Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Bol si to ty!

Pár: HP/DM

Varovanie: slash

Venovanie: Tamias ;)
Bol si to ty!


Harry sa z chrabromilskej veže vyparil hneď potom, čo Hermiona spomenula učenie. Mali dva dni do začiatku vianočných prázdnin a ona si nedala pokoja. Nechal jej tak ochotne Rona napospas. Hoci dobre vedel, že ten si s ňou ľahko poradí a odvedie jej pozornosť iným, oveľa zaujímavejším smerom. Potom sa spolu niekde nebadane vytratia, aby sa mohli pár minút nerušene venovať dôkladnému štúdiu vzájomnej anatómie.

Popravde, jeho trápili podobné myšlienkové pochody. Prešiel cez portrét Tučnej panej a pristavil sa pri okne. Vonku snežilo. Z neba sa na zem znášali veľké snehové vločky, teraz tancujúce v studenom vetre a zvŕtajúce sa v elegantných piruetkách.

Povzdychol si a prešiel si prstami zamyslene po perách. Ešte stále na nich cítil ten hrejivý dotyk. Stačilo, aby zavrel viečka a tá scéna tu bola znova. Ako zo živého filmu sa mu prehrávala neustále dookola.

Horúce pery pritlačené k tým jeho, tlak mocného štíhleho tela, evidentne mužského a bozk, ktorý si nedokázal a nechcel vymazať z mysle. Bozk, ktorý ho rozochvel od končekov prstov po korienky vlastných, neposlušných vlasov. Bozk, ktorý mu obrátil posledné dni na ruby.

A lístok. Stručný, no taký veľavravný. „Ak o mňa stojíš, nájdeš si ma.“

Povzdychol si.

Vrátili sa v septembri, aby ukončili svoje štúdium. S Ronom, Hermionou a Nevillom rozhodne neboli sami. Veľa študentov opakovalo ročníky, lebo s predošlým prístupom a podmienkami to inak ani nešlo.

Škola bola znova kompletne opravená a Minerva McGonagallová pozdvihla jej obrany a s pomocou profesora Snapa i zdokonalila. Iste, i ten tu ostal. Harry si v duchu myslel, že jemu a nevinným prvákom na priek, ale v duchu bol rád.

Stará nevraživosť sa stratila. Ostalo mlčanlivé prímerie, zdvorilé oslovenia a obozretné pohľady. Na hodinách elixírov prestalo ponižovanie a bezhlavé strhávanie bodov za zle nakrájaný koreň alebo pokazený postup pri príprave elixíru.

A potom tu bol... Malfoy.

Nevedel si celkom dobre vysvetliť jeho správanie. Teda, vlastne to podozrenie sa týkalo práve jeho. Od začiatku školského roka sa mu vyhýbal. Žiadne vzájomné súboje, ani len slovné, iba mlčanlivé vyhýbanie sa, nevšímavosť a až okatá ignorancia.

Harry by očakával aspoň prosté – ďakujem! Veď sa osobne postaral o to, aby sa mu jeho prútik vrátil. Dokonca si dal tak záležať, že ho zabalil do drevenej kazety vystlanej zeleným zamatom a takmer dve hodiny ho balil do strieborného papiera! A svedčil na súde v ich prospech!

Zaslúžil by si aspoň to mizerné – ďakujem! No nie?

Ale Malfoy ani nemukol.

No bol by prisahal, že boli chvíle, kedy na sebe cíti jeho uprený pohľad. Dal by ruku do ohňa za to, že blondiak vyhľadáva vzájomné, takmer nepatrné - a nezainteresovaný by povedal - že i čisto náhodné dotyky.  

Harry z toho išiel zošalieť. Vlastne už šalel. Mal dojem, že si to všetko namýšľa. Teda, spočiatku. Ale nebolo to iba v tom.

Tie tri dary, ktoré dostal boli... nečakané a žiaľ i anonymné. Drahé a premyslené. Potešili ho. Takmer, akoby sa mu ktosi... dvoril.

A potom sa konal ten predvianočný ples a on dostal vari najlepší bozk svojho života. Celkom iný ako bol ten, ktorým oblažil uplakanú Čcho a celkom iný ako ten, ktorý si vymenili v Núdzovej miestnosti s Ginny.

Tento bozk mal iskru. Vzrušil ho a podvedome nútil žobrať o prídavok. Ten bozk ho prebral z letargie a vrátil do života, akoby mal čarovnú moc sám o sebe. Bol preňho synonymom živej vody. A on netúžil po inom, iba piť z tých úst a môcť sa opájať ich sladkosťou.

„Ak o mňa stojíš, nájdeš si ma.“

Ten lístok mal pri sebe. Nosil ho vo vrecku košele ako podivný talizman.

Spomedzi pier mu vykĺzol ďalší povzdych. Mal by niečo vymyslieť. Mal by...

Do prázdnin ostávali sotva dva dni.

A vtedy zdvihol hlavu a uvidel slizolinčana brodiť sa snehom, ktorý mu siahal skoro do výšky kolien. Nepochybne mieril k sovej voliére. Harry si chvíľu bezradne hrýzol spodnú peru, potom sa vychytil za ním. Kabát i so šálom k nemu prileteli cez dieru v portréte vďaka jedinej myšlienke. Hodil ich na seba po ceste.

Bežal. Dúfal, že ho zastihne samého. Dúfal, že sa konečne pozhovárajú a...

A to ostatné hádam príde samo, napadlo mu.

oooOOOoooOOOooo

Aj prišlo. Len čo vyšiel z budovy a zahol za roh, bol omráčený.

Prebral sa po chvíli, váľajúc sa v snehu, ktorý príšerne chladil a Malfoy bol pri ňom.

„Ty si ma... omráčil?“ dostal zo seba, keď si dal dve a dve dokopy.

„I prebral.“ Draco uhol pohľadom, líca mu sčerveneli ako vlčie maky. „Myslel som, že ma špehuje Nott.“

Harry sa zamračil, vymrštil sa a prevalil ho do snehu pod seba. Malfoy pri tom iba ticho zasipel a stuhol. Líca stále červené, strieborné oči horeli zvláštnym plameňom, ktorý ho vábil.

Harry ho fascinovane pozoroval, potom sa rozhodol. Prosto sa sklonil a pobozkal ho.

Pôvodne šlo o experiment.

Chcel si len vyskúšať teóriu o tom, že tým tajomným mužom mohol byť práve on, hoci si to ozaj dokázal iba ťažko predstaviť. No čím viac nad tým uvažoval, tým viac sa mu tá myšlienka pozdávala.

Išlo o celkom jednoduchý pokus. Ak to v tú noc nebol Malfoy, odstrčí ho a prekľaje tou najhoršou kliatbou, aká ho v tom momente len napadne. S tým aj rátal a podvedome bol pripravený na protiútok.

 Nebol však pripravený na to, že tie pery sa stanú vláčnymi, poddajnými, že budú chutiť ešte sladšie, že budú presýtené škoricou, zázvorom a zrejme aj vanilkou, a že mu budú bozk oplácať rovnako náruživo, ako ho i prijímali.

Malfoy si vplietol prsty do jeho vlasov a zastonal mu do úst. A bolo to neopísateľné.

Odtrhli sa od seba hádam po celej večnosti.

Dychčali, stále ležiaci v záveji snehu a zízajúci jeden druhému do tváre z bezprostrednej vzdialenosti.

„Takže predsa si to bol ty!“ vybafol Harry.

Draco iba odvrátil tvár. „Bravó, Potter! Našiel si ma,“ precedil sarkasticky a snažil sa spod neho dostať preč.

Harry ho chytil za ruky a prišpendlil mu ich po stranách hlavy. Keď naňho Malfoy vrhol nasupený pohľad, ten jeho znežnel. „Áno. Myslím, že našiel. Konečne.

A znova sa k nemu sklonil, aby zamkol tie nádherné ústa v novom bozku.

Po chvíli, keď boli obaja celkom premočení a sneh vôkol zváľaný a udupaný dvoma roztúženými telami, pomohol mu Harry vstať. Len nedobrovoľne sa vzdával šance odtrhnúť sa od tých pier čo i len na pár minút.

Draco bol... neupravený, mokrý, plavé vlasy rozstrapatené, ústa opuchnuté od jeho bozkov a líca ružové na nepoznanie. A predsa vyzeral dokonalejšie ako kedykoľvek predtým.

„Čo bude teraz?“ opýtal sa ho neisto a Harry iba mykol plecami.

„Dáme tomu voľný priebeh. Ak o mňa stojíš aspoň tak, ako ja o teba...“

Pozrel naňho. „Vážne o mňa... stojíš?“

Harry sa milo usmial a pritiahol si ho do náručia. „Rozhodne. Nevedel by som si po svojom boku predstaviť lepšieho priateľa, ako svojho... bývalého nepriateľa, ktorý ma pozná zo všetkých najlepšie.“

Do hradu sa vrátili spolu, ale len preto, aby sa zašili v Núdzovej miestnosti. Dlho do noci sa iba zhovárali a rečičky boli dokonale vyvážené mierou vzájomného bozkávania. Nad ránom si zaspali v náručí a keď sa Harry zobudil prvý, nevedel si spomenúť, kedy zažil krajšie vstávanie.

Bude to dobré. Určite. Draco sa zmenil. On sa zmenil. A hádam sa odvážil i veriť, že tie zmeny povedú len a len k dobrému.

Nič viac si neželal.

Hádam až na to, môcť ho znova pobozkať.

Zatiaľ sa uspokojil iba s tým, dívať sa na spiaceho slizolinčana stočeného po svojom boku, majetnícky ho objímajúceho okolo pása.

Koniec
dracikX.png
harousX.png
12.05.2013 16:49:57
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one