Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Nočná mora II.

Venované všetkým, ktorý milujú tento párik :)

(Obrázok je stiahnutý z netu, autor je Princ Kristian, no nemohla som ho sem nedať, je rozkošný!!!)

Nočná mora II.

HP/DM

Varovanie: sex

 

Draco zalapal po dychu. Chlad, ktorý ovanul jeho telo ho dokonale zmrazil. Jeho pokožka bola pokrytá klzkou vrstvou vlastného potu. Bol špinavý, smrdel, jeho odev bola samá diera a telo odrenina, modrina a škrabanec. Nechvel sa. Triasol sa po celom tele a snažil sa nevnímať ten odporný hnilobný pach, ktorým bolo ovzdušie nasiaknuté. Divoké vlnobitie zúriace tam vonku, ktoré sa odrážalo od hrubých kamenných stien väzenia sotva vnímal. Zastonal, keď sa ozval známy, nepríjemný zvuk škripotu hrdzavých pántov na železnej mreži. Mal dojem, že mu krv stuhla v žilách. Vedel, čo príde. Temná postava zahalená čiernym plášťom sa skloní nad väzňom, aby z neho vysala všetky pekné, dobré spomienky. Priživý sa na ňom ako cudzopasný parazit a nechá ho vysatého, zničeného, pološialeného zúfalstvom. Nočná mora, ktorá sa nikdy neskončí...

Z vedľajšej cely sa ozval krik. Prerývaný, uši drásajúci rev ďalšieho väzňa. Možno starý Crabbe alebo Willbur. Len pred chvíľou takto počul nariekať vlastného otca, ktorý hnil vo svojej cele za živa o poschodie nižšie. Merlin. Nikdy by si nepomyslel, že skončí rovnako. Temné znamenie, ktoré sa mu na pokožke vynímalo v jemnejších šedastých odtieňoch už mnoho ráz preklial. Krik stále neustával, rovnako ako neprestávala jeho triaška. K prvému kvíleniu sa pridalo ďalšie. Tentoraz ženské. Vysoký alt preťal väzenský vzduch rovnako dobre ako jedovatý lúč Avady.

Keby si tak len mohol zakryť uši... keby tak mohol ohluchnúť... Keby tak mohol vyčarovať svojho patronusa... Vo chvíľach ako boli tieto netúžil po ničom inom, iba po svojom patronusovi. Krásnej, striebristej lani, utkanej z tej najjemnejšej hmloviny... Obrátil sa, stočil sa do klbka a na úzkej slamenej prični sa pritúlil k chladnému múru s rovnakou vervou, ako sa kedysi tisol k mladému, pružnému, horúcemu telu. Jeho jediným dostupným patronusom boli spomienky na bezodné smaragdové oči... Na ich nežný pohľad... Na plné pery, ktoré sa naňho usmievali, ktoré ho vášnivo bozkávali, ktoré... tak miloval... A smiech. Sýty, hrdelný, zamatový... klokotajúci v hrdle...

Do nosa mu udrel prenikavejší zápach a on sa strhol. Nie, nebol predsa na rade! Nebol na rade! Jeho sivé, vystrašené oči sa upreli do čiernej kapucne, ktorá sa nad ním sčista-jasna povážlivo skláňala. Uvedomil si, že nie je schopný pohybu. A potom to prišlo. Mal dojem, že sa z jeho života vytráca všetka radosť... Cítil, akoby nad ním slnko naveky zapadlo...

¤¤¤

Ustrnul a krvi by sa v ňom nedorezal, keď sa k jeho sinavej tvári načiahla ruka. Keď jej hánky skĺzli po jeho líci, vydesene cúvol naraziac chrbtom bolestivo o studené kamene, ale dotyku nezabránil. Vtedy si čosi uvedomil. Ruka, ktorá mala byť rukou kostlivca, pokrytá slizom a odumierajúcim mäsom, kde tu potiahnutá kožou nechladila a jej dotyk nebol odporný, ako očakával. Odvážil sa na ňu pozrieť. Táto ruka bola normálna. Z mäsa a kostí, a jej dotyk príjemne hrial. Draco sa roztrasene nadýchol a odvážil vzhliadnuť do čiernej kapucne, ktorá sa nad ním skláňala. Potom skĺzla z hlavy nevítaného návštevníka a Draco zalapal po dychu. Usmievali sa naňho milované smaragdové oči. Žiadny dementor, ale Harry! Miestnosťou sa rozliali lúče strieborného svetla, keď vykúzlil svojho patronusa a nechal ho strážiť vchod do cely. Pocit chladu sa razom vytratil.

„Ty... ty si prišiel...“ zastonal Draco rozochvene, rozplývajúci sa pod tým milovaným pohľadom, ktorý si ho starostlivo obzeral a hojil kúzlami každú jeho odreninku. Zaštrngal svojimi železnými putami, ktoré ho držali blízko pri stene s roztiahnutými rukami, ale jeho záchranca iba pokrútil hlavou. V zelených očiach, ktoré stmavli, nebezpečne zaiskrilo. Ale on vedel, že sa nemusí báť. Oheň, ktorý žiaril v tých očiach neľakal. Miesto toho v ňom vzbudzoval túžbu. Nepostrehol kedy, ale jeho cela sa zmenila. Nevľúdne kamenné steny obleli jemnou omietkou a zazelenami sa svetlým náterom. Pričňa, na ktorej sedeli sa zmenila na dvojlôžkovú posteľ. Mäkkú, s voňavými perinami. Dracovo dodraté väzenské oblečenie zmizlo. Teraz ležal na posteli celkom nahý, hoci stále pripútaný rukami k záhlaviu z na bielo natretého kovu. Nepáchol a jeho pokožka sa neleskla potom.

Harry sediaci po jeho boku sa spokojne usmial. „Nemohol som neprísť. Zachránim ťa a budeš len môj, naveky, láska.“

Draco sa zachvel. Penisom voľne ležiacim medzi jeho mierne rozkročenými nohami trochu škublo. Harry si to všimol a ich pohľady sa stretli. Postavil sa, aby zo seba stiahol čierny plášť. Mladík pripútaný k lôžku s údivom zistil, že je pod ním celkom nahý. To krásne, štíhle a pružné telo sa presunulo k nemu. Bolo horúce a vláčne, rovnako ako jeho bozky, ktoré Draco čo nevidieť znova zakúsil. Bozkávať Harryho bolo viac ako len úžasné. Bol to takmer transcendentálny zážitok. Bol sladký, zamatovo mäkký, zakaždým chutil inak a... Zastonal, keď Harryho zuby jemne zaťahali za jeho spodnú peru a skĺzli na hranatú čeľusť.

„Tak veľmi si mi chýbal...“ počul ho šepkať zastretým hlasom, kým jeho ruka skúsene dráždila stuhnuté bradavky a stehno sa jemne otieralo o zdurené lono. Draco sa zachvel. Cítil Harryho erekciu, ktorá mu tlačila na bok. Merlin, tak rád by sa ho dotkol... Ale Harry, akoby mu čítal myšlienky.

Chytil ho nežne za bradu a donútil pozrieť sa mu do očí. „Nie, láska. Dnes ťa budem iba rozmaznávať...“

Znova sa zmocnil jeho pier a Draco mu do úst rozkošne zastonal. Stonal i vtedy, keď mu Harry jazykom dráždil bradavky, keď si ho vzal do úst a spôsoboval mu hotové muky, dráždiac vztyčený penis tými hodvábnymi ústami a vlhkým, horúcim jazykom. Harry bol vždy precízny. Začal síce celkom nenápadne ružovým žaluďom lesknúcim sa túžbou, ale skončil až jeho zdureným mieškom. Neopísateľný pocit, keď vzal jeho semenníky do úst jeden po druhom a sústredene ich sal ako najväčšiu lahôdku.

Draco sa pod jeho dotykmi zmietal od rozkoše, stonal a kričal, a prosil ho, aby neprestával. Kŕčovito sa držal rukami pút, ktoré zvierali jeho zápästia, čo teraz hladila jemná kožušinka.

A potom si ho Harry vzal. Po dôkladnej príprave, z ktorej Draco doslova šalel. Spravil to pomaly a dôkladne, kým napokon obaja búrlivo nevyvrcholili. Harry ho potom oslobodil od pút a šepkal mu, že ho nikdy neopustí, nech sa deje čokoľvek.

Draco pokojne zaspal.

¤¤¤

Harry sa díval na hodinku na svojej ruke. Osem preč. Každú chvíľu by sa mal objaviť Draco. Dnes mal opäť dennú a on bol zvedavý, či to zabralo. Vnikanie do inej mysle a práca s ňou vôbec bolo nesmierne náročné a mohlo mať zhubné následky, ak sa spravila čo i len najmenšia chybička. Severus ho varoval. Prosil ich, aby si to dobre premysleli, ale keďže Draco bol tvrdohlavý ako napokon vždy, povedal Harrymu čo smie a nesmie, čoho sa má držať a ako správne zmeniť jeho spomienky. Jeho nočné mory boli strašné a to bol v Azkabane iba dva týždne. Netušil, aké nedozerné následy to môže mať s mysľami ostatných, ktorí mali oveľa väčší trest, než Draco, ktorého dostal von na základe zozberaných svedectiev, ako aj na kauciu, kým sa neočistilo jeho meno.

Dvere na jeho kancelárii sa rozrazili bez zaklopania. Vošiel do nich plavovlasý mladík. Na tvári sa mu rozlieval spokojný úsmev, ale Harry postrehol tú... iskru v oku. Donútilo ho to zachvieť sa.

Draco sa k nemu sklonil a jeho teplý dych mu ovanul ucho. „V živote som nezažil takú vzrušujúcu noc. Spal som ako batoľa.“

Harry spokojne vydýchol a usmial sa. „Takže to vyšlo?“

Draco sa len trošičku poodtiahol a prikývol. „Isteže. Ja som o tebe nepochyboval, ale...“ zrumenel a významne povytiahol obočie. Harry sa začervenal. „Netušil som, akú máš fantáziu.“

Harry si iba oblízol suché pery. Nemal poňatia, čo to nevinné gesto spravilo s Dracom. Sklonil sa k nemu a pobozkal ho azda náruživejšie, ako pôvodne chcel.

Keď sa od seba celí zadýchaní odtrhli, Harry mal dojem, že sa s ním točí celý svet. „Ja... mal by som ísť. Som unavený a ty... máš dennú.“

Draco s čelom opierajúcim sa o to jeho prikývol. Ruky skĺzli z Harryho pliec a na chvíľu si preplietli prsty rúk. Zdvihol ich spojené k svojim ústam a posieval bozkami jeho hánky.

„Spravíš večeru?“ opýtal sa zaliečavo a Harry prikývol.

Draco sa lišiacky uškrnul. „Fajn, tak potom sa ja... postarám o večerný program.“

Znelo to veľmi sľubne. Potom plesol Harryho po zadku a vypoklonkoval ho z ich spoločnej aurorskej kancelárie.

¤¤¤

Keď Harry dorazil domov a šiel si dať sprchu, na posteli našiel neveľký balíček. Otvoril ho. Na zamatovej podložke ležali putá z jemnej, čiernej kožušinky. Jeho unavená tvár sa roztiahla do širokého úsmevu a telom sa rozlialo príjemné vzrušenie.

Pomyslel si, že dnešný večer bude rozhodne zaujímavý.

dracikX.png
harousX.png
12.05.2013 16:20:19
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one