Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Len jedno želanie

Jednorázovka - znova niečo staršieho dáta, ale moja srdcovka. Nebudem zahlcovať stránku starými kapitolovkami, ale jednorázovky neuškodia :)
Len jedno želanie


V jeho byte vládlo ticho. Ale len dovtedy, kým mladý muž sediaci osamelo za dreveným stolom neškrtol zápalkou. (Mimochodom, skvelý muklovský vynález – jediný, ktorý sa mu zapáčil okamžite.) Zápalka zaprskala a jej koniec sa rozhorel mihotavým plamienkom, ktorý ožiaril jeho bledú tvár. Svetlo zápalky sa odrazilo v jeho sivých očiach ako blesk, ktorý sa mihne pomedzi sivé, búrkové mračná a znova zmizne. Priložil zápalku k jedinej sviečke na maličkej torte a zapálil ju. Svetlomodrá sviečka bola zapichnutá do čokoládovej polevy okrúhleho koláčika, ktorý si kúpil cestou z práce, z malej pekárne na rohu ulice, kde býval. Priložil si zápalku k ústam a jej plameň uhasil jediným sfúknutím.

Chvíľu sa potom díval na horiacu sviečku. Jej svetlo plameňa sa blikotavo odrážalo v jeho očiach. Dnes mal narodeniny. Dvadsaťpäť rokov. A bol celkom sám. Bez priateľov, s ktorými by svoj sviatok oslávil. Bez rodičov, ktorý by si boli spolu s ním pripomenuli deň jeho príchodu na tento svet... Bez lásky, s ktorou by sa tešil zo života. Bol osamelý... Nebolo to prvý raz, čo preklial svoj osud, svoje meno i svoju rodinu, lebo ho predurčila stať sa v mladosti tým, čím byť nechcel. Po vojne bolo len na ňom, ako nasmeruje kormidlo svojho osud. Nedokázal však úplne všetko dotiahnuť do takého konca, akoby si bol želal. Bolo ťažké, presadiť sa v čarodejníckom svete, hlavne, keď vás všetci odsudzujú. Draco sa nevzdal a dokázal to. Dokázal im, že môže a vie byť iný. Stal sa aurorom. Dokonca vynikajúcim. A s húževnatosťou pracoval po boku Pottera. Človek by si mohol myslieť, že si niekdajšieho nepriateľa bude držať od tela, bude ho stále nenávidieť a nebude s ním vychádzal, ale... Nie, naopak, skôr ho to povzbudzovalo a nabádalo k ešte lepším výkonom, väčšej snahe. Práca. Jediný zmysel jeho života. Okrem nej nemal zhola nič.

A hoci by sa zdalo, že je navonok chladný a neprístupný, bol to klam. Maska, ktorú nosil, aby sa chránil a nikto tak nemohol neodhaliť jeho zraniteľnosť. Nikto nemohol postrehnúť jeho skrytú túžbu, ktorá v ňom zhárala oveľa silnejším plameňom, ako bol plamienok tej malej, modrej sviece. Tá túžba mala jedno, jediné meno. Potter.

Odrazu dostal celkom hlúpy, sentimentálny nápad. Nápad, ktorý mu prišiel na um len tak odrazu, z ničoho nič. Dívajúc sa na horiacu sviecu, vyslovil jediné želanie, ktoré v sebe nosil po celé tie roky.

„Prajem si, aby som mohol stráviť s Potterom aspoň chvíľku tak, ako som si to toľkokrát predstavoval,“ zamrmlal a nahol sa k sviečke, aby ju sfúkol.

Isteže, bolo to len hlúpe želanie, ktoré sa nikdy nemohlo vyplniť, ale i tak sa pousmial. Spomienka na Pottera ho vždy priviedla na inakšie myšlienky.

Zjedol svoju tortičku, plnenú vanilkovým krémom a poliatu tmavou čokoládou, spláchol ju ďatelinovým pivom a pozrel si v telke správy. Po tom, čo si doprial poriadne dlhú sprchu a vyčistil si zuby, zaľahol do postele. Draco zaspával s myšlienkami na Pottera, na jeho zamatový hlas a na to, že ak ho už nemôže mať, bude o tom aspoň snívať.

***

„Malfoy?“ ozvalo sa z kozuba, v ktorom horeli jasné, zelené plamene. Draco sa pretočil v posteli a zaklipkal očami. „Malfoy?! Si doma?“ ozvalo sa znova a tentoraz sa naozaj posadil na posteli a zažmurkal rozospato do tmy. Nevedel koľko je hodín, ale súdiac podľa hustej tmy za oknom mohla byť hlboká noc. Snívalo sa mu to, alebo naozaj počul Pottera? Žeby mal taký živý sen?

„Malfoy?!“ ozvalo sa znova, lenže to už zasvietil nočnú lampu a vzal svoj prútik do ruky. Prešiel do obývacej izby a neveriaco civel do kozuba. Naozaj ho volal Potter!

„Stalo sa niečo?“ opýtal sa, mysliac si, že ho prišiel odvolať do služby. „Ak si ma prišiel zavolať do práce, alebo si chceš vymeniť so mnou službu, tak ťa musím varovať. Pil som.“

„Čo keby si ma miesto toho vpustil konečne dnu?“ opýtal sa Harry a znel trochu pobavene. „Neprišiel som si s tebou vymeniť službu.“

Draco zrušil ochrany a sledoval, ako Potter vystúpil z kozuba do jeho obývačky. Tmavé vlasy mal strapaté, bol kompletne zababušený v teplom plášti, akoby vonku udreli tuhé mrazy, hoci v noci nebývalo chladno (bolo tam okolo 13 stupňov Celzia a bol sepmtember). Spod plášťa mu vytŕčali vyleštené čierne topánky. Drahé, z čiernej dračej kože. Draco to vedel. Sám mal dvoje párov podobných.

„Tak prečo si tu?“ nechápal, neuvedomujúc si, že stojí pred Potterom oblečený len vo svojom spodnom prádle.

Harryho oči sa na ňom priam pásli pohľadom. Jeho telo bolo dokonalé a Harry nepochyboval, že presne taká je i tá časť, ktorá pred ním ostávala zahalená... zatiaľ. Čierny kus odevu skvelo kopíroval vypracovanú postavu. Lepil sa na pevný zadok, štíhle boky a naznačoval, že ich majiteľ je viac ako priemerne obdarený i vpredu.

„No, máš narodeniny, nie?“ zamrmlal Harry a uškrnul sa, keď sa Draco zamračil. Merlin, ako len miloval tú jeho rozkošnú mimiku tváre. Krčenie nosom, keď sa mu niečo nepozdávalo. Jeho typické mračenie sa a jemnú vrásku medzi obočím, ktorá sa mu tam zakaždým vytvorila. Nadvihnutie obočia, keď o niečom pochyboval... Bolo toho toľko, že pokojne mohol menovať tie detaily po zvyšok noci, ale mal s ním iné plnány.

„A čo má byť?“ ozval sa prekvapene. Draco uvažoval, či si z neho robí žarty, alebo či ho prišiel naschvál vytočiť. To mu totiž išlo napriek všetkému vždy najlepšie. Dokonca i vtedy, keď o to neusiloval.

 „Oslavoval si?“ spýtal sa Harry namiesto priamej odpovede a Dracovi neuniklo, že podišiel o malý krôčik bližšie. Harry vrhol pohľad na tanierik s omrvinkami koláča a malou sviečkou, napoly stopenou a prázdny pohár od piva. Draco sa zahanbil za ten neporiadok, ale nemal náladu na upratovanie. „Bol si sám,“ zamrmlal si Harry popod nos, hľadiac na stolík v obývacej izbe. Spomenul si, koľkokrát po celé roky oslavoval tento sviatok sám on a kreslil si torty do prachu alebo piesku.

Draco nevedel, či sa ho to pýta, alebo skôr konštatuje. Keď naňho znova pozrel, jeho oči zažiarili zvláštnym svetlom. „Nevadí, ak sa trocha zdržím?“ zašepkal a Draco si všimol, že sa vyzúva. Chcel ho poslať vôbec preč? Jeho bosé nohy sa dotkli huňatého koberca. „Vieš, napadlo mi, že ti zablahoželám a prinesiem darček,“ povedal, nespúšťajúc z neho oči. Tie prekliato krásne oči, ktoré ho vábili a prepaľovali pohľadom.

Draco sa nezmohol na slovo. Bol ako zhypnotizovaný. Len tam nemo stál a sledoval Pottera ako sa k nemu približuje, pokým sa priestor medzi nimi nezmenšil tak, že sa skoro dotýkali nosmi. Jeho dych sa zrýchlil úmerne s pulzom a napriek tomu sa ani nepohol.

„Dar?“ zaševelil a sledoval s rozšírenými očami, ako Potter prikývol a začal si rozopínať habit. Dracov pohľad sa preniesol na štíhle, vrtké prsty, ktoré rozopínali gombíky s nevšednou precíznosťou a rýchlosťou. Keď sa mu habit zošmykol z nahých ramien, Dracovi sa v hrdle zasekol dych. Potter nebol pod plášťom oblečený o nič viac, ako bol v tejto chvíli on. Všetko, čo mal na sebe boli boxerky, akurát, že zelenej farby a červená mašľa, ktorú mal uviazanú okolo krku. Ako darček. Darček? On bol tým darom?

Stalo sa to naozaj, alebo sa mu to len zazdalo, že nahlas zastonal? Sám nevedel. Jediné, čo odrazu vnímal bol tlak Potterových pier proti jeho vlastným, jeho horúci, vlhký jazyk, ktorý mu zmyselne kĺzal po perách a prebíjal sa do jeho úst. Opäť zastonal. Hrdelne, hlboko, chrapľavo. Alebo to bol tentoraz Potter? Dracove ruky sa ovinuli okolo Potterovho krku a jeho prsty mu vošli do vlasov. Merlin... ako dlho chcel toto urobiť?

Potter bozk prehĺbil a vzrušene mu zastonal priamo do úst. Bolo to... neuveriteľné. Jeho pevné, horúce telo sa naňho tislo, jeho ruky ho ovinuli a hladili, kým jeho ústa a jazyk stále dorážali na jeho pery. Odtrhli sa od seba len na malú chvíľu, aby nabrali dych, ale i tak sa Potterove ústa príliš nevzdialili. Skĺzli po jeho sánke na krk a poláskali miesto, kde tak divoko pulzovala jeho tepna. Hryzkal a sal mu to miesto, kým s ním zatiaľ cúval cez obývačku späť do spálne. Zvláštne... Ako vedel, kde má Draco spálňu?

„Povedz mi, že ma chceš,“ prikázal mu Harry túžbou zastretým hlasom, s perami tesne pri uchu. Jeho jazyk obkrúžil jeho kontúry a mäkké pery zaťahali za jemný, ušný lalôčik. „Povedz mi to, Malfoy. Povedz, že ma chceš, inak odídem,“ šepkal mu rozochveným hlasom, ledva ovládajúc svoju túžbu.

Draco na odozvu zosilnil zovretie a pritiahol si ho ešte tesnejšie. „N-nie, ostaň, ostaň so mnou,“ zavzdychal, keď sa odrazu prevalil na posteľ. Bol by možno pristál na mäkkom matraci nešetrne, keby ho nebol Harry zachytil a nežne uložil do perín. Draco skoro nad tým gestom zaplakal. Nikdy sa k nemu nikto tak ohľaduplne nesprával. A odrazu tu bol Potter. Bozkával ho, privádzal do šialenstva... Bolo mu jasné, že je to len jeho sen. Toto sa nemohlo diať naozaj. Vzápätí ho Potter privalil vlastným rozhorúčeným telom. Vedel, že ho Draco chce tak veľmi, ako chcel i on jeho. Cítil jeho erekciu na stehne, tak ako mohol cítiť Malfoy tú jeho na podbrušku ako sa nad ním skláňal.

„Tak mi to povedz,“ zašepkal znova, nahnutý nad jeho hrudníkom, keď jazykom dráždil svetloružovú bradavku, kým nenavrela. Vzal ju do úst, jemne za ňu zaťahal a ešte jemnejšie uhryzol a vsal do úst. Draco znova zastonal a pritláčal si jeho hlavu k sebe čo najbližšie.

„Chcem... chcem ťa, v-vždy som ťa chcel a... vždy ťa budem chcieť... Potter,“ zavrčal a na malý moment pootvoril oči, keď pocítil, že Harry s láskaním prestal. Pozrel do jeho malachitových očí a zachvel sa pod silou toho intenzívneho pohľadu. Hneď na to ho ten tmavovlasý výplod jehotúžbou vybičovanej fantázie pobozkal tak vášnivo, že Dracova krv zovrela ako láva a jeho vzrušenie bolo viac ako hmatateľné...

Potter bol s ním. To mohol byť naozaj len sen. Veľmi bujný sen. Akoby jeho predstavivosť popustila uzdu fantázie. Každou sekundou si musel pripomínať, že je to Potter, kto sa s ním miluje, že je to on, kto ho tak nenásytne bozkáva, dotýka sa ho a láska, pozorne mapuje každý kúsok jeho tela... Milovali sa dlho a dôkladne. Potom sa chvíľu maznali a potom znova milovali. Draco si veľmi prial, aby sa táto noc nikdy neskončila... Bál sa, že s východom slnka sa jeho sen rozplynie a on bude znova sám. Veľmi sa snažil nezaspať, ale... nadránom predsa len privrel ťažké, unavené viečka s vedomím, že si len trochu zdriemne.

***

Prebudil sa. Slnko už bolo vysoko a jeho posteľ bola prázdna. Teda, bol v nej on, ale sám. Nič nenasvedčovalo tomu, že by tam Potter vôbec bol. Draco sa pretočil na bok a schúlil sa pod veľkou prikrývkou do klbka. Dnes večer mal mať nočnú zmenu. S Potterom. Ako sa naňho vôbec pozrie bez toho, aby sa mu nevrátil ten živý sen? Bol to vskutku podivný sen. Celé telo mal rozboľavené a bradavky na dotyk citlivé. Prstami sa dotkol pier. Zdalo sa mu to, alebo boli opuchnuté? Vydriapal sa z postele a zamieril do kuchyne. Na stole bol džbán plný horúcej kávy. Ako to? Otočil sa, keď začul niekoho vyjsť z kozuba a zistil, že hľadí do rozžiarenej a spokojnej tváre Pottera, ktorý sa ležérne opiera o zárubňu dverí a premeriava si jeho telo lačným pohľadom ako dáky dravec.

„Často sa špacíruješ nahý po byte? Myslím, že si na tento tvoj zvyk rýchlo a rád privyknem,“ poznamenal, načo Draco sklopil pohľad a zistil, že je nahý. Bol by prisahal, že včera sa líhal do postele v spodkoch a tiež by odprisahal, že... Moment!

„Tak to... ty... to sa mi ne-nesnívalo?!“ vyjachtal zmätene, kým sa chvatne natiahol po zástere a zakryl si ňou svoje intímne partie.

Harry prešiel ku kuchynskej linke a zložil na ňu vrecko s nákupom. Potom sa otočil a podišiel k nemu. „Takže... ty si o mne sníval?“ spýtal sa a venoval mu sebavedomý úsmev, ktorý by bol možno skôr charakterizoval Draca, keby nebol práve taký vykoľajený. „Ako často?“

Draco namiesto odpovede k nemu natiahol ruku. Musel sa ho dotknúť a zistiť, že je to Potter, z mäsa a kostí a on stále nesníva.

Harryho pohľad odrazu znežnel a mocne si Draca privinul. „Som to ja. Nesnívaš, som tu,“ zamrmlal mu láskyplne do ucha, keď pocítil, ako sa mu Dracove prsty zaryli do ramien. „Myslel si si, že som bol voči tým tvojím náznakom slepý a hluchý? Musel by som byť idiot, keby som nevidel, ako ma tajne pozoruješ. Dotkol si sa ma pri každej možnej príležitosti. Myslíš si, že neviem, že si bombardoval šéfa  žiadosťami o preloženie dovtedy, kým ťa konečne nepridelil ku mne?“

„Takže... ty si... naozaj?“ vyjachtal Draco prekvapene a Harry prikývol.

„Naozaj. Ale váhal som. Nebol som si istý, či si tvoje náznaky nevykladám nesprávne,“ priznal sa. „Niekedy mi proste nedochádza to, čo je zjavné,“ povedal a aby mu presne naznačil, čo má na mysli, sklonil pohľad k Dracovmu navretému údu. Spokojne sa usmial a pozrel sa do červenajúcej sa tváre plavovlasého mladíka.

„Zjavne, keď ti to trvalo celý rok,“ pripustil Draco s potuteľným úsmevom. Potom sa však zháčil. „Potter? Len aby bolo medzi nami jasno – ja nie som typ na jednu noc.“

„Och, veď to ani ja. Draco? Nemohol by si ma konečne oslovovať menom?“ hlesol a Draco sa uškrnul, keď Harryho pozornosť zaujala malá, vosková sviečka.

Ležala na linke, tanierik bol umytý a uložený v odkvapovom dreze. „Čo si si včera želal?“

Draco vedel, že tajomstvá by sa vyzrádzať nemali, ale čo v tom prípade, keď sa to už splnilo? Človeče, nemohol uveriť, že sa to naozaj deje. Že sa mu jeho jediné, jednoduché prianie splnilo. Mala vari tá malá, svetlomodrá svieca čarovnú moc? Alebo sa stalo iba to, čo sa stať malo?

Usmial sa na Harryho a pošepol mu zastretým hlasom. „Pobozkaj ma a zistíš to...“

 

*Koniec *

dracikX.png
harousX.png
12.05.2013 16:17:58
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one