Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Božské bozky I.

Pairing: HP/SS

Varovanie: slash

Prvá z troch na seba nadväzujúcich poviedok!
Božské bozky I.


Severus sedel pri malom stolíku u Troch metiel. Aj on rád za čas opustil Rokfort a vyhodil si z kopýtka. Hoci už o niečo menej obľuboval ten všadeprítomný hlučný dav, keď sa Rosmertiny návštevníci bujaro bavili. Tiež rád pozoroval ľudí, kým popíjal svoj obľúbený nápoj. Ani dnešný večer nebol ničím zvlášť výnimočný. Akurát, že obvykle tu sedával sám a dnes mal spoločnosť.

Jeho krstný syn prebehol očami po pergamene, ktorý držal v rukách a opäť ho zroloval.

„Spokojný?“ opýtal sa Severus a sledoval ako si Draco so samoľúbym úsmevom, tak typickým pre túto famíliu odkladá odporúčanie do vnútorného vrecka habitu, ktoré mu napísal. Chopil sa svojho pohára a pripil si s ním na obchod, ktorý pred časom uzavreli.

Draco prikývol. „Aj tak získaš neporovnateľne viac a...“ na moment sa odmlčal, aby si otrel penu z piva, ktorá mu ostala nad vrchnou perou, „ver mi, nebudeš sa sťažovať.“

Jeho krstný otec iba prižmúril oči. Varovne.

Draco to postrehol. „Neboj sa. Tvoje varovanie sme mali stále na pamäti. Hoci pri ňom bolo ťažké... udržať sa.“ Jeho úškrn vypovedal o mnohom. Dopil pivo a zdvihol sa zo svojho miesta. Mal čo chcel. „Tak, prajem ti šťastný lov,“ povedal a zahryzol si do jazyka prv, akoby prostoreko dodal: „Budeš to potrebovať.“ Lenže veľmi dobre vedel, že hada neradno dráždiť bosou nohou.

Severus ho vyprevadil s nič nehovoriacim pohľadom.

Draco opúšťal preplnený lokál a jemu stačilo vyčkať, kedy sa tu objaví on. Jeho sladká nemesis, po ktorej roky márne túžil. Túžby... i to boli preňho zakázané radosti. Voľakedy. Teraz však nie...

Zadržal dych, keď videl ako sa vo dverách Draco skoro zrazil s Potterom. Uskočili od seba a Potter sa rýchlo odvrátil. Vyzeral znechutene, sklamane. Zakotvil pri bare a sadol si na poslednú voľnú stoličku. A Severus viac nespustil oči z objektu svojho záujmu. Vďaka miestu, kde sedel naňho mal skvelý výhľad. Mohol ho nerušene sledovať a čakať na vhodný okamih, aby započal svoj plán.

Pokynul čašníkovi, aby mu doniesol ďalší pohár piva.  

xxXxxXxx

Večer sa po chvíli zvrtol. Síce nie tak, akoby Severus čakal a rozhodne nie tak ako si to plánoval, ale uspokojil sa aj s týmto.

 Ak si myslel, že si ho doteraz nik iný z toho baviaceho sa davu nevšímal, Potter mu ten fakt rýchlo vyvrátil. Hoci jeho prítomnosť zaznamenal až po treťom poháriku... toho čohosi, čo pil.

Stalo sa tak vo chvíli, keď sa nečakane obrátil a rozhliadol sa po miestnosti, pričom sa sústredene mračil a vyzeral, akoby čosi hľadal.

Keď ho konečne zbadal, zdalo sa, že to čosi aj našiel. Zamračil sa ešte viac, schmatol svoj pohár z barového pultu do ruky a predral sa preplnenou miestnosťou priamo k nemu. Prisadol si bez opýtania. Uprel naňho tie žiariace smaragdové oči, ktoré Severusa prenasledovali počas dlhých, bezsenných nocí a opýtal sa: „Aký máte vy slizolinčania problém?!“

Severus nadvihol obočie. Neušiel mu ten dôraz, ktorým zdôraznil slovko vy. Zadíval sa mu do tváre a celkom pokojne odvetil: „Rád by som vedel, na čo tou otázkou narážate, pán Potter, ak ju mám adekvátne zodpovedať.“

Harry zažmurkal. Pôvodne čakal čosi ako výbuch jeho typickej zlosti. To, že s ním Snape komunikoval celkom prirodzene a pokojne ho miatlo. A pobúrilo. Asi preto, lebo sa chcel hádať. Cítil sa podvedený a ublížený a to všetko kvôli nim! Slizolinčanom! Odfrkol si a stíšil hlas tak, aby ho mohol počuť len on.

„Na čo narážam? Hovorím o láske!“

Snape sa naňho skúmavo zadíval. Jeho čierne oči nepálili, nevraždili. Vlastne mal dojem, že tie čierne uhlíky hriali. „Znova toto? To je to, čo vás trápi?“

Potterov výraz tváre sa zmenil v jednej sekunde na zúfalý, keď to priznal ako svoju najväčšiu porážku. Nebolo čo tajiť. Vedel to o ňom každý. Vďaka dotieravým novinárom, ktorí poctivo zaznamenávali jeho životné výhry i omyly.

Zvesil plecia a nahrbil chrbát. „Áno! Presne toto ma trápi, drahý kolega,“ hlesol uštipačne. Dopil obsah svojho pohára a kývol čašníkovi, aby mu priniesol ďalší. „Zistil som totiž, že vy slizolinčania máte v hrudi miesto srdca iba chladný kus šutru.“

Snape po jeho vetách iba odul pery. „Vždy zvyknete všetkých hádzať do jedného vreca, alebo sa u vás táto črta vyvinula iba v posledných rokoch, pán Potter?“ zaujímal sa.

Harry naňho vrhol obozretný pohľad. „Hovoria zo mňa skúsenosti,“ odvetil sucho.

Snapova zvyčajne bezvýrazná tvár sa zmenila, keď sa muž uškrnul. „Skúsenosti? Povedal by som, že tie svoje známosti nazývate trochu nadnesene, nezdá sa vám? Ak si dobre spomínam, posledná vám trvala zhruba dva týždne, alebo tak nejako, že? To sa ťažko dá nazvať vzťahom.“

Severus videl ako mladému mužovi po jeho nešetrných slovách ovisla sánka a rumenejú mu líca. Dúfal, že neprestrelil. Preto radšej pokračoval. „Žiaľ, to je tá odvrátená stránka slávy. Cena, ktorú musíte platiť za úspech. Rozhodne by som s vami nechcel meniť.“

Harry zažmurkal. A toto malo byť čo? Zdalo sa mu to, alebo to bol fakt, že Snape sa mu nechcel vysmiať? Povedal tie slová iba preto, aby vyjadril účasť na jeho... nešťastí?

Severusovi sa uľavilo, keď postrehol, že sa ten ničivý oheň, ktorý vzplanul po jeho slovách v zelených očiach zmenil na neškodný, mihotavý plamienok. Rozhodne mu nešlo o to, aby medzi nimi zhorelo do tla všetko, čo tam kedy bolo. Potreboval vyhrať. Musel vyhrať!

„Spoločenská rubrika sa neprestala zaujímať o váš súkromný život. Chápem, že to človeka dokáže... frustrovať. Hlavne, ak dookola rozoberajú vaše... nevydarené pokusy o vzťahy. Občas sa mi zdá, že sa stará dobrá novinárčina vytratila do nenávratna.“

Harry si povzdychol. „Žiaľ, nič z toho nevysvetľuje moju prvotne položenú otázku,“ pripomenul mu, „a fakt, že ste všetci do jedného bez citu.“

Snape pritakal. „Správne, nevysvetľuje, ale obávam sa, že vám musím oponovať. Ja by som tú otázku nepostavil takto.“

Harry sa uškrnul a pomyslel si, jasné, pán dokonalý. Má ma za idiota. Avšak nahlas to nepovedal. Pre zmenu nadvihol obočie on. A to nútilo Snapa rozviesť svoju myšlienku.

„Povedal by som, že na vine je skôr váš nevhodný výber partnerov,“ vysvetlil.

Harry prižmúril oči. Dobre. Toto napadlo už aj jemu, ale nechcel to počuť akurát od svojho staršieho kolegu. Nebol si vedomý toho, že by bol pasoval Snapa na svojho poradcu v oblasti vzťahov. Veď on sám bol dokonalým prototypom vlka samotára! Nikto ho nikdy nevidel s iným človekom ani len v družnom rozhovore! A on mu ide kázať o jeho nepodarených vzťahoch?! Div sa mi svete!

Snape si ho zjavne nevšímal a nevzrušene pokračoval.

„Boot bol vždy veľmi nestály. Je síce celkom pohľadný, ale na to, že je to bystrohlavčan, nikdy nemal jasný cieľ. Predpokladám, že keď bol s vami na schôdzke, nerobilo mu problém pokukovať po iných, je tak? Napokon, ten zvyk pochytil už na škole. Aj slepý by to videl.“

Harry mlčal. Červeň v jeho lícach hovorila zaňho.

„Longbottom bola veľmi zlá voľba. Nehnevajte sa, síce som za posledné roky o ňom zmenil svoju mienku, ale stále je to obyčajný ťuťmák, ktorý nebol ochotný riskovať vaše priateľstvo. Nie, že by mu chýbala tá vaša povestná chrabromilská odvaha.“

Snape si odpil zo svojho piva. „Stewart Ackerly? Rád sa vyhrieval vo vašej sláve ako zmija na slniečku. To bolo jasné na prvý pohľad.“

Harrymu myklo kútikmi úst. Takmer sa pri tom porovnaní o bystrohlavčanovi usmial. Ale i tak ho to bodlo pri srdci. Osteň sklamania, ktorý v ňom mal zarytý povážlivo hlboko.

„A konečne slizolin,“ dodal Snape tlmeným hlasom a pozrel mu priamo do očí. „Váš debakel vzťahov začal Theodore Nott, ak sa nemýlim.“

Samozrejme, že sa nemýlil! Vedel to podozrivo presne. Podivné... Harry netušil, že má jeho osobný život zmapovaný do takých detailov. Pokojne by mohol napísať jeho autobiografiu.

„Neviem prečo ste vôbec uvažoval nad takým obmedzeným suchárom, bez zmyslu pre humor,“ dostalo sa k nemu a pretrhlo to niť jeho neveselých úvah.

Pre pekný zadok, pomyslel si vzápätí, odpovedajúc na Snapovu otázku aspoň v duchu. Uškrnul sa, keď si pomyslel, že to pokojne mohol vysloviť nahlas a možno by sa konečne po dlhom čase zasmial, keby videl mužovu reakciu.

„Blaise Zabini, ďalšia chodiaca pohroma. Mám dojem, že sa pri vás chcel odpútať od starého vzťahu, ale nevyšlo to. A napokon, Draco Malfoy. Pomsta chutí najsladšie, nie?“

Harry sklopil pohľad. Takto mu to nikto nikdy nezosumarizoval. A odrazu sa videl v celkom inom svetle. Ako totálny chudák, ktorý si nie je schopný ani len nájsť partnera. Naprázdno prežrel a zapil rodiacu sa depresiu. Pálenkou. Na ex.

Takto sa na to nikdy nedíval, ale jeho život nestál ani za deravý knut. A ani teraz, viac ako deväť rokov po porážke toho hadieho ksichtu sa mu nedarilo získať to, po čom túžil najviac. Nikdy, za celý ten čas nestretol človeka, ktorý by ho mal rád takého, aký bol naozaj. A on bol iba - Harry.

Vstal od stola. Zničený väčšmi, ako keď si sem sadal. Chcel sa rozlúčiť a pobrať sa zapíjať svoj žiaľ nad nešťastím v láske medzi steny svojich súkromných komnát, keď ho zastavili Snapove tiché slová.

„Viete, Potter, možno by vám pomohlo, keby ste sa zamerali na iný typ mužov. Skúsenejších. Zodpovednejších. Zrelších. Na niekoho, kto presne vie, čo a koho chce. Potrebujete po svojom boku niekoho, kto docení vaše... kvality.“

Harry prekvapene zažmurkal. „Poznáte niekoho takého?“ opýtal sa provokatívne, vpíjajúc sa pohľadom do tých temných hĺbok. Nečakal, že mu Snape odpovie.

Severus nedbalo mykol plecom a vyhlásil: „Dajme tomu.“

Jeho odpoveď nebola jednoznačná, no stačila na to, aby Harryho zaujala. Ale Snape mlčal. Napokon vstal a naklonil sa k nemu ponad stôl po tom, čo naň hodil strieborniak. Zadíval sa Harrymu uprene do očí. Tvár mal iba pár centimetrov od tej jeho.

„Potter, jedno mi môžete veriť. Ak by ste bol môj, nikdy viac by ste na iného ani nepomyslel. Chránil by som vás, staral by som sa o vás, rozmaznával by som vás a miloval. Vášnivo i nežne. Tak, ako by ste si prial. To je to, po čom túžim. A to vám vravím ako slizolinčan s kusom chladného šutru v hrudi.“

Na to sa od ohúreného mladíka odtiahol a odplachtil.

xxXxxXxx

Harrymu trvalo iba pár sekúnd, kým spravil zásadné rozhodnutie. Nie najrýchlejšie a nebol si v ten moment istý, či aj najrozumnejšie vo svojom živote. Ale uvedomil si napriek opojeniu pálenkou, ktorou potužoval svoje rozdrásané nervy, že taká ponuka sa prosto neodmieta. Pridal na stôl pár vlastných mincí a vybehol z krčmy von, aby s prekvapeným – huh - vpadol svojmu staršiemu kolegovi priamo do náruče.

Neprotestoval, keď ho Snape zatiahol za roh krčmy a prišpendlil ho k múru. Ani ho to len nenapadlo. Hoci možno malo.

Jeho svet sa následne povážlivo scvrkol. Jediné, čo si uvedomoval bola existencia mocného tela, ktoré sa k nemu bezostyšne tislo.

„Prečo ja?“ vydýchol v úžase.

Snapova odpoveď bola iná, v akú by si dovolil dúfať, ale vrelo ju privítal.

Severus pozrel na jeho pekné ústa, na malú priehlbinku uprostred dolnej pery. Harry prekvapene vykríkol, keď ho muž k sebe prudko pritiahol a jednou rukou uchopil vzadu za šiju. Ich pery sa konečne stretli a tá chvíľa mu pripadala ako dokonalosť sama.

Harryho ústa boli horúce a mäkké ako slnečné svetlo. Bolo také ľahké ponoriť sa do toho bozku.

Harry si vzdychol, keď sa ten zdanlivo neprístupný čarodejník dotkol končekom jazyka jeho hornej pery. Pomaly, ako vo sne vystrel ruky a položil mu ich na plecia. O chvíľu vkĺzli do vlasov na temene hlavy. Akoby sa ho už nikdy viac nechcel pustiť.

Chuť Harryho úst, sladká a lákavá v Severusovi vyvolala hlad, ktorý mu zahmlieval zdravý úsudok... Cítil vlhkosť jeho pier a prenikal hlbšie, kým Harry nezačal prudšie dýchať a jeho telo sa k nemu nepritislo. Dal mu pocítiť, aká silná je jeho túžba. Jednou rukou ho objal okolo pása a napäl stehná. Mal chuť strhať z neho oblečenie, aby odhalil to vábivé telo, ktoré sa pod ním ukrývalo. Miesto toho nežne láskal jeho líca, zaboril mu prsty do neposlušných vlasov, perami hladkal elegantnú líniu krku i miesto, kde pulzovala pod jemnou pokožkou tepna. Jeho pery sa opatrne pohybovali po tej nádhernej pokožke. Keď sa dostali na citlivé miesto, Severus pocítil záchvev a Harry zavzdychal. To ho donútilo znova myslieť na to, aké by to bolo, keby sa tu milovali... Ako prudko by Harry dýchal a aký zmätok by v ňom vyvolal. Znovu perami vyhľadal jeho ústa a otvoril ich, aby pocítil lákavú chuť, vďaka ktorej šiel zošalieť.

Harry si uvedomoval, že by mu mal vzdorovať – aspoň naoko – ale ozvali sa len ďalšie vzdychy, ktoré ako sa zdalo Snapa ešte viac vzrušovali. Lačno ho bozkával a jeho bozky boli čoraz hlbšie. Ich telá sa k sebe rytmicky tisli. To, čo s ním ten muž robil by malo byť trestné. Chvel sa od túžby a tvár mal červenú ako vlčí mak. Akoby Snape presne vedel, čo od neho chce. A Harry si uvedomil, že si praje, aby to vedel. Bol by prvý z celej rady mužov, ktorých kedy stretol. Harry takmer zamdlieval od neopísateľnej rozkoše, ktorú v ňom dokázal vyvolať práve tento muž...

Snape ho bozkával s nevídaným talentom, razanciou a odhodlaním pripraviť ho o posledné aktívne mozgové bunky. Jeho ústa boli až prekvapivo jemné, jazyk vláčny, vlhký a horúci. V ústach mu vyvolal dokonalú búrku. Lákal ho i vyzýval k hriechu zároveň.

Keď sa napokon ich ústa od seba oddelili, obaja dýchali zrýchlene, namáhavo, snažiac sa polapiť dych.

„Božské bozky...“ dostal zo seba Harry chrapľavým hlasom, zvierajúc teraz v rukách klopy jeho tvídového saka, aby získal akú-takú stabilitu.

Snapove oči pobavene zaiskrili. Naklonil sa k nemu, aby sa nosom maznavo obtrel o Harryho zrumenené líčko a pošepol: „Tak poď so mnou, ty môj krásny anjel a ja ti ukážem samotný ráj...“

Potom od neho poodstúpil a nastavil mu svoju dlaň v nemom očakávaní.

Pár sekúnd Harryho váhania sa zdalo byť celou večnosťou.

Ale potom Harry vložil ruku do jeho nastavenej dlane. A neoľutoval. Nevidel totiž iba ráj. Snape mu ukázal celé nebo!  

pokračovanie nabudúce...

sevicekX.png
harousX.png
12.05.2013 18:35:30
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one