Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

VSJL - 1. kapitola

DM/HP
Varovanie: slash (presun poviedky, stav: dokončená)

1. kapitola

Dracov trest

 

 

Obrázok Draco sedel na trestnej lavici Ministerstva mágie, v súdnej sieni pred celým zhromaždením Wizengamotu. Pripadal si ako keby bol Hipogrif, ktorého vedú na porážku. Nijako inak sa to nazvať nedalo. Pohľadom svojich sivých očí, ktoré teraz priam apaticky hľadeli na vážne tváre svojich sudcov prechádzal z jedného na druhého. Všetci sa tvárili rovnako. Tak povýšenecky, tak nadradene ... tak, ako bol zvyknutý tváriť sa on. Čo sa to vlastne stalo, že si s ním nedobrovoľne vymenili svoje úlohy?

Pripadalo mu to ako zlý sen, že sa to takto zvrtlo. Sedel tam, s nedbalým vzhľadom, pretože ho odvliekli z domu napochytro. Ledva si stihol obliecť sako. Ruky mal položené na kolenách, spútané neviditeľnými putami ako väzeň. Jeho myšlienky prerušil príkaz predsedu súdu.

„Obžalovaný vstaňte!“ vyriekol zvučným hlasom Kingsley Shacklebolt a on chtiac či nie, musel poslúchnuť. Ak by to nespravil, prinútili by ho.

„Súd sa uzniesol jednohlasne na tomto rozhodnutí: Svoj trest si odpykáte v službách jeho lordstva Harrolda Jamesa Pottera, po dobu nie kratšiu ako šesť mesiacov. Z jeho sídla sa nesmiete bez jeho povolenia ani len odmiestniť, bez jeho súhlasu nemôžete vykonať nič, čo by vám nepovolil.“

„To je nehorázna sprostosť! Obyčajné vydieranie!“ vyskočil odkiaľsi Lucius Malfoy, červený v tvári a trasúci sa od hnevu. „Byrokrati! Chcete spraviť z môjho syna otroka!“

Draco len prižmúril oči a zvesil hlavu medzi plecia ešte hlbšie, ako ju mal doteraz. Vedel, že inak by ho čakal Azkaban a služba Potterovi, akokoľvek bude strašná a je mu proti srsti, nebude ničím v porovnaní s tým starých, stuchnutým, premrznutým väzením, ktoré ako nepochyboval ho inak čakalo. A mal pravdu.

Shacklebolt sa nedal rušiť. Uprel na staršieho Malfoya svoj hnevlivý pohľad a dvojica aurorov prinútila Luciusa zaujať svoje miesto s upozornením, že bude vyvedení zo súdnej siene, ak neprestane vystrájať.

„V opačnom prípade si musíte v Azkabane odsedieť jeden celý rok! Do sídla Potter Manor budete deportovaný dvoma zriadencami ministerstva z oddelenia Presadzovania čarodejníckeho práva. Váš trest sa skončí presne o šesť mesiacov, 23. decembra. Súd sa skončil!“ vyhlásil a všetci začali vstávať.

Draco sa otočil, aby ešte stihol zachytiť matkin pohľad, ktorá sa naňho povzbudzujúco usmiala. Vedela presne ako on, čo by bolo horšie. „Zvládneš to,“ naznačila pošepky ústami. „Si Malfoy, tí sa nevzdávajú.“ Venoval jej smutný úsmev a nechal sa odtiahnuť dvoma aurormi preč zo súdnej siene.

Keď zastali pred spomínaným sídlom, s poriadnou dávkou nechute i zvedavosti si ho obzeral.

„Kde to sme?“ opýtal sa aurorov.

„V Godrickovej úžľabine predsa, čo ste si myslel?“ odvetil mu jeden z nich nevrlo, vedúc ho stále spútaného k vchodovým dverám starého sídla. „Len pre vašu informáciu. Váš pohyb bude monitorovaný. Sídlo nesmiete opustiť do vzdialenosti dlhšej ako tri míle a v čase dlhšom ako hodinu. Predpokladám, že viete, čo vás inak očakáva.“

„Samozrejme, útulné hniezdočko Azkaban,“ zašomral, ale obaja jeho spoločníci ho počuli.

„Zrejme ste tam nikdy nebol, však mladý muž?“ opýtal sa ho ten starší. „Inak by ste vedel, že nemôže byť ani reč o nejakom hniezdočku. Vo dne v noci tam počuť len plač a škrípanie zubov. Ani váš otec na tom nebol lepšie, keď sa tam ocitol,“ oznámil mu s neskrývanou radosťou.

„A aký je rozdiel medzi týmto väzením a hentým?“ odvrkol.

„Tu budete mať relatívne pohodlie, určite mäkšiu posteľ a teplú stravu. Nebudete trpieť nočnými morami a ako poznám lorda Pottera, ani vás nebude príležitostne mučiť.“

„Tss!“ odfrkol si Draco.

„Vlastne by ste mu mali byť vďačný,“ povedal mladší auror, pobúrený Malfoyovým správaním.

„A za čo, že mu budem robiť slúžku?“

„Ste hlupák, aj keď ste Malfoy! To lord Potter trval na tom, aby vás neodsúdili a neposlali do väzenia!“

Draco bol z toho vyhlásenia omráčený, ale len na chvíľu. „Samozrejme, prečo by aj, keď ma môže ponižovať v pohodlí svojho domova, nie?“

„O tomto nič nevie,“ odvetil znova ten druhý, vmiešajúc sa im do rozhovoru. Z toho tvrdohlavého mladíka mu už kypeli nervy. „Takto sa rozhodol sám minister. Dúfal, že lord na vás môže mať dobrý vplyv.“

„Vy mi chcete tvrdiť, že Potter ani len netuší, že si mám uňho odpykávať svoj trest?“

„Presne tak,“ pritakali svorne a Dracovi pery skrivil akýsi zvláštny úškľabok. Toto si nenechá ujsť. On by sa mal zmeniť len preto, že má byť Potterovým sluhom poondiatych šesť mesiacov? Nikdy! To skôr peklo zamrzne!

Keď došli pred bránu domu, starší z aurorov uchopil kovové klopadlo do ruky a trikrát ním poriadne zabúchal o ťažké dubové dvere ozdobené čiernymi kovovými pántmi.

„Už idem!“ ozvalo sa spoza nich a všetci traja si vymenili začudované pohľady, keď začuli duniaci zvuk blížiacich sa krokov. Dvere sa otvorili a zastal v nich mladík, ktorého Malfoy sotva mohol spoznať.

Harry vyvalil na príchodzích svoje zelené oči, ukryté za rámami okuliarov a podozrievavo si premeral stále spútaného Malfoya.

„Bartolomej, Zac, čo to má znamenať?“ opýtal sa podozrievavo, utierajúc si ruky od zelenej farby.

Dracovi to samozrejme neušlo. Jeho obľúbený odtieň hráškovo zelenej. Neuniklo mu ani to, že Potter mal vlasy stále ako hniezdo a tvár zarastenú bradou. Na sebe mal len čierne topánky, staré ošúchané rifle a bielu košeľu mal rozopnutú. Dracov pohľad skĺzol po Potterovej nahej hrudi, jemne porastenej tmavými chĺpkami a skĺzol k pupku v tvare lievika, kde sa zužoval pás tmavých chĺpkov, končiac pri páse nohavíc, skrývajúc sa za ním. Vyschlo mu v hrdle a rozčúlene odvrátil pohľad inam.

„Nech sa páči lord Potter,“ povedal Bartolomej, podávajúc mu akýsi zapečatený pergamen. „Myslím si, že by bolo lepšie, keby sme to prebrali vo vnútri,“ navrhol a Harry im pokynul, aby vošli, kým on zvedavý rozlomil voskovú pečať a rýchlo čítal list.

Stáli vo vstupnej hale a Draco sa snažil sústrediť pohľad radšej na ňu ako na Pottera, ktorý bol týmto nečakaným prepadom očividne zaskočený. A ako sa zdalo, i rozčúlený. Čudné, myslel by si, že práve on trval na tom, aby mu robil otroka, ale zrejme o tom naozaj nemal ani šajnu. Veď napokon, o čom kedy ju Potter mal?

„To snáď nemyslí vážne!“ vykríkol a Draco si všimol, že obaja aurori o krôčik cúvli späť k dverám.

„Zbabelci!“ pomyslel si a pretočil očami.

„Nehnevajte sa lord Potter, ale rozsudok bol vynesený a jeho právoplatnosť sa nedá napadnúť. Je nám to ľúto.“

„Ako to, že mňa sa ani len neopýtali na názor?“ zrúkol.

„Zrejme ho nepovažovali za dosť dôležitý,“ ozval sa konečne Draco s jasnou provokáciou v hlase.

Harry mu venoval krátky a zdalo sa mu, že aj akýsi ľútostivý pohľad a to sa mu vôbec nepáčilo.

„Naozaj sa nedá nič robiť, vaše lordstvo. Pán Malfoy musí ostať tu po dobu šiestich mesiacov. Či sa vám to už páči, alebo nie,“ povedal znova Bartolomej a prútikom namieril na Dracove spútané ruky, aby ho zbavil pút. „Musíme sa vrátiť. Máme niečo odkázať ministrovi?“

Harry len pokrútil hlavou. „Nie. Pozhováram sa s ním sám.“

Kým si Draco šúchal boľavé zápästia od pút, Harry sa díval za odchádzajúcimi aurormi. „Čo to do pekla malo znamenať?“ opakoval si v duchu, neveriac, že oproti nemu stojí Malfoy. V mysli mu rezonovalo tých pár viet. Mal s ním vydržať po dobu šiestich mesiacov, čo bolo viac ako dosť a bolo to neúnosné. Nebude trpieť Draco, ale Harry. Mal mu robiť sluhu? Hlúposť! On žiadneho nepotreboval. Veď nemal ani domácich škriatkov. Mal ho skúsiť zmeniť? To by skôr dohovoril psovi aby mňaukal!

Harry si ho premeral pohľadom od hlavy po päty. Neušlo mu, že mu k nohám mladší z aurorov, Zac, hodil tašku s vecami.

„Ukážem ti izbu,“ povedal napokon, odvrátiac od neho pohľad a zaviedol ho na poschodie do ľavého krídla domu. Zastal pred dverami a ukázal na jedny dvere. „Tvoja izba,“ precedil pomedzi zuby. Počkal, kým vošiel Draco a nasledoval ho. „Je tu aj kúpeľňa,“ informoval ho stroho, „ale keďže je tento dom starý, potrebuje úpravy. Jediná kúpeľňa, ktorá sa dá použiť je na konci druhej chodby.“

Draco nepovedal celkom nič. Hodil si tašku s vecami na posteľ a porozhliadol sa po izbe. Naozaj sa mu páčila, ale nebol by to priznal za nič na svete.

„Ak si hladný, v kuchyni sa ešte niečo nájde.“

Draco len prikývol. Harry opustil izbu a zatvoriac za sebou dvere sa o ne oprel. Z úst sa mu vydral tichý povzdych. „Merlin, za čo ma trestáš?“ opýtal sa šepky a dlhými krokmi priam utekal preč.

dracousik.png
24.05.2013 11:40:05
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one