť odfrknúť. Aha! To sa dalo čakať! Samozrejme, zas je na pretrase Potter! Ako inak! pomyslel si, nespokojne prežúvajúc a navrávajúc si, že to, čo zaujíma ich, je jemu absolútne ukradnuté.

Uchlipol si z kávy a nenápadne poškuľoval po titulke zložených novín, ktoré upustil jeho zakrpatený kolega. Nedalo sa ale povedať, že by na ne videl bohvie ako dobre. Na tmavej fotke sa rozhodne niečo hýbalo, ale nedokázal to rozlíšiť. Je tam? A čo zasa stváral? Vari niekomu pokazil účes? uvažoval v duchu ironicky.

Flitwick odišiel tiež. Ten horúci plátok akoby zázrakom zabudol, čo Severusovi prišlo samozrejme iba vhod. Neplánoval prosíkať o noviny len preto, aby si mohol o hrdinovi prečítať znova niečo poburujúce. Aj tak všetci vedeli, že je mu Potter ukradnutý. Prečo im teda pôsobiť hlavybôľ z toho náhleho záujmu, že?

Pomona sa zastavila pri Jasperovi, ktorý ju oslovil s prosbou o radu z oblasti botaniky a miestnosť opustili o pár minút po Filiusovi spolu, živo diskutujúc. Potom sa vzdialila Poppy hundrúc si čosi popod nos o tom, že nesmie zabudnúť zamiešať eucalyptovú masť prv, ako do nej pridá poslednú prísadu a hneď po nej sa pobrali preč aj Minerva s Rowenou. Sibyla ostala sedieť na druhom konci stola schovaná za výtlačkom „Veštca.“ Určite znova číta tie sprosté horoskopy, napadlo ho.

Natiahol sa pre noviny, aby konečne ukojil zvedavosť, ktorá dosiahla svoj pomyselný strop a uzrel to, čo tak všetkých pri stole rozrušilo.

„Hádka milencov!“ Stálo tam veľkými, tučnými literami čierne na bielom. Severusa upútali rovno dva obrázky pod tým a okamžite celú udalosť zanalyzoval a vyhodnotil svojím bystrým úsudkom.

Vôbec to nevyzeralo na hádku milencov. Skôr na sprosté zneužitie situácie.

Prvá fotka zachytávala Pottera ako stojí pri bare, keď sa k nemu vedľa stojaci chlapík otočil a drzo mu položil ruku na zadok. Chvíľku sa o čomsi bavili, potom sa ten opovážlivec nahol bližšie a Pottera zjavne nečakane pobozkal. Druhá fotka znázorňovala Pottera, ktorý od seba toho votrelca odstrčil. Severus by dal vlastný krk na to, že to bolo s použitím bezprútikovej mágie, hoci to z tej fotky nebolo na prvý pohľad celkom jasné. Tú žiaru mohol spôsobiť aj blesk fotoaparátu.

Avšak jemu utkvel v mysli jediný moment. Chvíľa toho zdeseného pohľadu zelených očí, keď si mladý muž uvedomil, že ho nachytali na hruškách.

Odprisahal by, že by dokázal presne uhádnuť, čo sa tomu naivnému chrabromilčanovi prehnalo hlavou. Noviny i s verejnosťou majú o zábavu postarané na jeho účet!

Očami skĺzol k textu pod fotkami.

„Konečne vieme, prečo je záchranca čarodejníckeho sveta stále bez partnerky, čo určite zlomí srdce nejednej dáme. Harry Potter je gay!“

Severus bol taký zažratý do čítania, že si nevšimol, kedy odišla aj Sibyla. Keď napokon zložil noviny i on a s evidentným znechutením, nemohol uveriť, že by bol Potter až taký hlúpy a okamžite označil ten článok za podvrch a toho redaktora za absolútne nekompetentného idiota. Pozrel na jeho meno a ihneď si ho zaradil.

„Lawrenc Deer, bifľomor. Troll z elixírov. Nekompetentný idiot, ktorý nedokázal rozlíšiť mločie oči od salamandrích chvostíkov,“ tľoskol jazykom.

Ťukol po novinách špičkou prútika: „Incendio!“ zahrmel jeho hlas a on sa spokojne díval ako plamene požierajú tú poburujúcu ohavnosť. „Evanesco,“ precedil so zadosťučinením a na moment zaľutoval, že tak nemôže spraviť s celým tým dnešným bizarným vydaním.

„Kto vie, ako sa cíti,“ napadlo ho vzápätí, kým si neuvedomil, akým smerom sa uberajú jeho myšlienky a v duchu sa vyhrešil.

ssSssSssSss

Zostupoval po schodoch do podzemia a svojho teritória.

Nebolo to prvý raz, čo sa pristihol, že na toho strapatého vetroplacha myslieva častejšie ako by bolo v jeho prípade zdravé. A nie od vtedy, ako sa dozvedel o jeho sexuálnej orientácii z novín, hoci to bolo prekvapujúce. Nikdy by si nebol ani pomyslel, že je Potter iný... ešte aj takýmto spôsobom. No, faktom bolo, že ho stále niečím dokázal prekvapiť. Ak to nebola jeho neobmedzená drzosť, potom nezáujem v oblasti elixírov, čo bola obrovská škoda, lebo dúfal, že by mohol zdediť talent po svojej matke, ktorá bola nevídaným talentom.

Severus si naňho spomenul vždy, keď sa česal. Keď si umýval vlasy, alebo keď mu ich pri vychádzke postrapatil vietor.

 Takže, suma sumárum, myslieval naňho pričasto. Takmer... neustále, čo ho zakaždým dokázalo dostatočne šokovať.

Ale ten spôsob, akým mu Potterove prsty masírovali pri umývaní pokožku hlavy, na to, ako ho česal, a že si vôbec pamätal strih jeho vlasov - spred viac, než desiatich rokov ?! – na tom bolo čosi fascinujúce.

Nepripustil by to nikdy nahlas, ale ten fakt otriasol jeho základmi. Dokazoval, že sa oňho aspoň niekto a niekedy zaujímal aj inak ako iba jeho využívaním, či zneužívaním.

No, horšie bolo azda už len to, že sa mu myšlienky na Pottera časom pretavili aj do snov a to... bolo nielen mätúce, ale i desivé zároveň. Aspoň preňho...

Merlin, myslieť na to, ako sa tie ruky dotýkajú pokožky jeho tela a rozhodne nie hlavy bolo... šialené. Spôsobovalo mu to hotové muky. Nikdy predtým takto Pottera nevnímal. Naozaj nikdy. Vždy to bol preňho iba drzý Potter, ktorý si zakaždým presadil svoje. Vrhal sa do nebezpečenstva po hlave a nedbal na následky.

Severus zavrtel hlavou a trpko si povzdychol. Nie. Nesmie pripustiť, aby stratil všetku svoju súdnosť. Nebude sa teraz, v zrelom veku správať ako blázon. Nebude ako Potter. Nevrhne sa po hlave do niečoho, čo zaváňalo viac ako len nebezpečenstvom. On bude dbať na následky. Nestojí o žiadne problémy.

Pretrel si koreň nosa a so zavretými očami skúsil prejsť na iné myšlienky. Vágnejšie, menej hriešne. Všetko, čo dosiahol bol obraz nahého, driečneho tela so šampónom v jednej ruke a hrebeňom v tej druhej.

Tresol zovretou päsťou po stene a prebehol ním mráz. Otvoril oči, aby sa stretol s namosúreným pohľadom Krvavého baróna.

„Ospravedlňujem sa, nepostrehol som vašu prítomnosť,“ povedal pokorne.

Duch si ho premeral skúmavým pohľadom, pomaly prikývol a odplachtil vzduchom kamsi cez stenu.

„Do Salazara!“ zahromžil vzápätí a spoza jeho chrbta sa ozvalo zdvorilé odkašľanie. Otočil sa, aby pozrel na portrét spomínaného muža.

Díval sa naňho prísnejšie ako Krvavý barón pred chvíľou. „Rád by som vás požiadal, pane, aby ste prestali brať moje meno do úst nadarmo! Je to také plytvanie!“

Severus privrel oči a prehltol ďalšiu nadávku, ktorá sa mu drala na jazyk. „Pokúsim sa,“ odvetil miesto toho a povedal heslo. Obraz Salazara sa zroloval a odhalil vchod do jeho komnát. Vnútri si vďačne vydýchol.

ssSssSssSss

Severusa pred začiatkom školského roka čakala ešte jedna nemilá povinnosť. Ale pár nových habitov bola nutnosť, ktorú skutočne potreboval. Nemohol na tie staré donekonečne používať kadejaké maskujúce kúzla, aby zachoval zdanie svojej bezchybnosti. Inak hrozilo, že sa mu habity jedného krásneho dňa rozpadnú priamo na ňom i napriek udržiavacím kúzlam.

No bol triezvo prezieravý. Tri dni pred začatím školského roka sa objednal k madam Malkinovej. Vybral si piatkový večer, keď vedel, že krajčírka bude mať čas venovať sa mu.

Asi si dokážete predstaviť jeho znechutenie, keď tam dorazil a zistil, že postaršia, no čiperná žena sa tam zvŕta okolo dvoch zákazníkov naraz a ďalší traja netrpezlivo čakajú sediac na stoličke.

Avšak, keď už bol tu, rozhodol sa so sebazaprením počkať. Vošiel dnu za zvuku zvonenia cínového zvončeka.

Predavačka naňho okamžite upriamila pozornosť. „Profesor Snape, dobrý večer,“ pozdravila ho úctivo a podišla k nemu. „Môžete ma prosím ospravedlniť? Viem, že ste na dnes objednaný, ale žiaľ, ako vidíte, mám plné ruky práce. Nerada by som vás žiadala, aby ste prišiel v inom termíne, preto dúfam, že vás môžem zveriť do rúk jedného zo svojich asistentov.“

Severus nepatrne prikývol. „Isteže to chápem,“ odvetil neprítomne. Nechápal! Ako to, že si tí nepodarení ľudia nechávali všetko na poslednú chvíľu?! Ale potom mu mysľou prebehlo, že ani netušil, že madam Hyacinta nejakého asistenta vôbec má, a keď už bol teda raz tu a navyše, bol objednaný...

Madam Malkinová, akoby mu videla do hlavy. V momente, keď sa totiž rozhodol sa vďačne usmiala. „Nasledujte ma, profesor,“ požiadala ho priam obradne. „Vyhradila som pre vás prvú kabínku. Pošlem za vami asistenta. Zaručujem, že je plne kvalifikovaný odobrať vám všetky miery. Môžete mu predať svoje požiadavky a uisťujem vás, že v nedeľu večer bude vaša objednávka vybavená.“

„O tom ani v najmenšom nepochybujem, madam,“ odvetil spôsobne, keď si v kabínke sťahoval z pliec svoj habit.

„Výborne. Hneď vám ho sem pošlem,“ riekla a spokojne spľasla rukami. Evidentne si vydýchla.

Osamel. Habit prevesil na vešiakovú stenu. Dvere do kabínky sa otvorili a zavreli. Stál k asistentovi chrbtom.

ssSssSssSss

Harry vyvalil oči a prežrel. Ihneď na to použil bezprútikovú mágiu a miestnosť zabezpečil tak, aby odtiaľ neunikol ani vlások. Bol si totiž viac ako len istý, že muž ho okríkne a ujde odtiaľ rýchlosťou guľového blesku. Asi by to poníženie pred toľkými ľuďmi neprežil.

V duchu si povzdychol. Merlin, keď tu bol ráno, aby si bol dať ušiť nový dres, netušil, že ho madam Malkinová zneužije na výpomoc. Ale ponuka bola výhodná. Dres bude mať zdarma, ak jej ostane pomáhať. Žena očividne nestíhala a jej dvaja asistenti mali tiež plné ruky práce. Nemal prečo nesúhlasiť.

Profesor sa otočil s pozdravom na perách, ktorý pri pohľade naňho zamrzol. Vytreštil oči. No, tomu sa pochopiteľne zabrániť nedalo. Aj keby bol chcel. A po tom nehoráznom článku v novinách, kde sa prezradilo, že je gay... Snape ho zrejme pošle do horúcich pekiel skôr ako povie škrot!

„Dobrý večer, profesor. Rád vás vidím,“ pozdravil ho teda Harry a ozaj to myslel úprimne. „Poslala ma sem madam Hyacinta, aby som vám odobral miery a spísal všetky vaše požiadavky.“

Severus sa naňho stále díval ako na zázrak. Mlčky. Iba civel.

„Sľubujem, že tu bude rýchlo. Nechcem vás zdržiavať. Iste máte naponáhlo,“ pokračoval, snažiac sa primäť toho muža k nejakému slovu. V duchu uvažoval, či sa mu podobná situácia s tým mužom už prihodila. Snape a bez slova? Nemožné!

Odrazu sa Snape prebral. Videl mu to na očiach, ktoré potemneli. Na tvári, ktorá sa uzavrela a zamaskovala akékoľvek emócie.

Severus bol v pomykove. V totálnom a absolútnom. Uvažoval, kam z konopí. Uvedomoval si, že ak jeho „asistentské služby“ odmietne, vyvolá divadlo a pobaví všetkých v obchode. Ale ak... bude súhlasiť a Potter spraví svoje rýchlo, bude mať o chvíľu túto nočnú moru za sebou. Odolať pokušeniu načiahnuť sa po habit, sňať ho z vešiaka a chodiť hoc nahý chodbami Rokfortu bez nového šatstva bolo odrazu priveľmi lákavé.

Napokon rezignoval. Nebol predsa žiaden zbabelec!

„Dúfam, že to bude ozaj rýchlo. Nemám na vás celý večer, Potter!“ vyštekol.

Na jeho údiv sa Potter neurazil. Pousmial sa a vyzeral, akoby mu odľahlo.

Harry siahol do vrecka, aby odtiaľ vybral meter. Podišiel k malému pultíku s dlhým, tmavomodrým brkom a zeleným kalamárom, kde čosi chvíľku písal do knihy objednávok.

„Aké kusy odevu si budete želať, pane?“ opýtal sa.

„Dva bavlnené košele, trojo nohavíc, tri predĺžené saká a dva habity.“

Bizarné, napadlo Severusovi. Potter vybavuje jeho objednávku v krajčírskom obchode. Kedy sa svet obrátil hore nohami? Nič si totiž nevšimol!

Harry si to poznačil. Potom brko očaroval tak, aby zapisovalo to, čo mu bude diktovať a otočil sa k Snapovi.

Netušil, že muž ho celý čas zadumane pozoroval a hodnotí skúseným okom v snahe zapamätať si každý detail jeho výzoru.

„Začneme?“ opýtal sa Harry s nesmelým úsmevom.

Snape prikývol a on podišiel bližšie. Rozbalil si krajčírsky meter stočený do kolieska a vstúpil do mužovho osobného priestoru bez varovania. Samozrejme to vyvolalo odozvu. Severus cúvol a znova naňho vyvalil oči.

„Čo to robíte, Potter?!“ ozval sa priškretným, trochu zvýšeným hlasom.

„Chcem vám zobrať miery, nič viac,“ odvetil mladík s jemným pokrčením pliec.

Severus pozrel na meter v jeho rukách a vtedy mu došlo, že sa nehýbe. „Vy nemáte očarovaný meter?“

Pokrútil hlavou. „Nie. takto je to jednoduchšie a oveľa presnejšie,“ odvetil a čakal, ako zareaguje jeho bývalý profesor.

Ten napokon znova stroho prikývol a Harry k nemu pristúpil. Tentoraz ho napadlo, že mu bude radšej opisovať, čo musí zmerať, aby predišli nejakej... nehode, prípadne nedorozumeniu.

„Dobre, začneme teda krkom. Zmeriam vám jeho obvod,“ povedal a postavil sa pred neho.

Severus ztuhol, keď sa Potterove ruky zdvihli a on sám sa ocitol príliš blízko. Stačilo ho... objať a pritiahnuť si ho bližšie...

Harry si našťastie nevšimol ten temný lesk v jeho očiach. Omotal meter okolo jeho krku tak, aby nebol natesno a zvolal: „42 centimetrov.“ Brko to zapísalo.

„Dobre. Teraz vám vezmem šírku pleca a dĺžku rukáva,“ oznámil mu a postavil sa k nemu tentoraz bokom. Nadiktoval potrebné údaje, brko ich zapísalo.

Potom sa mu postavil za chrbát, informoval ho, že odmeria šírku a dĺžku chrbta. Harry si pritom uvedomil, že ten muž vôbec nie je taký chudý ako sa zdal byť. Odmeral ešte požadovanú dĺžku saka a habitu siahajúceho po členky.

Znova ho obišiel a zastal si pred ním. „Obvod pása,“ riekol a dalo by sa povedať, že ho takmer objal. Severus mierne nadvihol ruky. Pripadal si nesmierne hlúpo. Nutné je dodať, že takmer po celý čas. Mal to zastaviť, kým mohol. Mal odtiaľ vypadnúť a nenechať sa ohmatávať tým... Merlin, ale voňal! Čo za parfum to používa? Jeho myšlienky zmätene striedali jedna druhú a jeho nálada klesala pod bod mrazu a vzápätí stúpala v návale nepatričného vzrušenia.

Odrazu si pred neho Potter kľakol na jedno koleno a pozrel naňho tými svojimi zelenými očami. Bol fakt, že ich mal po svojej matke, ale on si nedokázal vybaviť ani chvíľu, kedy sa oči jeho matky ligotali takým zvláštnym upokojujúcim leskom. Kedy vreli takým podmanivým očakávaním a opatrne striehli. Bál sa, že prekročí hranice? Čím to dopekla bolo?!

Čo spôsobovalo, že sa mu chveli kolená a on túžil zobrať tú tvár do dlaní a...

Najradšej by si dal riadnu facku!  

„Čo sa deje, Potter?“ opýtal sa, keď pred ním mladík stále kľačal v akomsi čudnom rozpoložení. Nemohol si nevšimnúť jeho zdráhanie.

„Nič. Ja len...“ prečistil si hrdlo, „zmeriam vám teraz obvod bokov,“ odvetil a Severus zamrzol na mieste, keď sa ruky zdvihli nebezpečne blízko pokúšaných partií. Meter obopol jeho zadok a pritisol už tak polovzrušené mužstvo. Severus mal chuť zavyť od zlosti. Potter rýchlo poznačil veľkosť, ale stále ostal kľačať. Zmeral mu dĺžku nohavíc a znova naňho pozrel tým pohľadom.

„Čo to bude tentoraz?“ opýtal sa s nevôľou a vzápätí pobledol, keď si v mysli rekapituloval spomienky na merania čarovného metra pani Malkinovej spred rokov.

„Krokový šev,“ odvetil Harry priškrtene zarovno s hláskom, ktorý sa rozkričal v Severusovej hlave.

Harry si zhrýzol peru, keď uvažoval, ako mu naznačiť, aby roztiahol nohy bez toho, aby to vyznelo dvojzmyselne. Netúžil po tom, aby mu jeho bývalý profesor vynadal za obťažovanie. Ak by túto mieru vynechal, čo by ozaj rád spravil, nohavice nemuseli sadnúť a práca krajčírky by vyšla na zmar, nehovoriac o tom, že Snape by ich určite vrátil, pýtal by si späť peniaze a povesť madam Malkinovej by sa ocitla v ohrození. A to všetko kvôli jedinému švu!

Vzápätí si uľahčene vydýchol, keď tak muž spravil celkom sám. Ale to nebolo tá najhoršia časť. Tá ho ešte len čakala.

Sklonil sa k mužovej topánke. Nemohol si nevšimnúť ako krásne sa čierna koža leskla. Kým jednou rukou si pridržiaval začiatok metra dole, tou druhou rukou spolu s metrom pomaly stúpal k Snapovým... slabinám.

Tentoraz priamoúmerne s metrom a jeho rukou stúpala červeň v tvári u oboch mužov. Obaja takmer ani nedýchali. Harryho ruka sa mierne chvela, Severus vyzeral ako socha vytesaná zo žuly.

Minul koleno, stúpal popri stehne. Keď dosiahol rozkrok, modlil sa, aby len...

Zavadil som! Dotkol som sa jeho genitálií! Merlin! Som mužom smrti!

Harry naňho pozrel vydesený ako laň, ktorá hľadí do očí krvilačného dravca s vedomím svojho skorého konca. Čierne dúhovky z neho nespúšťali pohľad. Snape sa však nepohol, aby mu odtrhol hlavu. V jeho pohľade sa miesto toho rozlievalo čosi iné... podmanivé a hrejivé...

Harry zamrmlal mieru a hypnotizovaný tým pohľadom stiahol ruku a postavil sa. Mal dojem, že mu nohy vypovedajú službu, no nejakým zázrakom ho udržali.

Snape však sklopil pohľad a ustúpil. „Je to všetko?“

Harry bol schopný iba prikývnuť. Snape schmatol svoj habit a už ho nebolo. Vtedy si čosi uvedomil. Cítil... To, čo na ten prchavý okamih ucítil bolo...

Nemohol tomu uveriť. Sadol si na jedinú stoličku, ktorá tam bola a neprítomným pohľadom civel do prázdna.

Nemohlo to byť... alebo bolo?

Bolo! Určite! Cítil to predsa. Telom mu prešla vlna príjemného pocitu, keď si konečne pripustil to, čo bolo pravdou.

Isteže. Bolo to vzrušenie. Snapove vzrušenie!

Hystericky a napoly úľavne sa rozosmial. Prekryl si rukou oči a vydýchol. Nielen, že to meranie prežil, ale ešte aj navyše dokázal vzrušiť toho neprístupného muža? Nemožné!

A on si myslel, že ho nenávidí aj potom, ako zaňho urputne bojoval na súde pred tromi rokmi.

Harry sa usmieval ešte aj vtedy, keď sa vrátil ku knihe objednávok, kde na samom vrchu stálo Severusovo meno s jednotlivými mierami. Avšak, keď to kontroloval, zistil, že sa zabudol opýtať na to, aké farby si želá.

„Hm, určite by to bola znova len biela s čiernou,“ odvetil zamyslene a pošúchal si bradu. Potom sa lišiacky uškrnul a zapísal tam to, čo mu práve napadlo.

ssSssSssSss

Severusovi prišla objednávka v nedeľu večer. Madam Malkinová zrejme robila v tieto dni so svojimi pomocníkmi aj nadčasy. Ale bol spokojný. Osobne mu ich doručil kuriér až k Rokfortskej bráne a počkal, kým ho Severus vyplatí.

Teraz už majster elixírov nedočkavo trhal papier a otváral veľkú krabicu. A opäť raz onemel od úžasu, keď sa tak stalo.

ssSssSssSss

 Pokračovanie nabudúce...

sevicekX.png
harousX.png
12.05.2013 18:53:27
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one