Nový příspěvek

Nový příspěvek

Dokončovanie rozpracovaných!

Keď láska bolí

Jednorázovka
Keď láska bolí


Harry vošiel ráno do kuchyne v dome na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť s rukou pricapenou na otvorené ústa. Zíval. Len čo mu priatelia zborovo popriali „Dobré ráno,“ a on im odzdravil, nalial si z kanvice ešte teplú kávu a sadol si za stôl započúvajúc sa do ich rozhovoru. Na raňajky nemal chuť. Vlastne na nič nemal v poslednom čase chuť. Trápil sa, chodil ako bez duše a nič ho nevedelo rozveseliť. Najhoršie bolo, že sa nikomu z nich nechcel zdôveriť. Ale čo čert nechcel, téma rozhovoru jeho priateľov nebola práve tá, ktorá by ho teraz priviedla na iné myšlienky. Naopak, ponoril sa do seba ešte viac a jeho pohľad zmútnel.

„Vedeli ste, že aj Malfoy sa chystá opakovať ročník, tak ako vy a vlastne by nemusel?“ ozvala sa Luna a jej pohľad vyzeral tak akosi zasnene. Vlastne tak, ako skoro vždy.

„Hej, čosi som zachytila v Šikmej uličke od samotnej Pansy,“ pridala sa Hermiona, uchlipkávajúc si zo svojej kávy. Aj ona sa tvárila tak záhadne, ako keby sa bavili o Victorovi Krumovi a nie o Dracovi Malfoyovi. „Vlastne aj Ron to počul. Boli sme na zmrzlinu v jednej novej kaviarničke. Bola však mrzutá. Sťažovala sa akejsi dievčine, že ju Draco odmietol. Kto vie, prečo?“ premýšľala nahlas. „Ale v jednej veci mala pravdu. Naozaj zmužnel.“

Ron sa skoro zadusil hriankou a vypľúval ju všade okolo. „Ty si sa asi zbláznila!“

„Prečo? Pretože viem oceniť krásu?“ opýtala sa nevinne s potmehútskym úsmevom.

„On, že je krásny? To skôr desať Trollov by bolo, nie on!“ reval Ron bordový v tvári celkom nepríčetný a Neville sa len ticho chichotal, avšak prikyvujúc priateľovi.

„Prepáč braček, ale musím dať Hermy za pravdu,“ ozvala sa Ginny. „Je z neho naozaj kus.“

Harry bol ticho ako mucha. Iba civel na čiernu hladinu svojho nápoja, ktorého sa ledva dotkol. Telom mu prebehla triaška pri spomienke na spomínaného mladého muža a sám si neuvedomujúc, mierne sa pousmial.

„Presne tak!“ pritakala Hermy. „Tie jeho belasé oči tak neskutočne vynikajú v bledej tvári. Keď na mňa hľadí, celá sa rozochvejem.“

„Aj ja mám belasé oči a na rozdiel od neho, keď na teba hľadím, nerobím to s pohŕdaním!“ vyštekol znechutene jej ryšavý priateľ. Hermiona ho však nepočúvala.

„Vieš, čo sa na ňom páči mne?“ opýtala sa Ginny podoprúc si rukou bradu. „Má neuveriteľne rozkošný zadok! A jeho ruky ... och tie jeho veľké dlane a tie dlhé prsty ... čo všetko by sa s nimi dalo ...“

„Mne sa páči jeho hlas,“ zaševelila Luna. „Je hodvábny ako zamat a keď prehovorí, akoby vás ním hladil.“

„Vy ste totálne nechutné! Asi sa z toho povraciam! Harry, no tak, povedz niečo!“ nabádal ho Ron, ale Harry len čosi nesúvislé zamrmlal.

„Ale aj tak mi niečo nejde do hlavy,“ utrúsila Hermiona a pozrela sa na Ginny, ktorá stále snívala s otvorenými očami. „Prečo sa rozišiel s Pansy? A prečo odmietol aj tú Greengrassovú?“

„Tak to sa teda podržte,“ šepla tajomne Ginny, skrývajúc úsmev i rozpaky za rukou pred ústami. „Počula som, že náš Dráčik je na chlapcov.“

„A vieš, že som počula pred časom to isté? Ešte v piatom ročníku ho prichytili ako sa s kýmsi oblizoval na siedmom poschodí, ale potom si začal s Pansy a na tie klebety sa zabudlo. Tuším ich načapal sám duch Zloduch.“

„Aj ja som to počula, ale tiež som tomu nemohla uveriť, veď chlapec ako on, z takej váženej rodiny a čistokrvný,“ Ginny pokrútila hlavou.

„No, asi vás to prekvapí a nechcel som to rozširovať, ale je to tak. Keď som v jednu neskorú nočnú hodinu vychádzal z mučiarne, kde si na mne Amycus Carrow vybíjal zlosť, pristihol som ich.“ Všetci na Neville pozreli s vypálenými očami a otvorenými ústami. Len Harry zaťal ruky v päsť a jeho výraz stvrdol. „Veru,“ pritakal Neville. „Sám som tomu nemohol uveriť. Viete ... on ... on si to rozdával s Goylom.“

„Čože?!“ ozvalo sa tak hlasno, až sa plafón zatriasol. A Neville len prikyvoval.

Presne vtedy ktosi zazvonil pri dverách a škriatok bežal otvoriť dvere. Nik z nich si nevšimol, kto prišiel. Okrem Harryho, ktorý to skôr vycítil. Vždy vedel, keď bol nablízku. Ako teraz. Jeho spaľujúci pohľad cítil na chrbte, ale neotočil sa. Nemal na to silu. Škriatok prišiel až k nemu a mierne sa uklonil.

„Pane, pán Draco Malfoy za vami prísť,“ hlesol a Harry skoro nebadane prikývol. Ron, Hermy i Ginny sa otočili k dverám a neveriaco civeli na mladého muža, ležérne oblečeného a nesmierne príťažlivého.

Draco tam stál a nevedel, čo robiť. Chcel sa s Harrym porozprávať osamote, ale nechcel si nechať ujsť príležitosť pomedzi prsty.

„Čo tu chceš?“ ozval sa mladý, čiernovlasý čarodejník, ani sa len neotočil. A on si tak dal záležať, aby práve dnes vyzeral dobre. Vlastne pokrok bol už aj to, že ho vôbec pustili dnu a nevyrazili s ním dvere.

„Ty to vieš,“ odvetil a hlas mu preskočil. Musel si odkašľať. Hlas sa mu zasekol a v hrdle mu odrazu vyrástla akási hrča, ktorá nedovolila slovám vyznieť. Mal strach, že ho pošle preč bez toho, aby si ho vypočul, tak, ako aj toľko krát pred tým.

„Tak hovor, počúvam,“ vyzval ho Harry nedbajúc na to, že sa jeho priatelia o ňom dozvedia úplnú pravdu. Zaprisahával sa, že ho už nikdy viac nechce vidieť, že mu tú zradu neodpustí, a že mu ublíži tak, ako ublížil on jemu ... ale toho nebol schopný. Možno dospel aj on. Nebažil po pomste, ani v sebe neživil nenávisť. Ostala mu len hlboká rana v srdci zo zrady milovaného človeka.

Draco si prezrel postupne všetky tváre prítomných. Civeli naňho tak, akoby mal bobrie kiahne, alebo Dračie osýpky, alebo ako keby mu vyrašili na hlave obrovské rohy. Premýšľal nad tým, či by nebolo lepšie odísť a prísť inokedy, ale potom by sa jeho šanca nemusela zopakovať. Hlavne teraz, keď počul, že Harry sa možno nevráti do školy, aby ju ukončil. Musel niečo spraviť. Vedel, že je na vine on a cítil sa zodpovedný za to, čo sa stalo.

„Mrzí ma to,“ hlesol a vôbec nie ticho. Vyslovil to nahlas, aby ho Harry počul. „To, čo som spravil, bola najväčšia chyba môjho života.“

Harry bol chvíľu ticho. Keď prehovoril, Draco zistil, že to vôbec nebude také ľahké. „A čo ťa to vlastne mrzí? Vieš, že neviem, o čom to hovoríš?“

Hermionine oči sa zúžili a kmitali z Harryho na Draca v rovnakých intervaloch. Jej mozog pracoval na plné obrátky a ako prvá zo zúčastnených pochopila. Nie nadarmo bola najlepšou študentkou.

Draco vedel, čo musí spraviť. Boli tu len dve možnosti. Buď – alebo. Rozhodol sa. On mu za to stál. Nik iný, len on. Spravil by preňho čokoľvek.

„Mrzí ma, že som ťa podviedol. Mrzí ma, že som pretiahol Goyla. Áno, pretiahol. Nemiloval som sa s ním. Bol to len sex. Stalo sa to len raz a nič pre mňa neznamená.“ Tak, a bolo to vonku.

„Harry?“ Ron sa nechápavo otočil k svojmu priateľovi a až teraz zistil, že ho až tak dobre nepoznal, ako si celý ten čas myslel. Ale Harry zaryto mlčal.

„Tak povedz už niečo! Aj tvoj krik lepšie znesiem, ako to mlčanie!“ zvolal Draco, len aby ho konečne vyprovokoval z toho stoického kľudu. Zabralo to.

„A čo chceš počuť?!“ zrúkol naň Harry, postaviac sa od stola tak prudko, až prevrhol stoličku. Podišiel bližšie, ale napriek tomu si udržiaval od neho odstup. „To ti mám len tak odpustiť? Ja som celý rok hľadal horcruxy, aby som mohol poraziť Voldemorta a ty si si za ten čas užíval za mojím chrbtom s najväčším tupcom na svete! Ako si mohol!“

„Ako som mohol? Ja neviem! Tak veľmi si mi chýbal, že som sa z toho išiel zblázniť! Nemal som o tebe žiadne správy! Bál som sa, že ťa už nikdy v živote neuvidím! Bola to chyba, ale čo sa stalo, už sa neodstane! Stále ťa ľúbim!“ kričal. Potom stíchol a nebol sám. Vôbec si neuvedomil, že sa mu z očí kotúľajú slzy. Aj Harry hľadel na tento úkaz prekvapene. Bolo to pre všetkých čosi nové a nevídané. „Prosím ťa,“ šepol Draco chvejúcimi sa perami, „odpusť mi ... vráť sa ku mne,“ žobronil, ale zdalo sa, že zbytočne. Harry bol znova ticho. Jeho smaragdový pohľad bol upretý do zeme a ruky mal stále zaťaté v päsť. Zdalo sa, akoby Dracove slová k nemu vôbec neprenikli. Akoby sa odrážali od jeho duše a vytrácali sa do nenávratna, vyjdúc na prázdno. Draco si vzdychol. „Dobre. Ako chceš. Budem rešpektovať tvoju vôľu,“ zašepkal zlomeným hlasom, teraz skoro nečujne a pobral sa na odchod.

Harry premýšľal len okamih. Spomínal na ich spoločné chvíle strávené osamote za múrmi hradu, keď sa schovávali v Núdzovej miestnosti. Na prvý bozk si pamätal tak, akoby to bolo len včera. Presne navlas si pamätal i ich prvé, nesmelé dotyky a ich milovanie. Ich vzťah však nebol bezproblémový. Bol vášnivý, s hádkami a udobrovaniami, dokonca so súbojmi. V šiestom ročníku, keď si Harry myslel, že Draco sa ho tajne snaží zabiť, a lásku k nemu len predstiera, aby sa k nemu ľahšie dostal, na dievčenských toaletách naňho zoslal Sectusempru. Dlho si to nevedel odpustiť. Vtedy pri ňom prebdel celú noc, a modlil sa, aby to prežil. Skoro ho vtedy pripravil o život.
Napokon sa ozval. „Hermiona? Vieš, čo sa na ňom páči mne?“

Jeho kamarátka len pokrútila hlavou.

„Úplne všetko. A to ešte nevieš, ako skvele vie bozkávať. Predsa ho milujem. A je len môj,“ hlesol a vybehol z domu, tresnúc sa sebou v tej rýchlosti dvermi. Konečne sa usmial po celý dvoch úmorných mesiacoch s milovaným menom na perách.

„Harry?“ ozval sa znova zmätene Ron a vzápätí sa sklátil zo stoličky. Zamdlel.

harousX.png
12.05.2013 16:14:04
Tesska
VAROVANIE: OBSAH STRÁNOK NIE JE PRÍSTUPNÝ OSOBÁM MLADŠÍM AKO 18 ROKOV! VSTUPUJETE SEM NA VLASTNÚ ZODPOVEDNOSŤ! STRÁNKA JE ZAMERANÁ VÝLUČNE NA MUŽSKÝ PAIRING!!!
Táto stránka nevznikla za účelom zisku. Všetky postavy patria J. K. Rowling!
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one