Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Kým si spal II.

Druhá a záverečná časť jednorázovky!
Varovanie: + 18! r. - myslím to vážne! :D


Pairing: HP/SS

Obdobie: Po vojne

Varovanie: slash

Popis: Severus dal Albusovi sľub a len veľmi ťažko sa podujíma k jeho plneniu. Aké bude jeho prekvapenie, keď odrazu na konci roka zistí, že stráca viac ako by sa mu bolo vôbec prisnilo? (P. S.: Hovorí vám niečo film, Kým si spal? Mne áno, vlastne ma to trochu inšpirovalo :D)

Kým si spal II.

s láskou písané pre všetky Snarry milovníčky :)

 

Prázdniny boli v plnom prúde, no v tejto časti Londýna to vyzeralo ako totálne mŕtve miesto. Harry kráčal po tichej ulici domov v radovej zástavbe, ktoré od seba viditeľne oddeľovali len jednotlivé schody vedúce k vstupným dverám. Stavby so škridlovými strechami a stenami z pálenej červenej tehly vyzerali ako jedno nekonečné obydlie. Okná zastreté tmavými záclonami smutne hľadeli do ulice.

Kdesi v úzkej uličke, ojedinelej, medzi domami sa ozval kovový buchot hliníkových poklíc od smetiakov a protestné mačacie zajačanie. Aké typické pre studený, daždivý a anglický podvečer. Najmä tu. Prebral sa zo zamyslenia a začal konečne vyzerať čísla domov.

Štyridsaťpäť. Nie. Ešte ďalej.

Zdalo sa, že ulica nemá konca kraja. Konečne sa však blížil k rohu domov, kde končila jedna ulica a začínala nová. Bol na mieste. Ten posledný z domov na Pradiarskej uličke bol totiž jeho. Harry pozrel na ošúchanú ceduľku pripevnenú na dome oproti. Tkáčska ulica. Napadlo mu, že ten kto tým uliciam dával mená nemal fantáziu, ale viac sa tým nezaoberal.

Zovrel rúčky ozdobnej tašky v ruke pevnejšie a zdolal tých pár schodov, ktoré ho delilo od dverí s popraskaným lakom a zašlým mosadzným klopadlom. Harry vrhol pohľad na okná. Vyzerali, že by potrebovali súrne poumývať, lebo jedinú vodu, ktorú poznali bola tá dažďová.

Prstami zovrel v rukách klopadlo v tvare hadej hlavy a zabúchal ním na dvere. Nevedel, čo ho sem zaviedlo. Či to bol pocit skôr vďaky, ale splatenia dlhu. A netušil, či jedna fľaša dobrého koňaku vynahradí tomu mužovi to, čo sa preňho za celý ten rok pokúšal urobiť.

Nikto neotváral. Znova uchopil klopadlo a celý predchádzajúci proces zopakoval, akurát sa to snažil spraviť hlasnejšie.

Dvere sa po necelej minúte otvorili na malú škáru, ktorá sa následne zväčšila, keď sa domáci pozrel, koho to k nemu čerti nesú.

„Potter!“ zvolal neveriaco a očami kĺzal po jeho postave, akoby bol obyčajným preludom. „Čo tu do kotla robíte?“

Harry sa pokúsil o úsmev, ale vyznelo to skôr ako úškľabok. „Dobrý večer, pane,“ hlesol. „Smiem vojsť?“ opýtal sa stále zízajúceho Severusa, ktorý zmätene prikývol a ustúpil, aby nechal mladíka prejsť dovnútra.

Harry prebehol pohľadom po predsieni. Na rozdiel od stavu akým dom pôsobil zvonka, to bol šok. Všade bolo až pedantne čisto.

„Poďte ďalej,“ pozval ho riaditeľ a Harry prikývol. Prv sa však vyzul. Keď vošiel do útulnej obývacej izby, jeho noha sa dotkla mäkučkého perzského koberca. Ako inak, zeleného. Farba koberca ladila so závesmi a dodávala izbe živšiu farbu, lebo tu okrem tmavého čerešňového nábytku trónila gaučová súprava s tmavošedým poťahom.

Severus pokynul Harrymu, aby si sadol a horel zvedavosťou dozvedieť sa, čo ho k nemu vlastne privádza. Bolo to dva týždne od vtedy, čo sa díval ako študenti opúšťajú húfne Rokfort. Keď sa sám posadil, uvažoval, či mu nemal radšej pribuchnúť dvere pred nosom. Stále ho trocha mrzelo, že mu vôbec nepoďakoval za námahu, že ho bol ochotný učiť a strácať s ním svoj drahocenný čas. To, že sa s ním nebol rozlúčiť bolo... no, bol by hlupák, keby tomu vážne veril alebo v to dúfal. Lenže keď ho teraz videl nervózne postávať uprostred svojej obývačky, musel pár rozhodnutí, ktoré si o ňom urobil prehodnotiť. Opäť.

„Tak, dozviem sa konečne, čo tu robíte?“

Severus sledoval, ako mu mladík miesto odpovede podal taštičku, ktorú držal v ruke. Potom si odkašľal a konečne našiel stratený hlas.

„Ja... prišiel som sa vám poďakovať. Za všetko,“ hlesol. „Uvedomujem si, že fľaša koňaku je síce málo a nevynahradí vám to stratený čas, ktorý ste mi musel venovať, ale... Snáď vás aspoň poteší, že to nebolo márne.“ A veľavravne sa na muža sediaceho v kresle pred sebou usmial.

„Takže... spravili ste aurorské skúšky?“

Harry prikývol.

„Nesadnete si už konečne?“ opýtal sa tmavovlasý muž a nazrel do úzkej, podlhovastej, ozdobnej tašky, ktorú dostal. Keď v nej zazrel svoj obľúbený koňak, spokojne sa uškrnul. Ako to len mohol vedieť?

Ach, jasné... Albus, napadlo mu a pozrel na Harryho. „Dáte si niečo? Čaj, kávu alebo niečo silnejšie?“

Harryho to zarazilo. Nechcel sa zdržať veľmi dlho. V podstate mu len prišiel poďakovať. Nerátal ani s pozvaním dnu. Lenže... teraz už sedel.

„Ja... trocha whisky, ak smiem poprosiť,“ zahabkal, pričom uvažoval, prečo si radšej do frasa nevypýtal čaj?! Prečo pred ním chcel vyzerať staršie ako v skutočnosti bol? Veď mu ešte tieklo mlieko po brade – svojím spôsobom. Nepomohlo ani to, keď videl ako Snape spýtavo povytiahol obočie, hoci sa zdržal komentára.

O chvíľu už držal v rukách pohár whisky, v ktorom sa tekutina knísala ako hladina rozbúreného mora a on sa pokúšal prestať kašľať, keď si doprial prvý nerozvážny, prirýchly hlt a tekutina mu popálila hrdlo a vyrazila dych.

„Bože, Potter, správate sa, akoby ste nikdy nepil,“ hundral Snape, búchajúc ho po chrbte medzi lopatkami a pokúšal sa nesmiať.

Harry sa takmer zakuckal a pokúšal sa nemyslieť, aký je ten dotyk príjemný, ale našťastie ten dráždivý kašeľ ustal. „Lenže... ja... naozaj nie som zvyknutý... piť,“ priznal sa a bolo mu jedno, že sa červená viac ako pred chvíľou, keď sa tak úspešne dusil vlastnou blbosťou.

Severus prikývol. Sadol si oproti nemu a dlho sa naňho iba nemo díval. Harry uhol pod váhou jeho pohľadu a zadíval sa radšej na sýtu farbu koberca pod svojimi nohami.

„Kedy vám začína aurorský kurz?“ prelomil čoraz ťaživejšie ticho Severus.

„Prvého septembra, pane,“ odvetil Harry okamžite, vďačný, že načal nejakú tému, lebo on netušil, o čom by sa mohli baviť.

Severus prikývol a odpil si zo svojho pohára s whisky. „Stále žijete so svojimi príbuznými?“

„Nie, pane.“

Severus stiahol obrvy a zakrúžil pohárom v ruke, zvažujúc ostatné Potterove možnosti. „A kde teda? Ste v Brlohu s Weasleyovými?“

Harry potriasol hlavou. „Nie. Prvý týždeň som býval v dome na Grimmauldovom námestí. Lenže potom sa vrátila Hermiona s Ronom a...“ Harry očervenel.

„A?“ snažil sa ho povzbudiť vo vysvetľovaní Snape.

„No... dajme tomu, že bývať s nimi pod jednou strechou je trocha obtiažne,“ odvetil, krútiac pohárom v rukách, pričom mu líca horeli jedna radosť.

„Prečo?“ túžil sa dozvedieť Severus.

„Pretože sú nadržaní ako králici,“ vybafol odrazu Harry a Severus sa na jeho počudovanie zasmial.

„Potter, nepočul ste o kúzlach, ktoré by vám v takej situácii mohli pomôcť? Odhlučnenie miestnosti napríklad, vám nehovorí nič?“

Harry prevrátil očami a pohodlnejšie sa usalašil v kresle. S pribúdajúcimi hltmi whisky sa cítil uvoľnenejšie, sebavedomejšie a príjemnejšie.

„Jasné, že počul, ale ani škrípanie nábytku nie je veľmi príjemné. Cez deň sa to ešte dá vydržať a je to v pohode, lebo sú obaja v práci, ale potom... Myslím si, že nepotrvá dlho a Ron ju zaručene nabúcha.“

Severusovi v hrdle zaklokotal smiech. „Čo je to za slovník, pán Potter?“

Harry sa tiež rozosmial, celkom odzbrojený touto stránkou profesora a vlastne i očarený. Pred očami sa mu znova začal vynárať ten sen. Bozk... sladší ako ten najlahodnejší dezert sveta. Ľahší ako nadýchaný obláčik a zmyselnejší ako... čokoľvek, čo doteraz spoznal. Potriasol hlavou, aby sa tej predstavy zbavil a zadíval sa na profesora, ktorý mu znova dolieval a ťahal z neho informácie bez väčšej námahy. Vplyvom toho sa mu Harry priznal, že býva v Deravom kotly v Šikmej uličke a povzbudený Severusovým záujmom sa začal a nielen zo zdvorilosti zaujímať i oňho.

***

O chvíľu neskôr premiestnil Severus mladíka, ktorého myseľ otupil a unavil alkohol na gauč a vyložil mu naň nohy. Prv ako ho zakryl dekou sa nepokryte kochal pohľadom na telo zahalené pred sebou do vrstiev oblečenia a v duchu si predstavoval, čo sa pod ním asi skrýva. Napokon naňho hodil deku a vytratil sa na poschodie, aby si doprial studenú sprchu.

 Lenže nepomohla. Po viac ako hodine bezútešného prevaľovania sa v posteli zišiel na prízemie a zamieril do obývačky. Zažal sviece rozostavané na kozubovej rímse, aby doprial svojim očiam luxus pokochať sa pohľadom na mladého muža. Lenže aké bolo jeho prekvapenie, keď uvidel jeho veci ležať nedbalo hodené na zemi? Spod deky vykúkalo mladíkove stehno a noha skrčená v kolene znova končila pod dekou. Na sebe mal iba tričko a keď sa v tej chvíli prevalil na brucho, Severus s poľutovaním zbadal, že mal na sebe i spodky. Tesné, provokujúco obopnuté boxerky, ktoré priam prosili o to, aby ho z nich mohol vyslobodiť.

Mladík prevrátený na bruchu spokojne odfukoval z tvrdého spánku, z ktorého ako sa zdalo ho nemohlo prebrať ani náhla neočakávaná explózia v jeho bezprostrednej blízkosti.

Pretože práve takto explodovalo Severusovo sebaovládanie a vyletelo do luftu.

 Dobre, viac nemohol... Premenil sedačku na posteľ, príjemne širokú a sadol si na jej kraj. Rukou zašmátral vo svojich spodkoch a vylovil odtiaľ poriadne nabudený klát. Vzal ten ťažký kúsok do ruky a pohládzal si ho prstami, zosúvajúc predkožku cez fialový žaluď, na ktorom sa takmer okamžite zaleskla slaná kvapôčka sekrétu. Zahryzol si do pery, len aby nahlas nezastonal a druhou, voľnou rukou sťahoval z mladíka deku. Bože, bol mu vydaný na milosť. Opitý a tvrdo spiaci na jeho sedačke...  či teda skôr premenenej posteli.

Severus sa vydriapal vyššie na posteľ a opatrne sa uložil po Harryho boku. Chvíľu sa naňho iba nenútene díval a prechádzal pohľadom po tých ladných, vábivých krivkách jeho rozkošného, mladého tela. Široký chrbát zužujúci sa do pásu a končiaci dvoma nádhernými oblinami pevného zadku. Severus v duchu skoro priadol od rozkoše. Čo viac si mohol priať? Celý prekliaty čas o ňom sníval a o spôsoboch, ktorými by si ho bral. Teraz ho tu mal a zdalo sa, že jeho sny nemajú ďaleko od toho, aby sa vyplnili.

Nechal svoj penis odpočívať medzi nohami, trčiaci dohora a jeho ruka sa vydala na potulky po tom ledabolo zahalenom tele. Jeho prsty sa dotkli nahej pokožky Harryho pleca. Pohladili ho a na chvíľu ustali. Severus čakal nejakú reakciu. Mladík však spokojne odfukoval ďalej a tak sa sklonil, aby na to miesto vtisol bozk. Jeho pery zotrvali na nahej, horúcej pokožke dlhšie, ako mal v úmysle, pretože sa rozhodol to miesto ochutnať i jazykom, zatiaľ čo jeho ruka skĺzla po chrbte, aby pristála na jeho zadku, ktorý sa vydala masírovať. Najprv to skúšal cez látku boxeriek, potom prenikol za ich gumu a ticho zavrnel blahom, keď sa dotkol tej nepoškvrnenej pokožky. A tak hladil, láskal a masíroval, podchvíľou zachádzajúc prstami medzi tie pevné polky a naslepo hľadajúc jeho zvierač.

Harry si odrazu povzdychol a pretočil sa na brucho. Skoro sa mu podarilo uväzniť Severusovu ruku. Ten sa znova stiahol a vyčkával. Harry však spal ďalej a tak sa Severus znova osmelil. Jeho ruka pomaly začala vyhŕňať Harryho čierne tielko. Kochala sa pohľadom na odhalené telo, na ktorom sa odrážali tiene, ktoré vrhalo svetlo sviec. Severus sa s ďalším slastným zastonaním sklonil k jeho tmavým bradavkám. Harryho hruď bola krásne hladká a on sa naňho nevedel vynadívať. Jeho prsty dráždivo krúžili po dvorcoch tmavých terčíkov a naslinený prst prechádzal cez navretý hrbolček. Keď sa konečne sklonil, aby ich ochutnal, z mladíkových úst sa vydralo iba slastné zastonanie.

Zo strachu, aby ho náhodou neprebudil sa po chvíli znova stiahol, hoci nerád. Tentoraz jeho pohľad zaujali znova boxerky a jeho ruka skĺzla medzi mladíkove roztiahnuté stehná. Pohladila ho a tak s úžasom zistil, že Harry je už napoly vzrušený. Pozrel do jeho tváre, ktorá bola taká príťažlivá a uvoľnená a napadlo mu, či na jeho dotyky reaguje takto v spánku alebo sa mu niečo sníva. Tá predstava ho vzrušilo ešte väčšmi.

Kľakol si k nemu a pomaly mu boxerky sťahoval. Dych mu zamrel v hrdle, keď uvidel, čo vyslobodil z väzenia tesnej látky. Úd, ktorý sa dvíhal proti jeho ruke bol hrubý, krásne stoporený s tmavoružovou lesklou hlavičkou. A Severus sa za ním rozkošnícky natiahol a zovrel ho vo svojej dlani, len aby o pár minút po nežnom láskaní sklonil k Potterovmu lonu hlavu a vzal ho celého do úst, kým jeho ruka sa prepracovávala pod jeho miešok a dráždila ho na miestach, o ktorých by sa isto ani Harrymu nesnívalo. Sal ho a oblizoval, dráždiac ho najlepšie ako vedel. Bral do úst jeho naliate semenníky a cmúľal ich ako bonbóny francúzskeho dezertu, kým jeho naslinený prst krúžil okolo zvierača, s úmyslom prepracovať sa do jeho horúceho vnútra.

Keď Severus usúdil, že ten rozkošný zadoček pod ním je dosť pripravený na to, aby ho v sebe prijal a pohltil, podložil Harrymu zadok vankúšom, aby mal k nemu lepší prístup a pomaly sa doňho začal zasúvať, pričom dával pozor, aby mu neublížil.

Lenže vo chvíli, keď sa doň zaboril po koreň penisu sa mladík pod ním konečne zobudil. Pozrel naňho zmätený a rozospatý.

„Čo... čo to... robíte?“ vyjachtal, keď sa v ňom odrazu Severus pohol a on prekvapene vykríkol a prehol sa pod ním, pričom sa začal brániť a chcel ho zo seba odstrčiť.

„Milujem sa s vami...“ odvetil Severus namáhavo. Chytil ho za ruky, ktoré sa ho snažili odsotiť a prišpendlil mu ich pevne zvierajúc za zápästia popri hlave. „Len pokoj, Harry,“ chlácholil ho hlbokým, zamatovým hlasom, neprestávajúc doňho vrážať svojho vtáka. „Psssst, láska moja, pssst,“ šepkal a neprestával sa mu dívať do vystrašených očí.

Harry ho ešte raz skúsil odtlačiť, kým to napokon vzdal, pretože ho začal zmáhať prežitok tej nezvyčajnej situácie. Stále bol na pochybách, či bdie, či sa mu to sníva. A potom tu bol ten čudný, no nesmierne príjemný pocit, ktorý ho nútil stonať a prirážať proti tým zmyselným výpadom. Nadvihol hlavu, len aby uvidel svoje naširoko rozkročené stehná a vlastný stoporený penis ležiaci takmer na svojom bruchu. Keď Severus videl, že sa mladík prestal brániť, zmenil trochu polohu. Poklesol nad neho nižšie, oprúc sa o lakte a vrážal doňho svoj tvrdý kôl o čosi rýchlejšie. Potom pohyby znova spomalil a neskôr opäť zrýchlil.

Harrymu klesla hlava na vankúš. Dokázal iba stonať a vnímať ho hlboko v sebe. Jeho nohy sa ovinuli okolo mužovho pásu, keď mu to udýchaným šeptom prikázal. Na jeho erekciu teraz tlačilo Snapovo ploché brucho a jemu to spôsobovalo nesmierny pôžitok. Jeho ruka zablúdila dolu, aby si sám pomohol pri dosiahnutí blížiaceho sa vrcholu. Stalo sa tak vo chvíli, keď sa Snapove ústa prisali na jeho s posledným prudkým výpadom mužových bedier. Mal dojem, že prežil ďalší orgazmus vo chvíli, keď mu muž, skláňajúci sa nad ním zastonal priamo do úst, keď mali prepletené nielen telá, ale i jazyky.

***

Keď sa Harry skoro ráno prebudil, nevedel, čo z toho bol iba sen a čo skutočnosť, pretože sa znova našiel ležať na sedačke. Jeho veci boli hodené na kôpke na zemi. Mal na sebe tielko i spodky. Rukou si skúmavo zašiel k zadku, ale ten ho nebolel. No ten sen bol priveľmi živý...

Vyhrabal sa z postele, obliekol a prisahal si, že sa už v živote neopije. Tak mu trešťalo v hlave. Akoby mu v nej niekto opakovane búšil ťažkým kladivom po nákove. Na stole v obývačke, v miestnosti, kde strávil noc, našiel od Snapa odkaz.

„Dobré ráno,

Išiel som nakúpiť.

S. S.“

Krátke, stručné a výstižné. Harry nikdy nevedel čítať medzi riadkami a preto sa rozhodol vypadnúť prv, ako sa muž vráti. Svoju úlohu splnil. Prišiel sa mu poďakovať. Nestál o to, aby sa mu Severus posmieval, že sa tak ľahko opil.

Na zadnú stranu odkazu načmáral pár slov a vykročil do hmlistého dňa.

Práve toto skalilo Severusovu radosť z uplynulej noci. Ďalší z odchodov mladíka, ku ktorému už teraz cítil to, čo vlastne ani nikdy nečakal, že cítiť bude...

***

Tri roky. Tak dlho sa nevideli. Harry za ten čas stihol dokončiť kurz a absolvovať ročnú stáž v Spojených štátoch, kde to bolo fakt drsné. Lenže nemal žiaden osobný život. Nevedel, čo sa to s ním dialo. V mysli sa mu čoraz častejšie začali vynárať spomienky na zvláštnu, zmyselnú noc, ktorú si zjavne vysníval a to ho miatlo. Bol zmätený z vlastných pocitov, ktoré sa sústredili výlučne na jedinú osobu. Severusa Snapa. Muža, ktorý... preňho znamenal... tak veľa. Neexistovala žiadna Ginny, ani tá malá, rozkošná japonka, na ktorej meno už ani nevedel prísť. Bolo len jedno meno, s ktorým na perách usínal a s ktorým sa i budil.

Keď ho pri poslednej akcii pri honbe na vyčíňajúcu svorku vlkolakov v Sherwoodskych lesoch takmer jeden z nich dostal, zavolal si ho k sebe na druhý deň do kancelárie šéf, aby mu prehovoril do duše.

„Očividne nie ste v poriadku. V posledných dňoch ste pracoval s plným nasadením. Máte vy vôbec osobný život?“ opýtal sa ho priateľsky.

„Isteže. Víkendy trávim v spoločnosti priateľov, s Ronom a Hermionou. Veď viete, že som krstným otcom ich dcéry Rose.“

Jeho šéf nad tým mávol rukou. „Nemal som na mysli akurát toto,“ zahrmel hromovým, no vľúdnym hlasom. „Máte priateľku? Alebo... priateľa? Pretože mi občas pripadáte duchom neprítomný. Pohádali ste sa?“

Harry pokrútil hlavou, červenajúc sa.

„Dobre, viete čo? Nemienim o vás prísť. Ste náš najschopnejší zamestnanec. Navrhujem vám dva týždne nútenej dovolenky, takže vaše prípadné „nie“ neberiem do úvahy. Vyriešte si svoje súkromie a potom sa vráťte. Veľa šťastia chlapče,“ zaželal mu a s tým ho vypoklonkoval.

***

Harry sedel v obývačke bytu svojich priateľov ako kôpka nešťastia a zízal na Hermionu, ktorá kojila svoju trojmesačnú dcéru. Drobná pästička bábätka sa opierala o naliaty prsník a ústočká sali ružovú bradavku ako o život.

„Myslím, že som gay,“ povedal po chvíli tichého, sústredeného pozorovania.

Vzhliadla k nemu a po tvári sa jej rozlial široký úsmev. „To nemyslíš vážne!“ zasmiala sa.

„Dívam sa na teba už hodnú chvíľu a nič to so mnou nerobí,“ odvetil zamyslene.

„Harry, nevidíš ma kojiť prvý raz. Okrem toho, pokiaľ viem, nikdy si ma takto nevnímal, nie?“

„To je síce pravda, ale...“

„Možno máš len morálne zábrany. Kojím dieťa. Nevystavujem svoj prsník tebe na obdiv,“ doberala si ho.

„Aj to je síce pravda, ale...“

Znova ho prerušila. „Nie, že by mi vadilo, keby si bol na chlapov, ale veď si chodil s Čcho. A nechodíš náhodou s Ginny?“

Pokrútil hlavou. „Nepovedala ti?“

Teraz pokrútila hlavou ona a napravila si dieťa v náručí. „Čo mi mala povedať?“

„Rozišli sme sa pred... no, takmer tomu budú tri týždne.“

„To ešte neznamená, že si gay? Spali ste spolu?“

Harry zagánil. „Nie tak celkom. Pomôže ak poviem, že som mal... ruku v jej nohavičkách?“

Teraz zagánila Hermiona a šľahla po ňom pohľadom. Bola však tá posledná, ktorá by mu mala čo vyčítať. Hoci sa jednalo o jej priateľku a švagrinú v jednej osobe.

„A?“ vyzvedala.

Harry pokrútil hlavou. „Zdá sa, že som bol celkom šikovný, i keď som nemal potuchy, čo vlastne robím... Ale mňa to vôbec... veď vieš, nevzrušovalo. Hoci sa všemožne snažila. Nepomohol ani orál. So sexom sme sa vlastne ďalej ani nedostali, hoci začala naliehať.“

Hermiona sa zúrivo začervenala miesto Harryho, ktorý stále zízal na jej prsník. Potom odvrátil zrak a oprel sa o opierku sedačky. „V poslednej dobe mávam sen, ktorý sa mi neustále opakuje. Horšie je, že sa budím stále... mokrý a... mám dojem, že som nikdy predtým nebol taký vzrušený. Ale je to len sen, nie?“

„Nikdy predtým si to nespomenul.“

„Nikdy predtým som sa ešte neprestal ovládať a nestratil som pri práci sústredenie. Preto ma šéf odvelil na nútenú dovolenku. Vraj si mám upratať vo svojom súkromí.“

„Vráťme sa k tomu snu. O čom je?“

Harry privrel oči a povzdychol si. „O sexe,“ vysypal zo seba stručne.

„O tvojom?“

Prikývol. „Milujem sa tam s istým mužom,“ priznal po krátkej odmlke.

„Poznám ho?“

„Myslím, že veľmi dobre,“ odvetil. Keď spýtavo nadvihla obočie, hlesol takmer nečujne: „Je to Snape.“

„Snape?“ vykríkla Hermiona uveličene, čím vydesila dieťa vo svojom náručí, ktoré sa nespokojne pomrvilo a rozplakalo. Musela ho utíšiť, ale aspoň sa zdalo, že malá bola konečne napapaná. Zahalila sa a oprela si dieťatko o plece, na ktorom mala čistú plátenú plienku, pripravenú na odgrgnutie dievčatka.

„Pamätáš sa na to ráno pred troma rokmi, keď som sa vrátil domov s opicou?“ opýtal sa jej a ona od prekvapenia rozšírila oči.

„Jasné! Vtedy som ti dávala elixír proti bolesti hlavy.“

„Ten sen mávam od tej... noci strávenej u profesora.“

Hermiona zamyslene pokyvovala hlavou. „Neskúšal si si to overiť v spomienkach?“ opýtala sa po chvíli uvažovania a on prikývol.

„Napadlo ma to, ale nemal som na to odvahu. Ako si myslíš, že by som sa cítil, keby som prišiel na to, že ma Snape, muž, ktorého som si tak veľmi vážil, sprosto pretiahol?“

Hermiona naňho vrhla súcitný pohľad. „Harry, stále tu je možnosť, že...“

„Čo?“ opýtal sa unavene.

„No, čo ak k tebe cíti niečo viac?“ nadhodila a jej otázka ostala visieť nad jeho hlavou vo vzduchu ako Damoklov meč. „Čo ak ťa nezneužil? Podľa toho, čo si mi vravel a ako si mi o ňom vravel... Myslím, že to z jeho strany nemusela byť iba pomsta tvojmu otcovi.“

„Na to som nepomyslel, pretože som to doteraz nepovažoval za reálnu možnosť. Iba... za sen.“ Vošiel si prstami do vlasov a povzdychol si. „Nemyslím, že by bol schopný zájsť tak ďaleko... Teda, určite by bol, ale... Nemyslím, že by mi ublížil len preto, že kedysi nenávidel môjho otca. Nie, už to nie je ten muž, ktorý v sebe dlhé roky živil iba nenávisť...“

„Tak potom? Čo ti bráni v tom zistiť, čo sa vlastne stalo?“

„Možno vlastný strach, vieš?“ priznal sa zdráhavo. „Bojím sa toho, čo uvidím. Bojím sa, aby som si to všetko len nevybájil, pretože... Hermiona, ja k nemu celé tie roky niečo cítim a... Myslím, že by ma zranilo, keby som sa dozvedel, že...“

Hermiona sa naňho usmiala, masírujúc dcérkin chrbátik. Keď si dievčatko poriadne nahlas odgrglo a Harrymu napadlo, že toto má určite po svojom otcovi, utrela jej ústočká a uložila ju do postieľky. Potom sa otočila k Harrymu, aby naňho pozrela.

„Naozaj k nemu niečo cítiš?“

Prikývol.

„Ide o sexuálnu príťažlivosť alebo je to niečo viac?“

„Nejde o sex... Mám ho rád. Veľmi... veľmi rád...“ odvetil a spomenul si na mučivé chvíle v jeho súkromnej pracovni, keď ho čakal so spotenými dlaňami a rozklepanými kolenami a pripisoval to obyčajnej tréme.

„Tak to je potom dobre. Myslím, že i on by i konečne zaslúžil niekoho milého a starostlivého, aby ho zahŕňal láskou a opatroval ho. A ty rovnako. Tvoj vzťah s Ginny bol i tak ako talianska domácnosť. Je dobre, že si to konečne skončil.“ Prešla k nemu a vytiahla ho zo sedačky, aby ho mohla objať. Obtrela sa prsiami o jeho hruď a nohou zavadila o jeho lono.

Harry sa zachichotal. „Nič. Fakt som gay.“ Pobozkal ju na líce a zamieril ku krbu s úmyslom dôkladne preskúmať svoje spomienky – či... sny.

***

Kozub v Severusovej izbe sa rozhorel zeleným plameňom. „Dobrý deň, profesor,“ ozval sa z ohňa bolestne známy hlas. „Môžem vstúpiť?“

Severus sa strhol. Tri roky o ňom nepočul. Ak nerátal darčeky, ktoré dostával na Vianoce a narodeniny. Bolo mu jasné, že mu dátum jeho narodenín bonzol Albus, nik iný v tom prsty mať nemohol. A odrazu bol tu. Znova. Čo chcel? Mučiť ho?

Zrušil zábrany a obdaril ho strohým: „Áno.“

Harry vošiel a v prvom momente sa zbavil zbytkov popola, ktoré sa mu usadili na pleciach i vo vlasoch.

Potom sa ich pohľady stretli. Severusa tie oči zasiahli priamo do osamelého, puknutého srdca, ktoré začalo nanovo krvácať. Ešte i teraz ho nesmierne zasiahla spomienka na to ráno, keď sa vrátil z nákupu po tej vášnivej noci, ktorú s ním prežil a nenašiel ho. Pocit samoty, ktorá ho sprevádzala po celý jeho život sa k nemu razom vrátil vyškierajúc sa mu do strhanej tváre. A viac ho neopustil.

„Stalo sa niečo?“ opýtal sa netrpezlivo, keď od neho odvrátil pohľad iba svojou povestnou silou vôle.

Harry sa začervenal, nevediac ako začať. „Ja...“ pohľad mu padol na dobre známy gauč, čo Snapovi nijako nemohlo ujsť. A jeho bledé líca nabrali rovnako nachový odtieň, i keď trochu slabší ako bol ten Harryho.

Znova si pripomenul tú nádhernú noc, kedy ich telá splynuli v jedno a jeho bytosť naplnil pocit úplnej celistvosti. Akoby sa prepojili i ich duše a samotné podstaty bytia. Vtedy, keď si k nemu ľahol a Harry sa mu stúlil do náručia, na kratučkú chvíľku zaľutoval, že mladík vinúci sa k jeho hrudi zrejme neprežil to isté. Ten pocit bol totiž neopísateľný. Nedal sa ani len porovnať s chvíľou, kedy sa pred rokmi takmer pomiloval s jeho matkou. V tú noc bol prvý raz vo svojom živote rád, že sa tak nikdy nestalo, hoci od toho nemal ďaleko...

Musel uznať, že ležať medzi Harryho nohami bolo tisíckrát opojnejšie ako mať pod sebou roztiahnuté stehná Lily Evansovej s jej vábivou, vlhkou mušličkou. Severus zahnal dotieravé spomienky šmahom ruky.

„Môžem byť priamy?“ opýtal sa po krátkej odmlke, vyhľadajúc Severusov pohľad a nepustiac ho.

Severus strnulo prikývol.

„To, čo sa odohralo tú noc... kým som spal... a prv, než čokoľvek namietnete, viem, že to nebol iba sen, chcem vedieť, či to bola z vašej strany čisto pudová záležitosť alebo či...“

„Alebo?“ skočil mu Severus do reči. Harry zmeravel. Znel niekedy hlas toho muža nádejnejšie? Hľadeli naňho niekedy jeho tmavé oči, farby smútočného gagátu nežnejšie a veľavravnejšie?

Jeho nohy sa samé od seba pohli a priblížili sa k svojmu bývalému profesorovi. Jeho prsty sa dotkli ruky spustenej pozdĺž štíhleho tela a jemne ju zovreli. Zdvihol si ju k lícu a oprel sa do jeho dlane. A Severus privrel oči a skutočne ho pohladil.

Harry k nemu pristúpil bližšie. Tak blízko, až ucítil na krku jeho teplý dych. Mladík ho objal a on takmer od radosti zaplakal.

„Povedz mi, že som si to len nevysníval!“ žiadal ho prosebným hlasom. „Povedz mi, že je to všetko pravda!“

Severus sa od neho vzdialil len na toľko, aby mohol uchopiť do dlaní jeho milovanú tvár. „Láska moja,“ vydýchol a pocítil v tých dvoch slovách nesmiernu úľavu. Akoby mu padla z pliec ťažoba celého sveta.

Mladík chrapľavo zastonal a vrhol sa na jeho pootvorené ústa ako vyhladovaný vlk. A Severus mu neostával nič dlžný.

„Trvalo ti to... tak dlho...“ šepkal muž namáhavo pomedzi bozky.

Harry sa zachichotal, keď mu hryzkal citlivé miesto pod pravým uchom a potom pokožku starostlivo oblizoval. „Občas mi prosto... nedochádza...“

„Postarám sa, aby ti odteraz... došlo všetko, ty môj zadubenec,“ prisahal Severus a zovrel mu zadok vo svojich dlaniach, pritlačiac ho k sebe tesnejšie.

Harry sa zachichotal a potom zastonal. „V to dúfam!“

Doteraz ponurú a tichú izbu zaplnili ich vzdychy a horúce vyznania lásky, ktoré si vyznávali strhávajúc zo seba jednotlivé kusy šatstva, len aby spolu mohli opäť prežiť to, čo už obaja zakúsili.

***

Ron hľadel na nádherné prsia svojej manželky, ktorá kojila ich dcéru a spokojne sa pritom usmievala.

„Máš najkrajšie prsia na svete, láska,“ pochválil ju a nešťastne si povzdychol.

Hermiona naňho vrhla pohoršený pohľad. „Ronald, kojím našu dcéru! Ako teraz môžeš myslieť na vlastné uspokojenie!“

„Pretože mám dojem, že je to celá večnosť, čo sme to nerobili!“ vyhŕkol zahanbene a červenal sa pri tom ako cvikla. „Ako dlho ma ešte budeš odmietať?“ opýtal sa po chvíli tichého prizerania sa.

Hermiona naňho vrhla unavený pohľad. Je pravda, že sa mohli milovať už i skôr, ale vždy bola príliš unavená. I keď mu to robila ručne, napokon pri tom zaspala a jej manžel si musel vystačiť sám.

„Hm, neboj sa, myslím, že dnes budeš spokojný,“ riekla spokojne, čomu sa nesmierne potešil. „Harry sa nevrátil?“

Ron pokrútil hlavou. „Nie. Ale kam vlastne išiel?“

Hermiona naňho pozrela a venovala mu tajomný úsmev. „Za svojím snom...“

* Koniec *

sevicekX.png
harousX.png
12.05.2013 18:14:05
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one