Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

OMNIA VINCIT AMOR!

V preklade: Láska premôže všetko!

Pairing: HP/SHM

Varovanie: slash/sex


Omnia vincit amor!


Pairing: HP/SHM

Varovanie: slash/sex

Žáner: dráma/romantika

¤¤¤

Pohotovostný krb na oddelení úrazov u Sv. Munga vzplanul zelenými plameňmi. Bol to jediný krb svojho druhu a využívali ho iba aurori ministerstva, aj to len v závažných prípadoch. A ak ste poznali prístupové heslo, mohli ste sa sem dostať z ktoréhokoľvek kozuba.

Sestra na príjme spýtavo pozrela ku kozubu napojenému na letaxovú sieť ministerstva, čakajúc, ktorý z aurorov sa ukáže tentoraz. Objavili sa hneď dvaja, pričom jeden podopieral toho druhého.

„Čo sa vám stalo?“ spytovala sa sestra chytro, už z diaľky si skúmavo prezerajúc zakrvavenú bundu tmavovlasného muža a odhadujúc rozsah jeho zranení. Hoci väčšie starosti jej robil ten druhý, ktorý ledva kráčal. Najmladšieho aurora Pottera poznala veľmi dobre. Teraz bol bledý, spotený v tvári a očividne išiel na doraz vlastných síl, ako zvyčajne. „Odkiaľ krvácate?“ vyzvedala, levitujúc ich smerom nosítka vo vzduchu.

„Nie je to moja krv!“ vykríkol zúfalo Albus Severus Potter, keď jej pomáhal so skutočným pacientom. „Scorpius, pre Merlina, vydrž!“ zaúpel, keď videl, že úplne stratil vedomie.

Šikovne vyložili jeho nevládne telo na nosítka. Mladíkove hnedé oči, ktoré boli ešte donedávna mierne pootvorené sa zavreli a hlava mu odkväcla nabok.

Sestra s nosítkami, ktoré sa so svojím nevládnym nákladom plavne vznášali pred ňou, zabočila k blízkemu výťahu. Albus ju nasledoval. Kým sa viezli výťahom, stihla poslať správu liečiteľovi so stručným, no výstižným znením: „Máme tu červený kód,“ a diagnostikovala pacientovi všetky zranenia. Keď vystúpili na prvom poschodí, Scorpius mal ošetrené povrchné zranenia, bol čistý, akoby sa práve vyumýval a ani jeho oblečenie už nenieslo známky vlkolačieho zápachu zmiešaného so sladkastou vôňou krvi. Bolo síce kde tu natrhnuté, ale skutočne čisté. Albus jej podržal lietajúce dvere, nad ktorými bol nápis: Zranenia spôsobené tvormi – uhryznutia, bodnutia, popáleniny, zapichnuté ostne atď. a ona vošla s nosítkami do chodby. Liečiteľ im už bežal naproti.

S prútikom pripraveným v ruke a pár praktikantmi zhrčenými okolo seba sa opýtal: „Čo to tu máme, madam Bonesová?“ Sivovlasý muž s okuliarmi sediacimi mu na konci nosa s ňou zjednotil krok a skúmavo si pozrel pacienta.

Akási tmavovlasá praktikantka z toho hlúčiku zvolala na vrchnú sestru: „Izba číslo štyristopäť, madam Bonesová!“

Žena, levitujúca nosítka v zeleno – bielej rovnošate a s belostným čepcom na hlave spustila: „Scorpius Hyperion Malfoy, vek dvadsaťosem rokov. S kolegom boli napadnutí vlkolakom. Stratil veľa krvi, vnútorné krvácanie nezistené. Utrpel zlomeninu vretenej kosti ľavého predlaktia, má tržnú ranu v oblasti pravého spánku po zásahu neznámym tupým predmetom a tržnú ranu pravého stehna, hlbokú zhruba dva centi...“

Skupinka štyroch ľudí sa stratila za dverami, kým unaveného Albusa zadržala jedna z praktikantiek a on viac z rozhovoru nezachytil.

„Tam nemôžete, pán Potter. Nasledujte ma prosím, ošetrím vás.“

Vedel, že namietať by bolo zbytočné. Mladá žena ho zaviedla do jemu veľmi dobre známej miestnosti, napokon, nebol tu prvý raz. Ošetrila ho a poslala domov, aby si odpočinul. Odmietol, pretože chcel vedieť ako je na tom jeho najlepší priateľ a rovnako odmietol, aby naňho použila čistiace kúzlo. Keď vyšiel z ošetrovne, ostal na chodbe a unavene sa zosunul na lavičku.

Vedel, že to bola jeho vina. Prečo sa len do nich miešal? Ako to, že nevidel, čo to s jeho priateľom spravilo? Merlin! Bol vari taký hlúpy?! Schoval si unavenú tvár v dlaniach a modlil sa, len aby sa nedozvedel zlú správu. Netušil, či by sa s ňou dokázal vyrovnať.

¤¤¤

Strhol sa, keď sa chodbou o pár minút na to rozľahli rázne, náhlivé kroky sprevádzané klopkaním lesklej čiernej paličky so striebornou dračou hlavou, schovávajúcou sa v dlani plavovlasého muža. Pri tom rozruchu celkom zabudol na to, že poslal Scorpiusovmu otcovi správu. Nebolo to prvý raz, čo sa lord Malfoy dohnal do Sv. Munga kvôli svojmu synovi. Ale Albus si uvedomil, že je to prvý raz, kedy sa tvári tak skrúšene a... previnilo, ako sa on cítil.

„Kde je?“ opýtal sa náhlivo, chytiac ho za plece.

Albus kývol hlavou na dvere so zeleným štítkom 405. „Práve ho ošetrujú.“

Draco si všimol tmavú krvavú škvrnu na chlapcových šatách a už tak bledá pleť mu ešte viac spopolavela. „Si zranený?“

Albus Potter však iba pokrútil hlavou. Ak to teda nebola jeho krv, musela to byť...

Merlin! Pred očami sa mu zatmelo. Matne zaznamenal, ako ho za pažu chytila čiasi ruka a jemným stiskom ho donútila sadnúť si. Nikdy nebol precitlivený. Ani pohľad na krv mu neprekážal. Ale vedomie, že jeho syn bol až tak ťažko ranený, naňho malo takmer fatálny účinok. Mal dojem, že práve ostarel o celé jedno desaťročie. Trhane vydýchol.

Snažil sa nemyslieť na najhoršie. Nebolo to prvý raz, kedy sa sem prihnal v obavách o jeho život. Lenže toto bolo prvý raz, kedy boli zrejme opodstatnené. Jeho syn bol vždy svojhlavý a ak si niečo zaumienil, vždy to aj dosiahol. Odmietol venovať sa elixírom viac ako bolo zdravé, pretože už od útleho detstva túžil byť aurorom. Sústredil sa na obranu proti čiernej mágii, transfiguráciu a čarovanie. Dokonca bol taký dobrý, že sa stal ako trinásťročný neregistrovaným animágom.

„Ste v poriadku, lord Malfoy?“ ozval sa vedľa neho najmladší Potterov syn, čo ho prebralo zo zamyslenia.

Draco najprv namáhavo prehltol, aby uvoľnil tú hrču, ktorá mu navrela v hrdle, a až potom prikývol. „Čo... čo sa vlastne stalo, Albus?“ opýtal sa a bolo mu v tej chvíli jedno, že mu poznať na hlase, ako sa mu chveje.

Mladík sediaci vedľa neho sa zamračil. Odhrnul si z čela polepeného špinavými šmuhami vlasy a prstami prečesal tie chuchvalce hustých prameňov, čiernych ako tuš. Draco pri tom pohybe takmer čakal, že uvidí známu jazvu v tvare blesku. Tí dvaja si boli takí podobní! Ešte aj tie isté črty tváre... Och, samozrejme, nehovoriac o zhodnej farbe očí. Mladík si otrel spotené dlane do starých, vyšúchaných riflí, kde – tu zodratých a odkašľal si, aby si prečistil stiahnuté hrdlo.

„Boli sme na nočnej. Obyčajná sledovačka. Mali sme na muške vílu banší. Nič sa nedialo. Noc bola až zarážajúco pokojná a tichá. Bol síce spln, ale v Sherwoodskom lese sa vlkolaci nikdy nevyskytovali. Neviem, čo tam robil tento... Objavil sa tak nečakane, navyše... od chrbta. Zrazil Scorpiusa k zemi, ale... len preto, lebo sa mu... postavil do cesty.“

Draco zalapal po dychu. S hrôzou mu práve došlo, že túto noc... bol spln. Merlin! Zaúpel a uprel na Albusa oči ako taniere. Ten, bledý ako stena naprázdno prežrel a ruky zaťal bezmocne v päsť.

„Mrzí ma to. To ja som tam mal teraz ležať, nie Scorpius,“ vyhlásil s pohľadom zabodnutým do podlahy.

Plavovlasý muž na jeho ospravedlnenie nereagoval. Vedel svoje. Nie Al bol ten vinný, ale on. A to všetko pre jeho vlastnú pýchu a tvrdohlavosť! Pre všetko, čo doňho roky vtĺkal jeho vlastný otec. Nebol o nič lepší ako Lucius... Myslel si, že keď bude trvať na svojom a žiadať od syna bezvýhradnú poslušnosť, že sa všetko urovná a on časom príde k rozumu. Snažil sa... Ozaj sa snažil ukázať mu, aké to je šialené, absurdné a dopredu odsúdené na zánik. Ten vzťah! Vzťah, ktorý nemal uzrieť svetlo sveta! Číre bláznovstvo! Zakázal mu ho. Kričal ako zmyslov zbavený, zdesený synovým priznaním. Kázal mu o čistokrvnosti, mravnosti a istých pravidlách, o povinnosti zachovať rod... Pravda naňho doľahla s drvivou silou.

Jeho jediný syn dnes v noci mohol prísť o život. Nestalo sa tak, ale život mu visel na vlásku. Vlkolak... V mysli sa mu vybavila nevraživá tvár Fenrira Greybacka i mierumilovné črty Remusa Lupina. Bude jeho syn rovnaký ako boli oni? Oblial ho studený pot. Vzduch cirkulujúci v pľúcach mu zamrzol. Vidina budúcnosti sa vytratila do nenávratna. Ak bude Scorpius vlkolakom, vedel, že sa so slušnou nevestou z poriadnej, čistokrvnej rodiny môžu rozlúčiť. I tak to bolo teraz všetko jedno... Nezáležalo mu už na tom. Jediné, čo si v tejto chvíli prial bolo, aby jeho jediný syn... prežil.

„On... on ho... pohrýzol?“ bol schopný napokon sa opýtať, pretože len to by vysvetľovalo toľkú stratu krvi.

Albus našťastie pokrútil hlavou, ale dlho sa neradoval. „Nie, ale... poškriabal ho.“

Draco zastonal a zložil si hlavu do dlaní. Vedel, aké môžu byť následky. Jeho syn sa síce našťastie nestane vlkolakom, ale bude mať isté príznaky. I za to už mohol vzdávať vďaky, lebo sa tak neodohral ten najhorší možný scenár, na ktorý myslel.

Z myšlienok ho vytrhol chlapcov hlas. Precitol, snažiac sa rozpoznať zmysel jeho slov, ktoré mu až doteraz v hlbokom zamyslení unikali.

„... kutočne ma to veľmi mrzí. Nemal som to dopustiť.“

Draco si celkom zničený pošúchal koreň nosa medzi palcom a ukazovákom. Potom pokrútil hlavou a oprel sa o operadlo lavičky potiahnutej čiernou koženkou.

„Obaja veľmi dobre vieme, že ti tak vlastne poskytol čas na to, aby si mal šancu vytiahnuť prútik, a zasiahnuť, však?“

Albus iba mlčky zabodol pohľad do zeme. Dracove prsty jemne zovreli jeho pravicu. „Zachránil si mu život. Ďakujem ti.“ Naozaj to myslel úprimne. Vedel, že tomu chlapcovi nikdy nebude môcť byť dostatočne vďačný. Dával na jeho roztopašného syna pozor. Albus bol z nich dvoch ten, kto si zachovával chladnú hlavu za každých okolností.

Al iba zažmurkal, snažiac sa zabrániť tomu, aby sa mu začervenané oči nepreliali slzami. Plač bol len pre baby, ako mu neraz opakoval v detstve starší brat. Nie pre chlapcov, ktorí sa deň, čo deň vrhali do náruče nebezpečenstva.

„Vie... vie o tom... tvoj otec, Al?“ ozval sa odrazu starší čarodejník a všimol si, ako chlapcom pri tej otázke myklo.

Albus k nemu zdvihol strápený pohľad. Prikývol. „Ja... asi by som nemal a viem, že to nebudete rád počuť, ale... Veľmi ho to vzalo.“

Draco nepovedal nič. Iba si nešťastne povzdychol. Kto by bol tušil, že sa jeho Scorpius zahľadí do Pottera? Dobre, po pravde, nevyzeral najhoršie, hoci mu čelo stále hyzdila tá jazva a bol slávny, úspešný a... Dofrasa! Starší od jeho syna o dvadsaťpäť rokov! Iste, to už bolo čo povedať. Pravda, keby žili v stredoveku, kde sa sobáše dohadovali a mladé devy sa predkladali starým chlípnikom, aby s nimi obcovali, ani on by asi nenamietal, ale... toto? Mal niečo tušiť, keď si jeho syn už od detstva vešal plagáty s jeho nepriateľom na steny v izbe? Dokonca ich lepil špeciálnym kúzlom, aby sa nedali odstrániť. Preto nikdy nechodil do jeho izby, aby sa nemusel dívať na desiatky tvárí Pottera. Bol to vari už vtedy príznak... jeho inakosti?

¤¤¤

Z novej záplavy trpkých spomienok ho vytrhlo otvorenie dverí na synovej izbe. Vyšiel z nich holohlavý, bradatý liečiteľ zhovárajúci sa s hlavnou sestrou. Pred nimi vo vzduchu levitoval chorobopis a bleskobrko doň čosi usilovne zapisovalo, sprevádzané tichým škrabotom hrotu po pergamene.

Draco okamžite vstal. „Liečiteľ Hobbes,“ oslovil muža, aby ho zobral na vedomie a pristúpil k nemu bližšie. „Ako to s ním vyzerá?“ Muži si podali ruky a Albus si stal po lordovom boku, rovnako zvedavý na konečnú diagnózu svojho kamaráta.

Liečiteľ pozrel na Draca, akoby potreboval uistenie, že môže hovoriť i pred aurorom Potterom. Lord Malfoy však netrpezlivo vyprskol: „Tak už hovorte, človeče!“

Liečiteľ siahol po chorobopise a podal ho sestre i s brkom, ktorá sa s tým vrátila do izby. Hneď na to z nej však i vyšla, vydávajúc dvom praktikantkám tlmené príkazy.

„Poviem vám to teda na rovinu, lord Malfoy. Vôbec to nevyzerá dobre.“

Draco sa zatackal, ale Albus ho pohotovo podoprel, kým muž opäť nenadobudol stratenú rovnováhu. Zdesene pokrútil hlavou. Bolo tu niečo, čo nevedel? Merlin, nie on, ale jeho syn tu bol ten chorý! Mal by sa pozbierať.

„Upresnite, čo podľa vás nevyzerá vôbec dobre, liečiteľ Hobbes,“ precedil kyslo pomedzi zuby. Do kotla, ako týchto lapiduchov neznášal! Robili okolo všetkého taký mumraj, a často nešlo o nič závažné. Tajne dúfal, že je to i synov prípad.

„Vnútorné orgány zasiahnuté neboli. Utrpel iba pomliaždeniny, ktoré budú do večera zahojené. Tržné rany sme ošetrili klasickým spôsobom, dvojnásobnú fraktúru vretennej kosti ľavej ruky sme zafixovali a podali sme mu Kosťorast. Tiež dostal elixír na doplnenie krvi a užil i elixír proti bolesti. Čo sa týka pravého ramena a krku, kde ho poškriabal vlkolak, rany sme vydezinfikovali, ale následky nevylučujem, keďže ako iste dobre viete, v noci bol spln. Horšie je to so zranením hlavy. Váš syn je stále v bezvedomí kvôli opuchu mozgu. Preto sa teraz nachádza v hlbokom spánku a je otázne, kedy sa preberie.“

Liečiteľ konečne zmĺkol a Draco si musel zahryznúť do jazyka, aby naňho nezreval: „Vy šarlatán!“ Miesto toho sa radšej pokojnejšie opýtal, či ho smie vidieť. Liečiteľ prikývol a upozornil ho, aby sa nezdržal viac ako desať minút, pretože pacient potrebuje odpočívať. Albusovi povedal, že vedúcemu aurorov pošle soviu depešu s potvrdením práceneschopnosti jeho kolegu. Tiež ho upozornil, aby si šiel konečne odpočinúť, aby ho nemuseli o chvíľu kriesiť.

„Len choď, Al. Liečiteľ má pravdu. Potrebuješ oddych,“ pritakal Draco nesúhlasne, s pohľadom upretým na dvere nemocničnej izby, za ktorými ležal na lôžku jeho syn. Albus sa nevzpieral. Na to bol priveľmi vyčerpaný.

„Prídem sa naňho pozrieť neskôr,“ sľúbil.

„Samozrejme. A ešte raz ti ďakujem.“

Alov pohľad bol skormútený, keď hlesol nevýrazným hlasom: „Nie som si istý, či máte za čo ďakovať, lord Malfoy. Tak... dovidenia.“

„Dovidenia, Albus,“ šepol Draco a otočil sa k dverám. Ostro sa nadýchol a prudko vydýchol, akoby si potreboval dodať odvahu. Potom konečne vošiel dnu.

¤¤¤

Keď sa Al premiestnil do svojho bytu na Veternej ulici, bol zrelý akurát na to, aby odkväcol do postele. Napriek tomu však vliezol do kúpeľne a prvé, čo spravil bolo, že si strčil hlavu pod vodovodný kohútik umývadla a prúd tečúcej, studenej vody. Bolo mu fuk, že mu voda vošla do očí i uší, pretože ho to prebralo. Keď sa znova vzpriamil, ani si nenamáhal utrieť mokrú tvár. Zobliekol sa, aby vliezol do sprchy. Len čo zo seba zmyl špinu a pot zmiešaný s krvou svojho najlepšieho priateľa, vydrhol sa a nahý vliezol do postele. Zaspal vari skôr, ako sa jeho hlava dotkla páperového vankúša.

Vstal okolo štvrtej poobede. Prebudil sa po nie práve najpokojnejšom spánku, keď sa ani teraz jeho podvedomie neutíšilo a po celý čas naňho v snovej ríši ukazovalo vinovato prstom. Zastonal, pretočil sa na brucho a skrúšene zavzdychal do zhúžvaného vankúša. Potom sa skrútil na bok a ostal apaticky civieť do steny. Nič a nikto ho nemohlo presvedčiť, že tým dôvodom, prečo leží jeho kamarát a kolega v nemocnici, nie je on. Bol vinný vo všetkých bodoch obžaloby. A lord Malfoy mu ešte ďakoval! Ten muž bol buď príliš zaslepený smútkom, alebo príliš láskavý.

Keby sa len do nich nestaral! Prečo len do toho strkal ten svoj všetečný nos? Teraz už chápal, prečo si ho James doberá a prečo nad ním nespokojne krúti tou svojou černovlasou hlavou. Bol horší ako ich babička Molly!

V duchu si opäť vybavil ten nešťastný okamih. Skončil poobednú smenu, napísal správu a išiel za otcom do kancelárie, aby mu ju predal. Spoza dverí začul známy, klokotavý smiech, prepletajúci sa so sýtym basom jeho otca. Neklopal. Nikdy. Hoci vchádzal do kancelárie vedúceho aurorov, preňho to bol v prvom rade jeho otec. Otvoril dvere a ostal stáť na prahu s úsmevom zamrznutým na perách. Oči mu div nevyliezli z jamôk.

„Čo to do pekla?!“ vybuchol, červený v tvári, ktorá mu horela azda tým najtmavším možným odtieňom.

Plavovlasý muž, jeho priateľ od detstva a kolega v jednej osobe sedel obkročmo na nohách jeho otcovi s naklonenou hlavou na bok a perami pritlačenými na jeho hrdlo. A jeho otec sa hrýzol do pery s takým blaženým výrazom v tvári, aký uňho ešte v živote nevidel! Ruky mal položené na Scorpiusovom chrbte s roztiahnutými prstami a... spokojne pri tom vrnel?!

Len čo sa miestnosťou rozniesol jeho šokovaný hlas, uskočili od seba. Jeho otec takmer zrazil Scorpiusa k zemi, v prekotnej snahe rýchlo vstať. Červenal sa a napravoval si pokrkvaný habit, keď jachtal: „Počkaj, vysvetlím ti to! Albus! Al!“

Ale ten ich už nechal ďaleko za svojím chrbtom. Bol to Scorpius, ktorý ho dohnal pri obrovských krboch v hale a skôr ako mu stihol ubziknúť ako zamýšľal, svižne skočil do ohňa za ním, držiac sa ho ako kliešť. Keď vypadli z krbu v obývačke Albusovho bytu, ten od seba priateľa surovo odstrčil.

„Daj zo mňa tie ruky preč!“ prskal nasupene. Hnev mu klokotal v žilách ako láva v sopke a dral sa z neho vybuchujúc von a páliac všetko, čo mu prišlo do cesty.

„Albus! Vysvetlím ti to!“ zvolal Scorpius, ale bolo to zbytočné. Jeho priateľ iba tvrdohlavo krútil hlavou, a keď sa k nemu priblížil, opäť ho od seba zúrivo odstrčil, strčiac ho do hrude.

„Ako si mohol?! Je to môj otec, pre Merlina! A od kedy sa z teba stal teploš?“ vypenil. „Veď len minulý týždeň si opaľoval Zabiniovú!“

Scorpius stál meravo sotva tri kroky od neho a ostražito ho sledoval. Albus premeriaval ráznymi krokmi krátku plošinku pred krbom a zazeral naňho ako na monštrum.

„Klamal som,“ odvetil celkom pokojne. Ani brvou pri tom nemihol. „Tušil som, že by sa ti to... nepáčilo.“

„Nepáčilo?!“ zahulákal rovnako dobre ako vrešťadlo. „Pošpinil si moju rodinu!“

„Albus, ja...“ nenechal ho ani dohovoriť.

„Čo? Čo ty?! Videl som vás! Mal si ústa na mojom otcovi! Bol si na ňom doslova prilepený! Si mi odporný!“ vyriekol znechutene a takmer si odpľul na zem k jeho nohám. Opanoval sa v poslednej chvíli.

„No tak dobre!“ zvolal rozhorčene Scorpius, keď odmietol znášať urážky, ktoré sa mu sypali na hlavu. „Som gay! A tvoj otec sa mi páči. Milujem ho! A je mi ľúto, že ty, môj najlepší priateľ si obyčajný, úbohý homofób!“

Albus iba zaškrípal zubami a vchrstol mu do tváre: „Choď do pekla, Malfoy!“

„Pôjdem! Ale ty na tom nič nezmeníš. Nedovolím nikomu, aby nám zničil vzťah. Hlavne teraz, keď viem, že moje city sú opätované!“

Albus zúrivo zavrčal. „Nemám ti poslať ďakovný pozdrav s blahoželaním, že mi preťahuješ otca?!“

Scorpius bezmocne pokrútil hlavou. „Vieš čo? Pozhovárame sa, keď vychladneš.“

Albus ho vyprevadil s ďalším: „Vypadni!“

Nepreniesol sa cez to. Stálo ho to dlhý rozhovor s bratom, so sestrou a škaredú hádku s otcom. Jeho priateľ sa mýlil, ak si myslel, že mu bude stačiť dopriať mu trochu času. Po tej hádke s otcom sa k svojmu uspokojeniu dozvedel, že ten vzťah ukončili. A hoci ho to tešilo, očividne bol jediný. Otec bol mĺkvy, uzatvoril sa do seba a v práci trávil čoraz viac času. Scorpius s ním prestal komunikovať. Dokonca sa nechal priradiť v práci k Woodovi. Trvalo to dovtedy, kým za ním Albus neprišiel. Vždy sa im pracovalo v tandeme skvele a oni boli spolu neporaziteľní. Keď ich včera nasadili na sledovačku, prvú po takmer mesačnej odluke, Albus takmer podrástol od šťastia. Za to Scorpius sa tváril všelijako, len nie spokojne. Na jeho výzore sa podpísalo vyčerpanie i citové strádanie, ktoré ním očividne poriadne zamávalo. Všetko, čo mu mladý Malfoy počas služby povedal bolo, že ho má rád, a že naňho nikdy nezabudne. Keď sa ho šokovaný Al opýtal, o čom to rozpráva, Scorpius povedal iba toľko, že dal v práci výpoveď. Chcel sa odsťahovať. A toto bola jeho posledná služba. I preto s ňou súhlasil.

A potom sa tam objavila tá vrčiaca beštia. Priamo za nimi a Scorpius ho odsotil. Al sa zhrozene díval ako tí dvaja tvrdo dopadli do trávy vlhkej od večernej rosy, a skôr ako stihol vlkolak zaťať svoje zubiská do odhaleného hrdla jeho kamaráta, zasiahol ho do boku omračujúcim kúzlom, ktoré nasledovalo ďalšie. Napokon ho rýchlo premiestnil pomocou narýchlo očarovanej mince ako prenášadla na im vymedzené teritórium podľa zákona a rozbehol sa k stonajúcemu Scorpiusovi. Len čo sa dostali do najbližšieho hostinca v čarodejníckej dedinke učupenej pod lesom, dovliekli sa ku krbu a Albus ich dopravil do nemocnice s akýmsi medzipristátím v krbe ministerstva.

¤¤¤

„Dokonale som to posral,“ priznal a najradšej by sa bol nakopal do zadku. Kde bolo jeho svedomie a nejaké city, keď sa dokázal dívať, ako sa dvaja ľudia, ktorých miloval, trápia? A on to celkom pokojne ignoroval, tváriac sa, že sa nič nedeje, a že je všetko v absolútnom poriadku. Nebolo. Uvedomil si, že to musí napraviť. Kto iný, ak nie on? Pôjde za otcom. Povie mu, že sa mýlil. Ospravedlní sa mu a požiada ho, aby...

Povzdychol si a vošiel si prstami do vlasov. Musí to spraviť. Musí ho požiadať, aby sa k Scorpiusovi vrátil. Ak už nie preto, aby sa naňho mladšia sestra prestala mračiť, tak preto, aby sa s ním začal opäť zhovárať starší brat, James. Ak to neprekážalo im, mal by to rovnako akceptovať. Naozaj nechcel prísť ani o jedného z nich. Scorpius bol preňho ako brat a otec... nedokázal mu viac zazlievať, že našiel po rokoch samoty šťastie v tak nepravdepodobnej náruči. Otec toho za celý život obetoval viac ako dosť. Detstvo strávil nikým nemilovaný v rodine, ktorá oňho nestávala. Mladosť zasvätil záchrane čarodejníckeho sveta a svoje vlastné šťastie podriadil šťastiu celej rodiny.

Al si zložil hlavu do dlaní, pýtajúc sa sám seba v duchu, či bol jeho otec aspoň raz za celý život skutočne šťastný. Odpoveď však na túto otázku nepoznal.

¤¤¤

V krbe sa rozhorel oheň. Rusovlasé dievča si prehodilo dlhé, rovné vlasy cez plece a zvedavo vyzrelo z obývacej izby do chodby. Oheň zazelenal a z krbu vystúpil jej starší brat, Albus Severus. Varovne naňho pozrela, ani si nestihol oprášiť plecia i vlasy od drobných čiastočiek popola vznášajúceho sa vo vzduchu.

„Ak si sa s ním prišiel znova hádať, upozorňujem ťa, že...“

„Len pokoj, Lily. Nejdem sa hádať,“ riekol zahanbene a vopchal si ruky do vreciek.

„Určite?“ spýtala sa podozrievavo, stále sa mračiac.

Prikývol. „Počula si, čo sa stalo?“

Povzdychla si. „Bodaj by nie. Otec celý deň nejedol. Zatvoril sa v pracovni a nechce odtiaľ von. Ešte som ho v takom stave nevidela,“ posťažovala si nešťastne. „Mám oňho obavy. Ak to Scorpius nezvládne...“

„Zvládne to!“ prerušil ju brat ostrejšie ako by možno chcel. „Musí to zvládnuť!“

„Och, Al... prečo sa to muselo takto skomplikovať?“ šepla a vrhla sa mu do náručia. Popravde, bol to on, kto z nich dvoch potreboval utešiť viac. Povzdychol si a pobozkal ju na vrch hlavy.

„Pôjdem za ním.“

Lily sa od neho mierne odtiahla a pozrela naňho hnedými očami. „Nerobila by som to. Ani James neuspel. Odišiel iba pred chvíľkou.“

„Lenže... ja musím. Len dúfam, že nie je... neskoro.“

Lily naňho pozrela veľkými očami a prikývla. Hľadela za ním, keď prešiel chodbou a zastal pred otcovými dverami vedúcimi do jeho pracovne celkom v zadnej časti domu. V hale vykladanej bielym mramorom s krásnym, rustikálnym schodišťom vyhotoveným z dreva a ružového mramoru sa duto ozývali jeho kroky. Videla ako sa zhlboka nadýchol prv, ako zaklopal a vošiel dnu.

¤¤¤

Miestnosť bola ponorená do šera. Osvetľoval ju iba oheň, ktorý pukotal v krbe a pahltne olizoval suché polená za čiernou kovovou mriežkou. Za oknami panovala hlboká noc. Všimol si, že otec sedí v koženom kresle obrátený tvárou k ohňu a chrbtom k dverám. Jednu ruku so zlatým pečatným prsteňom mal prevesenú cez opierku, druhá sa opierala o ďalšiu a zvierala poloprázdny pohár s akýmsi alkoholom.

„Otec?“ ozval sa tlmeným hlasom, nerozhodne postávajúc pri dverách. Nedočkal sa však žiadnej reakcie.

„Bol som u Svätého Munga,“ pokračoval, zbierajúc odvahu a vážiac každé ďalšie slovo. „Nevyzerá to s ním dobre.“

Mal dojem, že začul trpký povzdych. „Viem,“ donieslo sa k nemu takmer nečujne vyslovené slovíčko. „Čítal som... liečiteľovu správu.“ Albus pohľadom zavadil o masívny mahagónový stôl pod vysokými oknami. Pergamen s rozlomenou pečaťou nemocnice ležal roztvorený na jej kraji.

Albusovi to dodalo odvahu a pristúpil k nemu bližšie. Teraz stál tesne za kreslom s vysokým, oblým operadlom čalúneným tmavočerveným vyšívaným zamatom.

„Nepôjdeš za ním?“ opýtal sa, ale nedostal žiadnu odpoveď. Iba ruka, v ktorej držal jeho otec pohár s alkoholom sa dvihla k ústam a ten zlomený muž si z neho odpil.

Al sklonil hlavu, obišiel kreslo a zamračil sa. Díval sa do strhanej tváre svojho otca. Bol neoholený, pod krvou podliatymi očami mal tmavé kruhy a jeho dych páchol po whisky. Načiahol sa, aby mu vytrhol z ruky pohár a položil ho na kozubovú rímsu k prázdnej fľaši z brúseného skla.

„Myslel som si, že sa len tak nevzdáš!“ vyprskol zlostne.

To konečne pritiahlo otcovu pozornosť. Pohľad, ktorý mu venoval, bol síce apatický, ale tlel v ňom skrytý hnev a možno vnútorná rozorvanosť.

„Čo odo mňa vlastne chceš, Albus?!“ zvolal hlasom zmeneným na nepoznanie a zagánil naňho.

„Aby si sa spamätal! Toto... nie si ty!“ vykríkol zúfalo a rozhodil rukami, ukazujúc na jeho strhaný zjav.

Muž pred ním si iba odfrkol. „Spravil som, o čo si ma žiadal, či nie?! Tak prečo odrazu taký záujem?“

Al zaspätkoval, keď sa jeho otec rázne zdvihol z kresla. Podvedome čakal, že mu uštedrí facku, hoci naňho nikdy nevztiahol ruku. Ale jeho otec sa mu obrátil chrbtom a začal nervóznymi krokmi merať izbu. „Vždy som robil, čo odo mňa žiadali! Najprv Dursleyovci, potom Dumbledore, potom Weasleyovci a minister! Ale nikdy to nestačilo! Prečo?! Čo ešte a komu budem musieť obetovať?!“

Zastal, ruky zatínajúc v päsť, keď vrhol na svojho najmladšieho syna zúrivý pohľad. Potom sa akoby spamätal, schoval si unavenú tvár do dlaní, a keď si ju pošúchal, aby sa prebral, vošiel si prstami do vlasov. Retiazka zlatých vreckových hodiniek, ktoré mal zastrčené vo vrecku striebornej vesty, a ktoré mu darovala nebohá manželka ticho zacinkala.

„Mrzí ma to,“ začul odrazu a neveriacky pozrel na svojho syna. Harry zažmurkal, snažiac sa naňho zaostriť. „Naozaj ma mrzí, že...“

Al stíchol. Díval sa naňho previnilo, ako to robil v časoch, keď bol ešte dieťa a niečo vyviedol. Vtedy ho Harry iba prísne napomenul a objal, pričom mu rukou postrapatil vlasy. Ale čo mal robiť teraz? Nebolo cesty späť. Znova raz niekomu vyhovel a kdesi v hĺbke duše vedel, že to tak bolo správne. Lenže prečo to potom tak necítil aj vo svojom srdci?!

Pokrútil hlavou. Albus za to nemohol. Faktom bolo, že ten vzťah nikdy nemal šancu na úspech. Bolo to príjemné rozptýlenie jeho samoty, ale nič viac. Pre Scorpiusa bol prosto starý.

„Nemá ťa čo,“ odvetil stroho. „Nikdy som nemal dopustiť, aby...“ sťažka prežrel a oči sa mu zaleskli potláčanými slzami.

„Ocko,“ šepol Albus naliehavo s obavou na možný neúspech svojej dnešnej misie. „Prosím! Mýlil som sa!“

Harry zdvihol ruku, aby zastavil príval prihlasných slov, ktoré mu spôsobovali bolesť hlavy, ale nepodarilo sa mu to.

„Vypočuj ma!“ žiadal ho jeho syn úpenlivo a nenechal sa zastaviť. „Bol som hlúpy! Priznávam! Ak môžem na svoju obranu niečo povedať, tak jedine to, že ste ma... prekvapili. Pochop, veď si miloval mamu, nie? Ako som mohol tušiť, že... sa ti páčia... muži? Nikdy si sa ani len náznakom...“ povzdychol si a zahryzol si do spodnej pery, nevediac ako ďalej. Potom sa nadýchol a so zvrašteným obočím pokračoval: „Vykoľajilo ma to, keď som vás tam spolu... našiel. Nepýtal som sa, iba súdil. Bol som nespravodlivý a... je mi to ľúto. Nechcem ťa stratiť pre svoju obmedzenosť.“

Harry sa naňho prekvapene díval a potom šepol: „Nemôžeš ma stratiť... stále som tvoj otec, nie?“

Al sa smutne uškrnul, a keď Harry roztvoril náruč, podišiel k nemu, aby ho objal. Zložil si jeho hlavu na plece a mocne ho objal. „Mrzí ma, že sme sa museli hádať. A mrzí ma všetko, čo som ti povedal. Nie si žiaden... odporný buzerant. Mám ťa rád. A vždy budem.“

Harry si nenápadne zotrel slzu, ktorá sa mu vykotúľala z oka a prerývane si povzdychol, keď Albus dodal, že by neprežil, keby mal byť čo i len ďalší deň nešťastný. A tiež, ak sa to medzi nimi neurovná, neprestane si to vyčítať do konca svojho života, rovnako i to... keď sa jeho priateľ nepreberie. Tie slová Harrym otriasli. Vedomie, že by sa Scorpius nemusel prebrať ho zasiahlo viac, akoby si pripustil.

Keď sa od neho konečne odtiahol, jeho syn naňho uprene pozrel. „Pôjdeš za ním?“

Ale on mu nevedel odpovedať. Nerozhodne pokrčil ramenami.

„Prosím,“ šepol Albus. „On ťa skutočne miluje.“

Harry zalapal po dychu. „Ja... ako to vieš?“

„Pretože mi to povedal,“ odvetil jednoducho a z tašky prevesenej cez plece náhlivo vytiahol neviditeľný plášť. Podal mu ho s trpkým úsmevom. „Ak by si ho náhodou potreboval. Vieš, nočné návštevy sú zakázané.“

Harry sa uškrnul a vzal si od neho dar. Keď jeho syn odchádzal, vyslovil svoj skromný názor, že by sa mal prv dať doporiadku, lebo vyzerá... hrozne bolo slabé slovo. A pri pohľade do zrkadla sa mu ani nemohol čudovať.

Keď vybehol z pracovne, požiadal Lily, aby mu ohriala večeru a on sa zavrel v kúpeľni. Oholil sa, osprchoval a obliekol si čisté šaty. Najedol sa a rozlúčil sa s dcérou so slovami, aby ho nečakala, lebo netuší, kedy sa vráti.

Lily sa za ním spokojne dívala. Konečne to bol znova on. Ten posledný mesiac sa na jeho výzore podpísal, ale zdalo sa, že je to na dobrej ceste. Spomenula si na matku. Bola mŕtva viac ako štyri roky. Otec s ňou prežil krásny život a svojím spôsobom ju miloval. Túžil po rodine a ona mu ju dala. Nikdy nevidela svoju matku kvôli otcovi nešťastnú. Možno nebolo správne, že si ju bral, keď k nej nebol celkom úprimný, čo sa týka sexuálnej orientácie, ale určite ten zväzok ani jeden z nich neoľutoval. Nemala právo ho súdiť. Bol to jej otec a ona ho milovala. Čo na tom, že sa zamiloval do chlapca, len o pár rokov staršieho, ako bola ona sama? Videla a počula už o oveľa viac bizarnejších vzťahoch. Okrem toho, tešila ju predstava, že otec neostane sám, keď odíde z domu aj ona. Dopila svoj čaj a potom ju napadlo oznámiť tú novinu Jamesovi. Vhodila do krbu letaxový prach a povedala jeho adresu.

Keď sa pri krbe na druhej strane objavila kučeravá hlava so záplavou orieškovo hnedých vlasov, zoširoka sa usmiala. „Ahoj, Per, je tam niekde môj brat?“ Keď mladík s pozdravom prikývol, napadlo ju, že by už i James mohol vyjsť s pravdou von. Uvažovala, že mu to skutočne navrhne.

¤¤¤

Harry kráčal tichou nočnou ulicou. Vzduch bol ešte vlhký po daždi a on ho nasával plnými dúškami do pľúc. Čierna asfaltová cesta i chodník sa leskli vo svetle pouličných lámp. Sprevádzala ho iba ozvena vlastných krokov i silné búšenie srdca. Uvedomil si, že sa mu potia dlane. Otrel si ich o sako. Účinky alkoholu vyprchávali i vďaka elixíru, ktorý užil, len čo sa dostal do kúpeľne. Nikdy toho nebol schopný popiť veľa. I teraz do seba kopol sotva dva poloprázdne poháre a i tak sa to na ňom podpísalo.  Zastal, keď sa mu pred očami vynorila Scorpiusova tvár. Prenikavo sa naňho díval a v ušiach mu znel jeho smiech. A potom si vybavil i tú príšernú hádku, ktorú mal s Albusom. Vykričal mu veľa vecí, ktoré ho ranili... Vtedy ho znova raz niekto donútil, aby si vybral. A tak si vybral. Dal prednosť svojej rodine a zatratil nerovný vzťah s mužom, ktorý sa nemal nikdy ani len začať, hoci to znamenalo jeho samotu.

Scorpiusa poznal od detstva. Kto by bol povedal, že Potter a Malfoy raz budú priateľmi? A teraz nemyslel na seba a Draca. Al i Scorpius boli celkom iní. Netrpeli predsudkami, ani vplyvom zlých časov. Kto vie, či by sa priatelili i po tom, keby Albus nebol pridelený do Slizolinu. Lenže oni priateľmi boli. Najlepšími priateľmi. Vyrástli a zmužneli mu priamo pred očami. Ale Scorpiusa si prvý raz všimol inými očami, až keď sa vrátil zo zahraničného štúdia vo Francúzsku. Vtedy mal už dvadsaťtri. Prihlásil sa do aurorského kurzu a zvládol ho spomedzi všetkých uchádzačov toho ročníka najlepšie. Bol naňho hrdý. Keď po troch rokoch učenia a výcviku absolvoval, pridelil ho na Alovu žiadosť k nemu. Osvedčili sa mu ako tím a bol spokojný nielen on, ale i minister.

Avšak minulého roku na Vianoce nastal v jeho živote zlom. Bolo to práve na ministerskom novoročnom plese, kedy ho mladík našiel postávať v prítmí na balkóne starého divadla, kde sa tá paráda konala. Chvíľu sa iba nezáväzne zhovárali a potom sa to stalo. Zvieral Scorpiusa v náručí a oplácal mu bozky viac ako ochotne. Trvalo mu pár ďalších týždňov, kým si skutočne pripustil, že sa mladík oňho zaujíma, a že on si konečne môže dovoliť milovať iného muža. Bolo to ako sen. Sen, ktorý sa po pár mesiacoch rozplynul.

Pri pohľade na starý obchodný dom z červených tehál sa mu zachvel žalúdok. Nápis na ňom hlásal Purge a Dowse, spoločnosť s ručením obmedzeným. Tá ošarpaná budova sa rokmi vôbec nezmenila. Stále vyzerala rovnako žalostne. Vo výklade stálo pár otlčených figurín v staromódnych odevoch, ktoré čuduj sa svete ešte nezožrali mole, parochne mali nakrivo a nad vchodovými dverami bol nápis: Pre renováciu zatvorené. Visel tam už viac ako dvadsať rokov. Naposledy bol u Munga, keď zomrela Ginny. Neznášal nemocničný pach, ani tú atmosféru. Všetko sterilné a...

Strhol sa, keď sa niekto vynoril prejdúc priamo cez sklo. Postava bola zahalená síce tmou, ale to držanie tela, tie uhladené vlasy a klopkanie paličky pri chôdzi si nemohol pomýliť. Už chcel cúvnuť hlbšie do tieňov a odmiestniť sa, keď si ho muž všimol.

„Potter?“ opýtal sa prekvapene, zastal v chôdzi. Aj jeho palička ostala visieť na chvíľu vo vzduchu.

Harry sa s nevôľou odlepil od plota a zastal si nebojácne v strede chodníka. „Malfoy,“ pozdravil rovnako.

Muž sa k nemu opatrne priblížil. Zastal na kraji okruhu svetla a iba naňho hodnú chvíľu uprene civel. Harry očakával to najhoršie a síce, že každú chvíľu naňho vytiahne svoj prútik, ktorý nosil rovnako ako jeho otec schovaný vo svojej paličke so striebornou rukoväťou dračej hlavy.

„Prejdeme sa?“ opýtal sa napokon po pauze mlčania jeho dávny nepriateľ. Harry si všimol i v tom sliepňavom svetle jeho voskovú pleť, kruhy pod očami i ovisnuté kútiky pier. Zvesené plecia a mierne nahrbený chrbát tiež nesvedčili o mužovej momentálnej pohode. Vykročil, akoby ani neočakával, že sa Harry nepridá.

Pridal sa. V duchu si spomenul na jediný varovný list, ktorý od neho dostal zhruba pred dvoma mesiacmi s celkom výstižným textom. „Daj ruky preč od môjho syna, ty skurvený buzerant, inak ťa vykastrujem a na zvyšok života spravím s radosťou eunuchom!“ Samozrejme, že sa toho varovania nezľakol. To, že ich vzťah ukončil, spravil kvôli Albusovi. Nechcel, aby sa jeho syn zaňho musel hanbiť, ak by to prasklo.

„Chcel som ťa navštíviť,“ hlesol muž kráčajúci po jeho pravici.

Harry naňho úkosom pozrel. „Hej, aby si ma vykastroval?“

Draco na to nepovedal sprvu nič. Iba pokrčil plecami. „Ako by si sa zachoval ty, keby si sa dozvedel, že tvoj jediný syn a dedič má v obľube mužov, a spáva s tvojím odvekým nepriateľom?“

Otázka medzi nimi ostala visieť ako Damoklov meč trpezlivo čakajúci, koho hlavu zotne. Harry si povzdychol. Chápal ho. A hoci to bolo ťažké priznať, spravil to. „Asi by som zvolil skôr skutky, ako obyčajný list.“

Draco sa uškrnul. „Iste, chrabromilčan do špiku kostí.“

Následné ticho prerušil až Harry. „Ako sa má?“

„Nie dobre. Stále je v bezvedomí.“

„To je mi ľúto...“ hlesol a nemohol sa zbaviť toho nepríjemného zvieravého pocitu, ktorý mu drvil vnútro.

Opäť to ťaživé ticho.

„Môžem sa ťa niečo opýtať?“ ozval sa Draco a pozrel naňho.

Harry mu opätoval pohľad a ostražito prikývol.

„Máš môjho syna naozaj rád? Teda... miluješ ho?“ Bola to síce indiskrétna otázka, ale potreboval to počuť. Potter však stisol pery a zadíval sa niekam do neznáma, ďaleko pred seba, akoby cez tú čiernu tmu videl niečo, čo on nie.

Draco si spôsobne odkašľal. „Vieš, vždy som si predstavoval, že z neho bude nejaký ministerský úradník. Diplomat. Alebo právnik. Že sa jedného dňa ožení, splodí syna a...“ odmlčal sa. „Správal som sa rovnako nekompromisne ako kedysi môj otec. Musel som sa oženiť so ženou, ktorú som nemiloval. Neľutujem to, ale... Asi som zabudol, že i ja som bol mladý a mal som svoje sny. Trochu som dúfal, že sa vyplnia cez Scorpiusa. Mýlil som sa.“

Harry ho ohromene počúval, neschopný slova. Malfoy bez mučenia priznal svoju chybu?

„Scorpius má právo na vlastné šťastie, na vlastné sny. Nech to už znamená čokoľvek... i to, že bude s tebou,“ povzdychol si nešťastne.

„Počul som dobre?“ vypadlo z neho neveriacky.

Draco naňho zagánil. „Potter, priznávam svoju chybu. Ale nežiadaj viac! Svojho syna milujem a je mi stále proti srsti, že paktuje s mojím nepriateľom, ale... som ochotný spraviť určité ústupky. A prisahám, že ak sa naňho teraz vykašleš, nebudú to iba slová, ale tentoraz sa rozhodnem pre činy!“

Harry zastal a zamračene naňho pozrel. Draco Malfoy mu dal práve požehnanie, aby slobodne pokračoval vo vzťahu s jeho synom? Kedy peklo zamrzlo? Kedy sa svet obrátil hore nohami?

Draco sa pri jeho pohľade vyoranej myši iba pobavene uškrnul. „Tak už bež... Ako sa tam vlastne chceš dostať?“

Harry sa pousmial. „To už nechaj na mňa.“

Draco sa otočil na odchod, keď ho zastavil Harryho hlas. „Draco? Pýtal si sa, či ho milujem. Milujem. Z celého srdca...“

Neotočil sa. Iba sa pousmial. Spokojne ťukol paličkou o vlhký chodník a odmiestnil sa domov, aby si trochu odpočinul. Ráno sa vráti, aby bdel pri synovi a pošle správu manželke, ktorá bola v kúpeľoch v Bath. Modlil sa, aby sa jeho syn prebral. Ak už nie kvôli nemu, tak kvôli Potterovi. Nič preňho nebolo také dôležité ako Scorpius...

¤¤¤

Po čase...

Harry sa pretočil v posteli. Tislo sa k nemu mladé, pružné telo, ktoré ho zahrievalo. Za oknami spálne svitalo. Scorpiusove prsty boli prepletené s prstami jeho ľavej ruky. Nemal poňatia, kedy sa jeho manžel vrátil z nočnej, ale všimol si, že ho skúmavo pozoruje prižmúrenými očami spod plavej ofiny, ktorá mu zakrývala hnedé oči lemované hustými, plavými riasami.

„Dobré ráno,“ pozdravil s úsmevom na perách a dovolil mu, aby ho pobozkal. „Kedy si sa vrátil?“ spýtal sa, keď sa od neho odtiahol len preto, aby ten rozkošný, plavovlasý trýzniteľ sklonil hlavu k jeho citlivému miestočku pod pravým uchom.

„Pred chvíľou,“ odvetil zaujatý láskaním jemnej pokožky. Špička jazyka teraz obkresľovala kontúry Harryho ucha a zuby sa jemne zahryzli do jeho ušného lalôčika. Jemne zaň zaťahali a nasali ho do úst.

Harry zastonal. Jeho ruky objali mladé telo, ktoré sa k nemu tislo a prsty skĺzli po nahom chrbte. Zahryzol si do pery, keď si uvedomil, že to, čo ho tlačí do stehna je tvrdá erekcia jeho manžela. Z úst sa mu vydral chrapľavý ston, ktorý sa následne rozplynul v Scorpiusových ústach. Bozkával ho majetnícky a náruživo, so všetkou vášňou, ktorá v ňom driemala. Keď po chvíli Scorpius uvoľnil tie mäkké pery, spravil to len preto, aby mohol zanechať vlhkú cestičku na jeho brade a krku, a smel sa ústami prisať k zdureným kopčekom na širokej hrudi schovaných v mäkučkej húštine tmavých chĺpkov.

Harry vošiel rukou do jeho hodvábne jemných vlasov a zavrátil hlavu dozadu. Myslel by si, že jeho manžel príde z práce unavený, ale... bol rád, že tomu tak nebolo. Niekedy nevedel povedať, kto z nich sa toho druhého nevedel nabažiť viac. Nikdy si nevystačili s letmými dotykmi, či kradmými bozkami. Zakaždým potrebovali viac. Viac dotykov, viac nahej pokožky, viac bozkov, viac vzdychov, viac milovania... Neraz sa stalo, že sa diskrétne vytratili z nejakej oslavy, či plesu, či čohokoľvek... Márne sa snažili ovládať. Ich vzájomná príťažlivosť dokonale okorenená láskou bola silnejšia než oni.

Harry vykríkol a telom mu prebehla príjemná triaška, keď ho zachvátila nová vlna slasti. Roztvoril oči, len aby videl, ako sa hlava jeho manžela skláňa nad jeho rozkrokom. Čupel medzi jeho roztiahnutými nohami a on ho sal tak intenzívne, akoby s pôžitkom a zanietene vychutnával najväčšiu delikatesu.

„Scorpius?“ zachripel, keď sa mu zatmelo pred očami od toho neopísateľného pôžitku. Potreboval viac. Potreboval sa ho dotýkať a láskať, cítiť ako sa chveje pod jeho ústami a chcel vidieť ako sa tá opálená pokožka sa posieva zimomriavkami.

Pritiahol si manžela do náručia a hravo ho zatlačil do perín, pod seba. Ich pery sa znova spojili v búrlivom bozku, ich loná sa o seba túžobne treli. Posieval bozkami jeho širokú hruď i plecia, láskal a mapoval jazykom staré jazvy. Cítil pod svojimi prstami hru svalov pod tou voňavou, potom sperlenou pokožkou. Láskal jeho chvejúce sa stehná, jazykom zanechával cestičku na plochom bruchu. Vnoril jeho špičku do pupočnej jamky a ústami zajal vo vlhkom teple stoporený úd. Scorpius bol krásny, žiadúci a jeho. To vedomie ho napĺňalo radosťou a túžbou, ktorá sa miesila s láskou a absolútnou odovzdanosťou. Oplatil mu všetku tú nežnú starostlivosť, ktorou ho pred chvíľou sám zahrnul. Vedel, kedy má prestať. Jeho ústa, ktoré sali tú sladkú, mierne ohnutú tvrdosť ho uvoľnili.

Usmial sa, keď videl, ako sa Scorpius zachvel a prikývol, keď mu Harry naznačil, aby sa pretočil na brucho. Len čo tak spravil a dvihol sa na kolená, Harry sa načiahol po lubrikante položenom na nočnom stolíku, naniesol si ho na prst a chvíľu krúžil okolo zvrašteného tmavého očka ukrytého medzi pevnými, oblými líčkami jeho zadočku. Scorpius zastonal, keď ucítil vo svojom vnútri skúmavý prst. Harry zavadil o prostatu a dráždil ju naučenými pohybmi. Netrvalo dlho a k prstu sa pridal ďalší. Keď sa pod ním Scorpius začal zvíjať a prosiť ho, aby si ho konečne vzal, rád mu vyhovel.

Vkĺzol doňho zozadu v pokľaku, pridržiavajúc sa jeho bokov. Harry sa zmyselne usmieval, oči sa mu leskli temnou zeleňou ako brúsené smaragdy, keď hltal svojho milenca lačným, živočíšnym pohľadom. Zasúval sa doňho po koreň, celkom opatrne, kým nepocítil, ako sa napäté telo pod ním skutočne uvoľnilo. Začal pomaly, rytmicky prirážať a užívať si sériu hrdelných vzdychov, ktoré sa v harmónii zladili s jeho vlastnými. Vedel, že ho nikdy neprestane udivovať, aký je jeho manžel krásne tesný a horúci, poddajný i náruživý milenec. Prirážal proti nemu a zároveň proti ruke, v ktorej Harryho prsty zvierali jeho mohutnú erekciu. Hlavička jeho penisu sa leskla kvapkami vášne, ktoré tak rozotieral po celej jeho dĺžke.

Presne vedel, kedy sa blížili k vrcholu. Sťahy zvierača okolo jeho penisu sa zintenzívnili a žmýkali mu penis do poslednej kvapky, keď prirazil naposledy. Scorpiusovým penisom v jeho ruke v rovnakej chvíli pár krát škublo a prsty mu polepil jeho mliečne biely nektár. Harry pritískal ústa k ohnutého chrbátu pod sebou a posieval bozkami vlhkú pokožku. Cítil, ako v jeho vnútri pomaly vädne. Opatrne sa vymanil z jeho rozhorúčeného tela a mladík klesol namáhavo oddychujúc na brucho do prikrývok. Harry sa o malý moment zložil vedľa neho. Zoslal na nich čistiace kúzlo, prikryl ich a pohladil Scorpiusa po líci.

„Milujem ťa,“ šepol a pousmial sa, keď mu mladík opätoval unavený úsmev.

„Ja teba viac,“ dostalo sa mu odpovede a potom sa mu stúlil v náručí. „Ostaň, aspoň kým nezaspím.“

Harry mu prstami odhrnul z čela plavú ofinu a vtisol mu bozk na vrch hlavy. Uvažoval, čo mu dnes pripraví na obed. Nič iné, ako krvavé steaky mu však nenapadlo. Bolo by na čase poradiť sa s Fleur, lebo jemu už dochádzali nápady. Pokiaľ vedel, Molly ju veľmi chválila. Kúzlom zatiahol na oknách závesy z ťažkého brokátu, aby zväčšil prítmie v spálni a Scorpius tak mohol rýchlejšie zaspať.

Scorpius zaspával s hlavou opretou o jeho hruď. Vždy mu tvrdil, že ho k spánku najskôr učičíka tlkot jeho srdca. Harry ho hladil po svalnatom ramene a v duchu uvažoval, že by podvečer mohli zájsť do Šikmej uličky. Draco bude mať narodeniny a ak prídu naprázdno, usmaží ich oboch zaživa.

Usmial sa, keď si Scorpius zo spánku spokojne povzdychol a preložil si nohu cez jeho. Harry si všimol, že dýchanie má pravidelné a zrejme ozaj tvrdo spí, ale nedokázal sa vzdať jeho bezprostrednej prítomnosti. Nebol ochotný vstať z postele a opustiť jeho objatie. Zdvihol si pred tvár ľavú ruku a zadíval sa na zlatú obrúčku, ktorá si na nej hovela už vyše dvoch mesiacov. Tú, ktorú si vymenili s Ginny nechal na jej náhrobnom kameni, keď jej prišiel povedať o svojej... novej láske. Priznal, že ju vždy miloval a tiež sa dušoval, že na ňu nikdy nezabudne. No prezradil jej tiež, že našiel človeka, komu daroval celé svoje srdce. Bol to niekto, kto preňho veľa znamenal, niekto, za koho by neváhal položiť život. Vyslovil túžbu, že dúfa, že ho pochopí a zložil jej na hrob do vázy čerstvé kvety.

Odtiaľ zamieril do Brloha, aby svoje rozhodnutie oznámil zvyšku rodiny. Dalo sa čakať, že nebudú nadšení, ale napokon sa s tým zmierili. Pravda, Potter a Malfoy bola podivná kombinácia a tobôž vo vzťahu, ale keď videli, že to skutočne myslia vážne, i to najmenšie reptanie ustalo.

Harry objal svojho odfukujúceho manžela a odhrnul mu z čela ofinu. Spomenul si, aký chlad sa zmocnil jeho srdca vtedy, keď sa museli rozísť a neopísteľný strach ho zovrel drvivou silou v noc, kedy naňho zaútočil vlkolak. Našťastie sa Scorpius prebral hneď druhý deň. A on bol pri tom. Od šťastia plakal a prosil ho o odpustenie. Sľuboval, že ak mu ešte dá šancu, napraví to. Scorpius súhlasil pod jednou podmienkou. Trval na zásnubách. Harry mu to nemohol odmietnuť. Ľutoval iba Draca, ktorý stál konča postele pôsobiac v tej chvíli ako piate koleso na voze a zdesene počúval vydieranie vlastného syna.

Harry sa pri tej spomienke divoko usmial. Ten výraz toho aristokrata bol totiž na nezaplatenie. Avšak, ani on sa viac proti synovmu šťastiu nestaval.  

V jeho živote boli len dvaja ľudia, ktorých bezhranične miloval, i keď každého z nich iným spôsobom. Ginny a on... Prvý muž, ktorému sa odovzdal tak bezprostredne ako po tom vždy túžil. Prvý muž, s ktorým prežil všetko a učil sa milovať... inak. Teraz boli spolu zviazaní na večné veky. Vtisol mu na vrch hlavy bozk. Vedel, čo obmäkčilo srdce jeho syna a tušil, že to isté obmäkčilo city Draca Malfoya.

Jeho druhá svadba bola pompéznou svetovou senzáciou. To by Draco nebol Malfoy, aby sa o to nepostaral. Luxusná výzdoba, bezchybné slávnostné habity ušité na mieru a azda tisícka hostí. Nič z toho však neľutoval. Jeho najstarší syn mu konečne predstavil svojho priateľa, Draco sa s ním zmieril, hoci mu nezabudol pripomenúť, aby dával na jeho syna sakramentský pozor, inak si ho nájde a... Bolo mu to jasné. Určite by mu poslal ďalší výhražný list J

Všetko bolo v poriadku. Veru... za všetko môže láska. Láska je všemocná čarodejka, ktorá prekoná všetko...

Harry sa nad tou myšlienkou usmial a pomyslel si: Chvála Merlinovi!  

Scorryik.png
harik1X.png
24.05.2013 17:22:03
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one